Ako na to alebo takmer návod na použitie

Rodová rola je jednou z rolí, ktoré počas života „hráme“. Na rozdiel od ostatných ju však sprevádza mýtus nemennosti, niečoho, čo je dané, o čom nemožno, ale ani netreba uvažovať. No rodový stereotyp je pascou, ktorá nás obmedzuje. Škola nie je jediným prostredím, kde dochádza k rodovo stereotypnej socializácii. My všetky a všetci, dospelí, dospelé aj deti, sme rodovo socializované a socializovaní. Cieľom aktivít, ktoré ponúkame, je predovšetkým reflexia rodových rolí a uvoľnenie ich hraníc, ktoré môžu byť diskriminujúce.


Všeobecné princípy práce s deťmi

Je pravdepodobné, že deti a mladí ľudia, s ktorými pracujeme, už boli konfrontovaní s niektorými negatívnymi dôsledkami rodových stereotypov (rodovo podmienené násilie, poruchy príjmu potravy v dôsledku tlaku na „krásny“ výzor, sebapoškodzujúce správanie ako dôsledok neschopnosti naplniť stereotypné rodové očakávania, sexuálne obťažovanie alebo zneužívanie). Každá diskusia o rodových stereotypoch ako príčinách týchto javov môže byť pre deti zraňujúca, a preto je vhodné, aby sme s týmito témami pracovali veľmi citlivo.

Za každých okolností je nevyhnutný rešpektujúci prístup k výpovediam detí a strániaci postoj (veriť dieťaťu, ktoré má skúsenosť s násilím alebo diskrimináciou, a dať mu najavo, že na situácii nenesie nijakú vinu).

Aby sme podporili súdržnosť detí, priateľskú a rešpektujúcu tmosféru, je dôležité uprednostniť kooperatívne aktivity a spôsoby práce pred súťažnými.

Na čo treba dbať

Deti a mladí ľudia vždy veľmi ťažko prežívajú, ak sú označení za tých, ktorých život nie je v poriadku. Pri aktivitách, ktorých cieľom je reflexia vlastnej rodovej roly, je preto mimoriadne dôležité nehodnotiť vyjadrenia detí, a tak sa vyvarovať „nálepkovania“.

Mnohé zážitky môžu byť pre deti bolestné, alebo sa im ťažko hovorí o vlastnom živote a rodine. Preto je lepšie zvoliť taký spôsob práce, pri ktorom deti pracujú s príkladmi, modelmi, teda obrazmi (historické osobnosti, príklady z učebníc, médií, vymyslené postavy a pod.), ale nehovoria o sebe a svojich blízkych. To nám umožní vyhnúť sa prípadnej druhotnej viktimizácii.

Väčšina aktivít zameraných na reflexiu rodovej roly a rodového stereotypu vyžaduje od detí, aby predtým, ako o rodovom stereotype uvažujú, ho vlastnými slovami artikulovali. Aby sme sa vyhli upevneniu rodového stereotypu (namiesto narušenia jeho hraníc), je nevyhnutné každú aktivitu ukončiť diskusiou, ktorá sa venuje hľadaniu alternatív. Je užitočné, ak deti upozorníme na to, že problém rodových stereotypov je aj obsahom ľudskoprávnych dokumentov, a pripomenieme im, že podľa Dohovoru o právach dieťaťa má každé dieťa právo na rozvoj svojich záujmov a schopností bez ohľadu na to, či je dievčaťom, alebo chlapcom, čo im môže poskytnúť dobrý argument v prípadných konfliktných situáciách. Rovnako pripomenutie Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, hlavne jeho článkov 5 a 10, umožní chlapcom a dievčatám uvedomiť si svoje práva a požadovať rovný prístup v škole. V konečnom dôsledku tak podporíme aj rozvoj právneho vedomia detí.

Aktivity nemajú „správne riešenie“

Všetky aktivity, ktoré uvádzame, sú postavené tak, že dôležitejšie než to, čo deti na hodine v rámci aktivity robia, je diskusia o probléme. Bez ohľadu na to, aký je výsledok aktivity, už samotný fakt, že sa deti nad uvedenými vecami zamýšľali, otvára priestor na diskusiu. Veľmi stereotypné postoje, rovnako ako aj veľmi slobodné, môžu byť východiskom pre diskusiu.

Pri tomto druhu aktivít, kde je dôležitá otvorenosť a rešpektujúci prístup, nie je cieľom tajiť zámery, ktoré aktivita má. Nechceme deti „nachytať“, ale otvorene s nimi diskutovať. Preto nie je prekážkou, ak deti oboznámime aj s cieľom ponúknutej aktivity (vo väčšine uvedených aktivít je to možné). V každom prípade by sme nikdy nemali vynechať diskusiu.

Rozhodnutie, či vytvoríme lepšie podmienky diskusiou v celej triede, alebo v menších skupinách, bude vždy závisieť od našich skúseností, možností i konkrétnej situácie v kolektíve dievčat a chlapcov. Pri témach súvisiacich s rodovými stereotypmi sa osvedčila — hlavne pri prvých krokoch — oddelená práca s dievčatami a chlapcami. V čisto dievčenských a v čisto chlapčenských skupinách sa dievčatám a chlapcom ľahšie uvažuje a hovorí o rodovej role, s ktorou sa najmä v období dospievania neľahko potýkajú. V oddelených skupinách je väčšia šanca dostať sa na koreň rodového stereotypu obmedzujúceho život dievčat a chlapcov, pretože sa viac a úprimnejšie venujú svojej rodovej role, a nie rodovej role toho druhého pohlavia. V zmiešaných skupinách uvažovanie o rolách nezriedka skĺzava do akéhosi konkurenčného boja — „kto je lepší“, „kto to má ťažšie“ a pod. Ak nám čas a priestor nedovoľujú úplne oddelenú prácu s dievčatami a chlapcami, osvedčilo sa aspoň krátkodobé vytváranie dievčenských a chlapčenských skupín v rámci skupinovej práce. Motivujeme deti, aby výsledky skupinovej práce prezentovali čo najpestrejšími spôsobmi, siahajúcimi od jednoduchej verbálnej sumarizácie cez výtvarné stvárňovanie plagátov po rolové hry, pantomímu a pod.

Význam rodovo citlivého jazyka

Jeden z najmocnejších nástrojov, v ktorom sú rodové stereotypy vyjadrené a ktorý ich vždy nanovo potvrdzuje, je jazyk. Preto by sme mali vo všetkých našich vyjadreniach citlivo zohľadňovať rod. Slovenský jazyk rozlišuje mužský a ženský rod, stačí ich dôsledne využívať. Ak používame tzv. neutrálne maskulínum, keď napríklad oslovujeme dievčatá a chlapcov „žiaci“, potvrdzujeme rodové stereotypy a spoluvytvárame neviditeľnosť dievčat a žien. Ak hovoríme o významných osobnostiach, je dobré explicitne uvádzať, že významnými osobnosťami sú muži aj ženy. Hovoríme o spisovateľoch a spisovateľkách, politikoch a političkách, panovníkoch a panovníčkach, vedcoch a vedkyniach. Ak hovoríme o domácich prácach, nepredpokladáme so stereotypnou samozrejmosťou, že ich vykonávajú ženy, ale uvádzame, že ich vykonávajú ženy aj muži. Ak hovoríme o starostlivosti o deti, zdôrazníme, že o deti sa starajú ženy aj muži. Okrem otvárania možností takýmto rodovo citlivým prístupom zviditeľňujeme aj nerovnosť žien a mužov v našej spoločnosti, rodovú segregáciu v profesiách a pod.

Väčšina učebníc, s ktorými deti v škole pracujú, používa rodovo stereotypný jazyk. Môžeme o nich s chlapcami a dievčatami diskutovať alebo ich môžeme motivovať, aby text upravovali podľa vlastného uváženia smerom k väčšej rodovej citlivosti.


Želáme starším i mladším, skúsenejším i menej skúseným, ženám i mužom, chlapcom i dievčatám nielen veľa nového poznania, ale predovšetkým dobrú zábavu na ceste poznávania seba a sveta okolo.

(ed.)

Metodiky spracovali: Monika Bosá, Jana Cviková, Ivana Červenková, Paula Jójárt, Jana Juráňová, Sylvia Ondrisová, Andrea Sváková, Juliana Szolnokiová
Zdanlivé rozdiely

 

Cieľ: Poukázať na to, že zdôrazňovanie rozdielov medzi mužmi a ženami môže viesť k vytváraniu obmedzení pre dievčatá i chlapcov; poukázať na to, že takéto odlišovanie nevychádza z biologických rozdielov, ale z rozdielov, ktoré sú spôsobené socializáciou a kultúrou.
Čas: 45 minút
Veková skupina: 2. stupeň ZŠ a SŠ
Postup: Požiadame chlapcov a dievčatá, aby napísali na papier vždy po tri vlastnosti ku každému zadaniu:
  • Tri vlastnosti, ktoré sú spoločné pre mužov a ženy
  • Tri vlastnosti, ktoré sú výlučne mužské (ktoré žiadna žena nemá)
  • Tri vlastnosti, ktoré sú výlučne ženské (ktoré žiaden muž nemá)

 

Po uplynutí vymedzeného času (5 — 15 minút) zozbierame papiere (dôležité je, aby dievčatá a chlapci nemuseli verejne priznávať svoje texty — zachovanie anonymity umožní otvorenejšiu diskusiu).

Pretože neexistuje žiadna výlučne mužská vlastnosť, ktorú žiadna žena na svete nemá, ani výlučne ženská vlastnosť, ktorú žiaden muž na svete nemá, v ideálnom prípade by sa v druhom a treťom zadaní nemali objaviť žiadne vlastnosti. Je však pravdepodobné, že sa niektoré vlastnosti objavia ako výlučne mužské alebo výlučne ženské, lebo žiaci a žiačky môžu mať pocit, že ak „nevyplnia“ všetky zadania, „nevedia“ správne odpovedať. V takom prípade dbáme na to, aby sme nikoho nezosmiešňovali. Tak ako pri každom cvičení, aj tu môžeme využiť „nesprávnu“ odpoveď, lebo vytvára veľmi dobrý priestor na diskusiu.

Diskusia: Diskusiu zameriavame na spochybnenie „neprekročiteľnej“ hranice medzi ženskosťou a mužskosťou, ktorá môže vytvárať obmedzenia v sebauplatnení a sebarozvoji chlapcov a dievčat. Prečo si ľudia myslia, že muži a ženy musia mať celkom odlišné vlastnosti? Medzi kým sú väčšie rozdiely — medzi jednotlivými ľuďmi bez ohľadu na pohlavie, alebo medzi dievčatami a chlapcami (ženami a mužmi)? Poukážeme aj na to, že tieto zdanlivé rozdiely môžu ovplyvniť napríklad výber zamestnania alebo životných priorít.
Prerozdelenie výhod

Cieľ: Podnietiť dievčatá a chlapcov, aby si uvedomili, aké vlastnosti sa zvyčajne očakávajú od žien a aké od mužov, resp. aké vlastnosti sa zvyčajne pripisujú ženám a aké mužom a aké to má dôsledky pre mužov a pre ženy.
Čas: 40 minút
Veková skupina: 2. stupeň ZŠ a SŠ
Postup: Na tabuľu napíšeme vedľa seba: muži — ženy. Požiadame dievčatá a chlapcov, aby uvádzali vlastnosti, ktoré sa zvyknú tradične vnímať ako „typicky mužské“. Jednotlivé charakteristiky zapisujeme na tabuľu do stĺpca. To isté urobíme s „typicky ženskými“ charakteristikami. Keď nazbierame dosť vlastností na diskusiu, prejdeme ich spolu s deťmi a všímame si rozdiely či podobnosti medzi oboma stĺpcami. Potom rozdelíme dievčatá a chlapcov na 4 skupiny. Prvá bude uvažovať o tom, aké výhody či možnosti poskytujú „mužské“ vlastnosti mužom, druhá skupina bude zvažovať nevýhody a obmedzenia, ktoré tieto vlastnosti mužom prinášajú. Tretia a štvrtá skupina bude podobným spôsobom pracovať s „ženskými“ vlastnosťami. Po 10 — 15 minútach si skupiny navzájom prezentujú svoje zistenia.
Diskusia: Koľko a akých výhod sme pripísali mužom a koľko a akých výhod sme pripísali ženám? Sú medzi týmito výhodami nejaké rozdiely? Koľko a aký druh obmedzení vyplýva z tradičného stereotypu mužskej roly pre mužov? Koľko a aký druh obmedzení vyplýva z tradičného stereotypu ženskej roly pre ženy? Ktoré z obmedzení mužov a žien by dievčatá a chlapci najradšej odstránili? Ako by sa to dalo dosiahnuť?

Ak sa vyskytne rovnaká vlastnosť u mužov aj u žien (napr. pracovitosť), môžeme deti požiadať, aby upresnili, čo si predstavujú pod „pracovitosťou“ u muža a čo u ženy, prípadne poukážeme na to, ako okolie vníma prácu muža a prácu ženy.

„Ženské“ a „mužské“ činnosti

Cieľ: Podnietiť deti, aby si uvedomili, aké činnosti a roly sú v spoločnosti zvyčajne pripisované ženám a aké mužom.
Čas: 45 minút
Veková skupina: 1. a po obmenách aj 2. stupeň ZŠ
Pomôcky: bežné pomôcky na kreslenie, lepidlo, výstrižky z časopisov a novín
Postup: Vopred požiadame dievčatá a chlapcov, aby si na ďalšiu hodinu priniesli výstrižky z novín a časopisov, ktoré zobrazujú mužov a ženy pri rôznych činnostiach. Najprv si spoločne prezrieme výstrižky, pričom s deťmi sledujeme, pri akých činnostiach sú zobrazovaní prevažne muži a pri akých prevažne ženy. Môžeme vytvoriť najčastejšie kategórie „mužských“ a „ženských“ činností a napísať ich na tabuľu.

Potom si urobíme „prevrátený“ svet. Necháme, aby deti obrázky prekreslili, povystrihovali alebo inak upravili, a to tak, že ženy budú robiť pôvodne mužské činnosti a naopak, muži ženské. Môžeme deti motivovať, aby vytvorili čo „najzábavnejšie“ obrázky, na ktorých budú ženy zobrazené pri „typicky mužských“ činnostiach a muži zasa naopak pri „ženských“.

Diskusia: Východiskom diskusie môžu byť „najzábavnejšie“ obrázky. Prečo pôsobí svalnatý chlap s dieťatkom smiešne? A je to naozaj také smiešne? Vedieme deti k tomu, aby si uvedomili, že väčšinu ľudských činností môžu pokojne vykonávať tak ženy, ako aj muži.
Premena

 

Cieľ: Podnietiť deti, aby si uvedomili, že roly a správanie, stereotypne pripisované ženám a mužom, sú obmedzujúce a bránia vo vyjadrení a uplatnení individuálnych schopností.
Čas: 45 minút
Veková skupina: 2. stupeň ZŠ a SŠ
Postup: Dievčatá a chlapcov rozdelíme do 4–členných skupín podľa pohlavia a rozdáme im nasledujúcu inštrukciu — opis situácie:
Predstavte si, že ste sa ráno zobudili a keď ste vošli do kúpeľne, zistili ste, že ste sa zo záhadných dôvodov premenili z dievčaťa na chlapca alebo naopak, z chlapca na dievča. Neviete, ako dlho bude táto premena trvať. Čo urobíte? Ako sa budete správať v rodine, v škole, na tréningu, na diskotéke? Chceli by ste vyskúšať niečo, čo ste nemohli, kým ste boli dievčaťom/chlapcom? Čo vám dovoľuje táto zmena robiť inak ako doteraz? Čo sa vám na vašom terajšom stave páči?

Necháme, aby si skupiny problém prediskutovali. Po 15 minútach ich požiadame, aby svoje nápady prezentovali. Potom o nich diskutujeme v celej triede.

Diskusia: Páčilo sa deťom v „cudzej koži“? Chceli by ostať v tejto zmenenej podobe natrvalo? Prečo by chceli? Prečo by nechceli?

Janko a Marienka

Cieľ: Ukázať deťom, že „typicky ženské“ a „typicky mužské“ správanie nie je dané „od prírody“, nie je dopredu dané, ale je mužom a ženám odmalička vštepované.
Čas: 45 minút
Veková skupina: 2. stupeň ZŠ a SŠ
Postup: Budeme vymýšľať darček (oblečenie, hračky, knihy) pre bábätká a deti. Dievčatá a chlapcov rozdelíme do skupín a jednotlivým skupinám dáme tento námet:
Chystáte sa na návštevu k príbuzným alebo známym, ktorí majú malé dieťa. Je to celkom maličké bábätko a vy ste ho ešte nevideli. Viete len, že je to dievčatko a volá sa Marienka. Čo by ste mu mohli darovať? Oblečenie? Aké? Hračku? Akú? Knižku? Akú?

(Iná skupina bude „vedieť“, že je to chlapček a volá sa Janko. Ďalšia skupina bude „vedieť“, že Marienka alebo Janko chodí do piatej triedy ZŠ.)

Potom skupiny referujú o tom, aké darčeky vymysleli pre „svoje“ dieťa. Môžu ich napísať (nakresliť) na tabuľu.

Diskusia: Urobíme „inventúru“ darčekov a jednotlivé skupiny vysvetlia, prečo sa rozhodli práve pre ten–ktorý darček. Prečo považujeme práve tento darček za vhodný pre Marienku a tamten pre Janka? Kúpili by sme rovnaké darčeky dvojčatám Jankovi a Marienke? „Netradičné“ nápady využijeme ako invenčné narúšanie stereotypov. Ak by sa vyskytli nebezpečné alebo inak neprimerané „darčeky“, môžeme do diskusie vniesť aj otázku zodpovednosti.
Návšteva z vesmíru

 

Cieľ: Poukázať na to, že hoci ľudia sú ženy a muži, „človek“ často býva automaticky stotožňovaný s mužom. (Aktivita predpokladá, že dievčatá a chlapci už predtým pracovali s rodovými stereotypmi.)
Čas: 45 minút
Veková skupina: 2. stupeň ZŠ a SŠ
Postup: Táto aktivita predpokladá, že dievčatá a chlapci už predtým definovali obsah mužského a ženského rodového stereotypu, teda že si na predchádzajúcej hodine vytvorili zoznam vlastností, ktoré bývajú považované za „typicky mužské“ a za „typicky ženské“.

Žiačky a žiakov uvedieme do situácie: Zem navštívila bytosť z inej planéty a poprosila nás, aby sme všetci spoločne opísali človeka — pozemšťana: jeho vlastnosti, činnosti a podobne. Požiadame dievčatá a chlapcov, aby spontánne vymenovávali charakteristiky a činnosti človeka, pomocou ktorých by sa pokúsili opísať pre návštevu z vesmíru človeka. Všetky nápady zapisujeme na tabuľu. Ak pracujeme s viac ako 15–člennou skupinou, rozdelíme deti do menších skupín, aby sa mohli na opisovaní „človeka“ aktívne zúčastniť.

Diskusia: Porovnáme zoznam vlastností a činností, ktorými deti opísali človeka, so zoznamom vlastností, ktorými opísali „typickú ženu“ a „typického muža“. Zistíme, či náš zoznam obsahuje viac „ženských“, alebo „mužských“ vlastností. V našej kultúre je pravdepodobné, že bude obsahovať viac „mužských“. Vidia deti vo svojom okolí príklady toho, ako sa „mužské“ charakteristiky považujú za všeobecne ľudské? Vedieme chlapcov a dievčatá k tomu, aby odhalili lživosť zdanlivej rodovej neutrality, ktorá zakrýva skutočnosť, že „predlohou“ človeka je v našej spoločnosti najmä muž a že skúsenosť žien je menej viditeľná a je marginalizovaná. Ak sa stane, že by náš zoznam obsahoval viac „ženských“ vlastností, je to zasa zaujímavý podnet na diskusiu o tom, prečo to tak obvykle nie je v učebniciach (napr. dejepis, biológia), médiách (napr. bežné používanie rodovo necitlivého jazyka) a pod.
Výherný žreb

Cieľ: Podnietiť deti, aby si uvedomili, že to, či sú chlapci alebo dievčatá, je vlastne náhoda, a aj preto je také dôležité rovné zaobchádzanie s každým človekom.
Čas: 30 minút
Veková skupina: 2. stupeň ZŠ a SŠ
Pomôcky: lístky dvoch rôznych farieb (toľko, aby sa ušlo každému žiakovi a žiačke)
Postup: Dievčatá a chlapci si z vrecka (škatule, čiapky) vytiahnu „žreb“ a podľa farby lístka sa zaradia do jednej z dvoch skupín. Jedna skupina bude robiť „príjemné“ činnosti (počúvanie hudby, voľná diskusia, hra s počítačom a pod.), druhá „nepríjemné“ (vyberanie odpadkov z lavíc, utieranie prachu, polievanie kvetov, umývanie tabule a pod.). Po 15 minútach si posadajú k spoločnej diskusii.
Diskusia: Ako sa cítili dievčatá a chlapci v prvej skupine? Ako sa cítili dievčatá a chlapci v druhej skupine? Bola táto deľba činností spravodlivá? Mohla prvá skupina urobiť niečo, aby sa druhá skupina cítila príjemnejšie? A chcela by pomôcť? Prečo by mala pomôcť? Motivujeme deti, aby pochopili, že dobré spolužitie je možné len tam, kde má každá skupina väčšiu či menšiu šancu na „spokojnosť“. Má druhá skupina predstavu o tom, čo by jej pomohlo, aby sa cítila lepšie?

Pri tejto aktivite je veľmi dôležité, aby deti mali čas vyjsť zo svojich rolí a necítili sa ukrivdené.

Hra so slovami

Cieľ: Ukázať skrytú nerovnosť žien a mužov v zamestnaní, ktorej príčinou sú rodové stereotypy.
Čas: 45 minút
Veková skupina: 2. stupeň ZŠ a SŠ
Postup: Uvádzame dvojice názvov povolaní a požiadame dievčatá a chlapcov, aby hovorili prvé asociácie, charakteristiky, ktoré im v súvislosti s nimi napadnú. (Príklady povolaní: kuchár — kuchárka, sekretár — sekretárka, kaderník — kaderníčka, vojak — vojačka, politik — politička a pod.) Požiadame deti, aby charakterizovali ženy a mužov na týchto postoch, aby hovorili o tom, či je rozdiel napríklad medzi kuchárom a kuchárkou, a ak si myslia, že je, tak potom aký. Dvojice slov postupne píšeme na tabuľu, tak ako ich deti uvádzajú. Môžeme deťom povedať, že ich úlohou je všímať si, ako je už v jazyku zakotvený nerovný status mužov a žien aj v rámci rovnakého povolania. (V kratšej verzii cvičenia — 10–minútovej — stačí, ak dievčatám a chlapcom predvedieme rozdiel vo vnímaní mužov a žien na dvoch príkladoch: kuchár — kuchárka a sekretár — sekretárka.)
Diskusia: Sústredíme sa na to, aby si dievčatá a chlapci uvedomili, že nerovnosť medzi ženami a mužmi je reálna a že je ukotvená už v jazyku. Môžeme sa zhovárať o tom, ako mužské tvary názvov povolaní a profesií označujú aj ženy vykonávajúce tieto profesie. Všade čítame a počúvame o občanoch, učiteľoch, pracovníkoch, lekároch, žiakoch, vedcoch a politikoch, a pritom ide aj o občianky, učiteľky, pracovníčky, lekárky, žiačky, vedkyne a političky. (Možno jediná profesia, ktorá má len ženskú podobu označenia, je „zdravotná sestra“. Aj absolventi stredných zdravotných škôl sú oficiálne „zdravotné sestry“. Zdravotný brat ako profesia neexistuje.)
Reklama

 

Cieľ: Upozorniť dievčatá a chlapcov na rodové stereotypy v dnešných reklamách.
Čas: 90 minút
Veková skupina: 2. stupeň ZŠ a SŠ
Pomôcky: Televízor a videoprehrávač, videopáska s vybranými reklamami, v ktorých sú muži a ženy zobrazení výrazne stereotypne. V prípade, že nie sú tieto pomôcky k dispozícii, možno pracovať s reklamami v novinách a časopisoch.
Postup: S dievčatami a chlapcami si pozrieme reklamy — či už na videu, alebo v tlači. Požiadame ich, aby venovali pozornosť spôsobu zobrazovania mužov a žien. Môžeme im pritom pomôcť otázkami ako napríklad:
  • Akým činnostiam sa v reklamách venujú prevažne muži a akým ženy?
  • Aké produkty propagujú muži a aké ženy?
  • Aké profesie ženy a muži v reklamách vykonávajú?
  • Aké kvality a vlastnosti žien a mužov (priebojnosť, starostlivosť o druhých, dôraz na vzhľad a podobne) sú v reklamách vyzdvihované?

Dievčatá a chlapci pracujú individuálne istý vopred určený čas, napr. 10 minút. Potom ich požiadame, aby si navzájom vymenili svoje postrehy.

V druhej časti tohto cvičenia sa pokúsime zamerať pozornosť dievčat a chlapcov na menej „tradičné“ zobrazovanie mužov a žien v reklamách. Motivujeme ich, aby si spomenuli na reklamy, ktoré zobrazujú ženy a mužov v „netypických“ rolách, resp. pri „netypických“ činnostiach.

V tretej časti tohto cvičenia deti vytvoria skupiny a v rámci nich sa pokúsia vymýšľať také reklamy na zvolený produkt alebo službu, ktoré narúšajú rodové stereotypy.

Diskusia: Aké predstavy o mužoch a ženách nám reklamy ponúkajú? Sú blízke skôr tradičným predstavám o mužskej a ženskej role, alebo sa od nich odkláňajú?

Postrehy detí môžeme doplniť napr. o tému zobrazovania žien v rolách starostlivých matiek či žien v domácnosti, prípadne upozorniť ich na to, že témou reklám býva dôraz na krásu ako jednu z najdôležitejších charakteristík žien. V súvislosti s reklamami, v ktorých vystupujú muži, môžeme upozorniť na zobrazovanie „mužnosti“ spojenej s aktívnosťou, silou, úspechom napr. v oblasti podnikania či športu. Môžeme tiež porovnať zobrazovanie veku a starnutia u mužov (reklamy na vitamínové prostriedky podporujúce vitalitu) a u žien (reklamy na krémy proti vráskam).

Môžeme sa s deťmi rozprávať napríklad o tom, o koľko diferencovanejšiu predstavu ženy a muža ponúkajú literatúra, film, výtvarné umenie, a napokon aj bežný život. Na záver sa môžeme spoločne zamyslieť, aké má jednostranné zobrazovanie mužov a žien v reklamách dôsledky pre obraz mužov a žien v spoločnosti, ako aj pre ich skutočný život.

Učebnice pod mikroskopom

Cieľ: Pozrieť sa na učebnice „inými“ očami, aby si dievčatá a chlapci uvedomili, akým spôsobom sa v nich zobrazujú muži a ženy.
Čas: 90 minút
Veková skupina: 2. stupeň ZŠ a SŠ
Pomôcky: učebnice, potreby na kreslenie
Postup: Žiaci a žiačky môžu pracovať s učebnicami, ktoré majú práve pri sebe (napr. dejepis, spoločenské vedy, etika, cudzie jazyky, t.j. učebnice, ktoré hovoria o ľuďoch, prípadne ich zobrazujú v ilustráciách).

Dievčatá a chlapci vytvoria 4 — 5–členné skupiny. Každej skupine zadáme jednu tému a požiadame deti, aby si prezreli konkrétnu učebnicu a sústredili sa na to, akým spôsobom sa v nej zobrazujú ženy a akým muži, prípadne aké činnosti vykonávajú.

Návrh tém pre jednotlivé skupiny:

  • Ako sú zobrazovaní v danej učebnici muži? Ako často sa vyskytujú a čo robia?
  • Ako sú zobrazované v danej učebnici ženy? Ako často sa vyskytujú a čo robia?
  • Ako sú zobrazovaní starší ľudia? Ako často sa vyskytujú a čo robia?
  • Ako sú zobrazované dievčatá? Ako často sa vyskytujú a čo robia?
  • Ako sú zobrazovaní chlapci? Ako často sa vyskytujú a čo robia?
  • Kto v učebnici chýba? V akej situácii by sa tam mohol vyskytovať?
  • Akým rôznym činnostiam sa ľudia v učebniciach venujú? Aké vlastnosti, schopnosti zobrazujú?

Asi po 20 minútach práce v skupinách prezentujú dievčatá a chlapci svoje zistenia ostatným.

V prípade časovej rezervy a záujmu detí môže táto činnosť pokračovať námetmi na to, ako by sa dali konkrétne učebnice doplniť, zlepšiť, čo by v nich naopak nemuselo byť a podobne.

Diskusia: Sú postavy a situácie z učebníc podobné skutočnosti, alebo sa v niečom líšia? Ak áno, v čom? Aké ďalšie činnosti rôznych ľudí, ktorí sa v učebnici nenachádzajú, si vedia deti ešte predstaviť? Aké dôsledky môže mať jednostranné zobrazovanie jednotlivých skupín ľudí v učebniciach? Aké stereotypy takéto jednostranné zobrazovanie žien a mužov, chlapcov a dievčat v učebniciach utvrdzuje? Môžeme poukázať na rozmanitosť prítomnú v bežnom živote, ktorá v učebniciach často chýba (napr. otcovia starajúci sa o bábätká, ženy letkyne, rôzne typy rodín — matka s deťmi, otec s deťmi, rodiny s adoptovanými deťmi či deťmi v pestúnskej starostlivosti, bezdetné páry, gejské a lesbické rodiny).
Konferencia o histórii

Cieľ: Podnietiť dievčatá a chlapcov k záujmu o osobnosti žien, ktoré v školských osnovách a učebniciach chýbajú.
Čas: práca doma a 45 — 90 minút na „konferenciu“
Veková skupina: 2. stupeň ZŠ a SŠ
Postup: Pripravíme zoznam tém, okruhov a/alebo osobností, o ktorých budú deti vypracovávať projekt — napr. seminárnu alebo slohovú prácu, prípadne prezentáciu, pričom to môžu byť projekty individuálne i skupinové. Môžeme nadviazať aj na cvičenie „učebnice pod mikroskopom“, kde mali dievčatá a chlapci možnosť analyzovať stereotypy a jednostrannosť učebníc a pomenovať témy a osobnosti, ktoré v nich chýbajú alebo ktoré sú nedostatočne rozpracované. Ponúkneme deťom možnosť doplniť si vedomosti a pripraviť projekt na niektorú z tém, ktorú vo svojej učebnici nenájdu (ženy a ich prístup k moci v starovekom Ríme, úloha ženských kláštorov v stredoveku, volebné právo žien, nositeľky Nobelovej ceny a pod.). Témy, ako aj typ, rozsah a výstup projektu (prezentácia, plagát, slohová alebo seminárna práca) prispôsobíme predmetu. V rámci každého predmetu — či už je to literatúra, dejepis alebo fyzika, estetika — určite objavíme spoločne so žiakmi a žiačkami množstvo zaujímavých podnetov (niektoré sú v tejto knihe, niektoré na internete či v encyklopedickej literatúre).

Na ďalšej hodine zrealizujeme malú konferenciu, kde dievčatá a chlapci v krátkych 5–minútových prezentáciách predstavia svoju prácu. Diskusia môže nasledovať buď po každej prezentácii jednotlivo, alebo po skupine tematicky podobných prezentácií. Keď publikum kladie otázky a rozvinie sa diskusia, je dôležité dbať na dodržiavanie vopred dohodnutého časového rozvrhu.

Diskusia: V rámci záverečnej diskusie sa s dievčatami a chlapcami rozprávame o priebehu ich príprav na prezentáciu. S akými problémami sa pri príprave projektov stretli? Čo bolo pre nich najťažšie? Čo najľahšie? Čo nové sa dozvedeli a naučili? Ktoré zo svojich predchádzajúcich poznatkov, resp. názorov museli poopraviť, či celkom zmeniť? Kde našli najviac zaujímavých podkladov? Ak sa ukáže, že dievčatá a chlapci projekt zaujal, môžeme spolu s nimi popremýšľať o tom, ako by mohli svoje projekty využiť ďalej, ako by sa o ne mohli podeliť s ostatnými — napr. vo forme príspevkov do školských novín, vlastného zborníka s príspevkami, prezentácie na internete a pod.