Hra so slovami

Cieľ: Ukázať skrytú nerovnosť žien a mužov v zamestnaní, ktorej príčinou sú rodové stereotypy.
Čas: 45 minút
Veková skupina: 2. stupeň ZŠ a SŠ
Postup: Uvádzame dvojice názvov povolaní a požiadame dievčatá a chlapcov, aby hovorili prvé asociácie, charakteristiky, ktoré im v súvislosti s nimi napadnú. (Príklady povolaní: kuchár — kuchárka, sekretár — sekretárka, kaderník — kaderníčka, vojak — vojačka, politik — politička a pod.) Požiadame deti, aby charakterizovali ženy a mužov na týchto postoch, aby hovorili o tom, či je rozdiel napríklad medzi kuchárom a kuchárkou, a ak si myslia, že je, tak potom aký. Dvojice slov postupne píšeme na tabuľu, tak ako ich deti uvádzajú. Môžeme deťom povedať, že ich úlohou je všímať si, ako je už v jazyku zakotvený nerovný status mužov a žien aj v rámci rovnakého povolania. (V kratšej verzii cvičenia — 10–minútovej — stačí, ak dievčatám a chlapcom predvedieme rozdiel vo vnímaní mužov a žien na dvoch príkladoch: kuchár — kuchárka a sekretár — sekretárka.)
Diskusia: Sústredíme sa na to, aby si dievčatá a chlapci uvedomili, že nerovnosť medzi ženami a mužmi je reálna a že je ukotvená už v jazyku. Môžeme sa zhovárať o tom, ako mužské tvary názvov povolaní a profesií označujú aj ženy vykonávajúce tieto profesie. Všade čítame a počúvame o občanoch, učiteľoch, pracovníkoch, lekároch, žiakoch, vedcoch a politikoch, a pritom ide aj o občianky, učiteľky, pracovníčky, lekárky, žiačky, vedkyne a političky. (Možno jediná profesia, ktorá má len ženskú podobu označenia, je „zdravotná sestra“. Aj absolventi stredných zdravotných škôl sú oficiálne „zdravotné sestry“. Zdravotný brat ako profesia neexistuje.)