ruzovyamodrysvet.sk

Rodová rola je jednou z rolí, ktoré počas života „hráme“. Na rozdiel od ostatných ju však sprevádza mýtus nemennosti, niečoho, čo je dané, o čom nemožno, ale ani netreba uvažovať. No rodový stereotyp je pascou, ktorá nás obmedzuje. Škola nie je jediným prostredím, kde dochádza k rodovo stereotypnej socializácii. My všetky a všetci, dospelí, dospelé aj deti, sme rodovo socializované a socializovaní. Cieľom aktivít, ktoré ponúkame, je predovšetkým reflexia rodových rolí a uvoľnenie ich hraníc, ktoré môžu byť diskriminujúce.

Je pravdepodobné, že deti a mladí ľudia, s ktorými pracujeme, už boli konfrontovaní s niektorými negatívnymi dôsledkami rodových stereotypov (rodovo podmienené násilie, poruchy príjmu potravy v dôsledku tlaku na „krásny“ výzor, sebapoškodzujúce správanie ako dôsledok neschopnosti naplniť stereotypné rodové očakávania, sexuálne obťažovanie alebo zneužívanie). Každá diskusia o rodových stereotypoch ako príčinách týchto javov môže byť pre deti zraňujúca, a preto je vhodné, aby sme s týmito témami pracovali veľmi citlivo.

Za každých okolností je nevyhnutný rešpektujúci prístup k výpovediam detí a strániaci postoj (veriť dieťaťu, ktoré má skúsenosť s násilím alebo diskrimináciou, a dať mu najavo, že na situácii nenesie nijakú vinu).

Aby sme podporili súdržnosť detí, priateľskú a rešpektujúcu tmosféru, je dôležité uprednostniť kooperatívne aktivity a spôsoby práce pred súťažnými.

Deti a mladí ľudia vždy veľmi ťažko prežívajú, ak sú označení za tých, ktorých život nie je v poriadku. Pri aktivitách, ktorých cieľom je reflexia vlastnej rodovej roly, je preto mimoriadne dôležité nehodnotiť vyjadrenia detí, a tak sa vyvarovať „nálepkovania“.

Mnohé zážitky môžu byť pre deti bolestné, alebo sa im ťažko hovorí o vlastnom živote a rodine. Preto je lepšie zvoliť taký spôsob práce, pri ktorom deti pracujú s príkladmi, modelmi, teda obrazmi (historické osobnosti, príklady z učebníc, médií, vymyslené postavy a pod.), ale nehovoria o sebe a svojich blízkych. To nám umožní vyhnúť sa prípadnej druhotnej viktimizácii.

Väčšina aktivít zameraných na reflexiu rodovej roly a rodového stereotypu vyžaduje od detí, aby predtým, ako o rodovom stereotype uvažujú, ho vlastnými slovami artikulovali. Aby sme sa vyhli upevneniu rodového stereotypu (namiesto narušenia jeho hraníc), je nevyhnutné každú aktivitu ukončiť diskusiou, ktorá sa venuje hľadaniu alternatív. Je užitočné, ak deti upozorníme na to, že problém rodových stereotypov je aj obsahom ľudskoprávnych dokumentov, a pripomenieme im, že podľa Dohovoru o právach dieťaťa má každé dieťa právo na rozvoj svojich záujmov a schopností bez ohľadu na to, či je dievčaťom, alebo chlapcom, čo im môže poskytnúť dobrý argument v prípadných konfliktných situáciách. Rovnako pripomenutie Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, hlavne jeho článkov 5 a 10, umožní chlapcom a dievčatám uvedomiť si svoje práva a požadovať rovný prístup v škole. V konečnom dôsledku tak podporíme aj rozvoj právneho vedomia detí.

Všetky aktivity, ktoré uvádzame, sú postavené tak, že dôležitejšie než to, čo deti na hodine v rámci aktivity robia, je diskusia o probléme. Bez ohľadu na to, aký je výsledok aktivity, už samotný fakt, že sa deti nad uvedenými vecami zamýšľali, otvára priestor na diskusiu. Veľmi stereotypné postoje, rovnako ako aj veľmi slobodné, môžu byť východiskom pre diskusiu.

Pri tomto druhu aktivít, kde je dôležitá otvorenosť a rešpektujúci prístup, nie je cieľom tajiť zámery, ktoré aktivita má. Nechceme deti „nachytať“, ale otvorene s nimi diskutovať. Preto nie je prekážkou, ak deti oboznámime aj s cieľom ponúknutej aktivity (vo väčšine uvedených aktivít je to možné). V každom prípade by sme nikdy nemali vynechať diskusiu.

Rozhodnutie, či vytvoríme lepšie podmienky diskusiou v celej triede, alebo v menších skupinách, bude vždy závisieť od našich skúseností, možností i konkrétnej situácie v kolektíve dievčat a chlapcov. Pri témach súvisiacich s rodovými stereotypmi sa osvedčila — hlavne pri prvých krokoch — oddelená práca s dievčatami a chlapcami. V čisto dievčenských a v čisto chlapčenských skupinách sa dievčatám a chlapcom ľahšie uvažuje a hovorí o rodovej role, s ktorou sa najmä v období dospievania neľahko potýkajú. V oddelených skupinách je väčšia šanca dostať sa na koreň rodového stereotypu obmedzujúceho život dievčat a chlapcov, pretože sa viac a úprimnejšie venujú svojej rodovej role, a nie rodovej role toho druhého pohlavia. V zmiešaných skupinách uvažovanie o rolách nezriedka skĺzava do akéhosi konkurenčného boja — „kto je lepší“, „kto to má ťažšie“ a pod. Ak nám čas a priestor nedovoľujú úplne oddelenú prácu s dievčatami a chlapcami, osvedčilo sa aspoň krátkodobé vytváranie dievčenských a chlapčenských skupín v rámci skupinovej práce. Motivujeme deti, aby výsledky skupinovej práce prezentovali čo najpestrejšími spôsobmi, siahajúcimi od jednoduchej verbálnej sumarizácie cez výtvarné stvárňovanie plagátov po rolové hry, pantomímu a pod.

Jeden z najmocnejších nástrojov, v ktorom sú rodové stereotypy vyjadrené a ktorý ich vždy nanovo potvrdzuje, je jazyk. Preto by sme mali vo všetkých našich vyjadreniach citlivo zohľadňovať rod. Slovenský jazyk rozlišuje mužský a ženský rod, stačí ich dôsledne využívať. Ak používame tzv. neutrálne maskulínum, keď napríklad oslovujeme dievčatá a chlapcov „žiaci“, potvrdzujeme rodové stereotypy a spoluvytvárame neviditeľnosť dievčat a žien. Ak hovoríme o významných osobnostiach, je dobré explicitne uvádzať, že významnými osobnosťami sú muži aj ženy. Hovoríme o spisovateľoch a spisovateľkách, politikoch a političkách, panovníkoch a panovníčkach, vedcoch a vedkyniach. Ak hovoríme o domácich prácach, nepredpokladáme so stereotypnou samozrejmosťou, že ich vykonávajú ženy, ale uvádzame, že ich vykonávajú ženy aj muži. Ak hovoríme o starostlivosti o deti, zdôrazníme, že o deti sa starajú ženy aj muži. Okrem otvárania možností takýmto rodovo citlivým prístupom zviditeľňujeme aj nerovnosť žien a mužov v našej spoločnosti, rodovú segregáciu v profesiách a pod.

Väčšina učebníc, s ktorými deti v škole pracujú, používa rodovo stereotypný jazyk. Môžeme o nich s chlapcami a dievčatami diskutovať alebo ich môžeme motivovať, aby text upravovali podľa vlastného uváženia smerom k väčšej rodovej citlivosti.

Želáme starším i mladším, skúsenejším i menej skúseným, ženám i mužom, chlapcom i dievčatám nielen veľa nového poznania, ale predovšetkým dobrú zábavu na ceste poznávania seba a sveta okolo.

• Tri vlastnosti, ktoré sú spoločné pre mužov a ženy
• Tri vlastnosti, ktoré sú výlučne mužské (ktoré žiadna žena nemá)
• Tri vlastnosti, ktoré sú výlučne ženské (ktoré žiaden muž nemá)

Po uplynutí vymedzeného času (5 — 15 minút) zozbierame papiere (dôležité je, aby dievčatá a chlapci nemuseli verejne priznávať svoje texty — zachovanie anonymity umožní otvorenejšiu diskusiu).

Pretože neexistuje žiadna výlučne mužská vlastnosť, ktorú žiadna žena na svete nemá, ani výlučne ženská vlastnosť, ktorú žiaden muž na svete nemá, v ideálnom prípade by sa v druhom a treťom zadaní nemali objaviť žiadne vlastnosti. Je však pravdepodobné, že sa niektoré vlastnosti objavia ako výlučne mužské alebo výlučne ženské, lebo žiaci a žiačky môžu mať pocit, že ak „nevyplnia“ všetky zadania, „nevedia“ správne odpovedať. V takom prípade dbáme na to, aby sme nikoho nezosmiešňovali. Tak ako pri každom cvičení, aj tu môžeme využiť „nesprávnu“ odpoveď, lebo vytvára veľmi dobrý priestor na diskusiu.

Ak sa vyskytne rovnaká vlastnosť u mužov aj u žien (napr. pracovitosť), môžeme deti požiadať, aby upresnili, čo si predstavujú pod „pracovitosťou“ u muža a čo u ženy, prípadne poukážeme na to, ako okolie vníma prácu muža a prácu ženy.

Potom si urobíme „prevrátený“ svet. Necháme, aby deti obrázky prekreslili, povystrihovali alebo inak upravili, a to tak, že ženy budú robiť pôvodne mužské činnosti a naopak, muži ženské. Môžeme deti motivovať, aby vytvorili čo „najzábavnejšie“ obrázky, na ktorých budú ženy zobrazené pri „typicky mužských“ činnostiach a muži zasa naopak pri „ženských“.

Necháme, aby si skupiny problém prediskutovali. Po 15 minútach ich požiadame, aby svoje nápady prezentovali. Potom o nich diskutujeme v celej triede.

(Iná skupina bude „vedieť“, že je to chlapček a volá sa Janko. Ďalšia skupina bude „vedieť“, že Marienka alebo Janko chodí do piatej triedy ZŠ.)

Potom skupiny referujú o tom, aké darčeky vymysleli pre „svoje“ dieťa. Môžu ich napísať (nakresliť) na tabuľu.

Žiačky a žiakov uvedieme do situácie: Zem navštívila bytosť z inej planéty a poprosila nás, aby sme všetci spoločne opísali človeka — pozemšťana: jeho vlastnosti, činnosti a podobne. Požiadame dievčatá a chlapcov, aby spontánne vymenovávali charakteristiky a činnosti človeka, pomocou ktorých by sa pokúsili opísať pre návštevu z vesmíru človeka. Všetky nápady zapisujeme na tabuľu. Ak pracujeme s viac ako 15–člennou skupinou, rozdelíme deti do menších skupín, aby sa mohli na opisovaní „človeka“ aktívne zúčastniť.

Pri tejto aktivite je veľmi dôležité, aby deti mali čas vyjsť zo svojich rolí a necítili sa ukrivdené.

• Akým činnostiam sa v reklamách venujú prevažne muži a akým ženy?
• Aké produkty propagujú muži a aké ženy?
• Aké profesie ženy a muži v reklamách vykonávajú?
• Aké kvality a vlastnosti žien a mužov (priebojnosť, starostlivosť o druhých, dôraz na vzhľad a podobne) sú v reklamách vyzdvihované?

Dievčatá a chlapci pracujú individuálne istý vopred určený čas, napr. 10 minút. Potom ich požiadame, aby si navzájom vymenili svoje postrehy.

V druhej časti tohto cvičenia sa pokúsime zamerať pozornosť dievčat a chlapcov na menej „tradičné“ zobrazovanie mužov a žien v reklamách. Motivujeme ich, aby si spomenuli na reklamy, ktoré zobrazujú ženy a mužov v „netypických“ rolách, resp. pri „netypických“ činnostiach.

V tretej časti tohto cvičenia deti vytvoria skupiny a v rámci nich sa pokúsia vymýšľať také reklamy na zvolený produkt alebo službu, ktoré narúšajú rodové stereotypy.

Postrehy detí môžeme doplniť napr. o tému zobrazovania žien v rolách starostlivých matiek či žien v domácnosti, prípadne upozorniť ich na to, že témou reklám býva dôraz na krásu ako jednu z najdôležitejších charakteristík žien. V súvislosti s reklamami, v ktorých vystupujú muži, môžeme upozorniť na zobrazovanie „mužnosti“ spojenej s aktívnosťou, silou, úspechom napr. v oblasti podnikania či športu. Môžeme tiež porovnať zobrazovanie veku a starnutia u mužov (reklamy na vitamínové prostriedky podporujúce vitalitu) a u žien (reklamy na krémy proti vráskam).

Môžeme sa s deťmi rozprávať napríklad o tom, o koľko diferencovanejšiu predstavu ženy a muža ponúkajú literatúra, film, výtvarné umenie, a napokon aj bežný život. Na záver sa môžeme spoločne zamyslieť, aké má jednostranné zobrazovanie mužov a žien v reklamách dôsledky pre obraz mužov a žien v spoločnosti, ako aj pre ich skutočný život.

Dievčatá a chlapci vytvoria 4 — 5–členné skupiny. Každej skupine zadáme jednu tému a požiadame deti, aby si prezreli konkrétnu učebnicu a sústredili sa na to, akým spôsobom sa v nej zobrazujú ženy a akým muži, prípadne aké činnosti vykonávajú.

Návrh tém pre jednotlivé skupiny:

• Ako sú zobrazovaní v danej učebnici muži? Ako často sa vyskytujú a čo robia?
• Ako sú zobrazované v danej učebnici ženy? Ako často sa vyskytujú a čo robia?
• Ako sú zobrazovaní starší ľudia? Ako často sa vyskytujú a čo robia?
• Ako sú zobrazované dievčatá? Ako často sa vyskytujú a čo robia?
• Ako sú zobrazovaní chlapci? Ako často sa vyskytujú a čo robia?
• Kto v učebnici chýba? V akej situácii by sa tam mohol vyskytovať?
• Akým rôznym činnostiam sa ľudia v učebniciach venujú? Aké vlastnosti, schopnosti zobrazujú?

Asi po 20 minútach práce v skupinách prezentujú dievčatá a chlapci svoje zistenia ostatným.

V prípade časovej rezervy a záujmu detí môže táto činnosť pokračovať námetmi na to, ako by sa dali konkrétne učebnice doplniť, zlepšiť, čo by v nich naopak nemuselo byť a podobne.

Na ďalšej hodine zrealizujeme malú konferenciu, kde dievčatá a chlapci v krátkych 5–minútových prezentáciách predstavia svoju prácu. Diskusia môže nasledovať buď po každej prezentácii jednotlivo, alebo po skupine tematicky podobných prezentácií. Keď publikum kladie otázky a rozvinie sa diskusia, je dôležité dbať na dodržiavanie vopred dohodnutého časového rozvrhu.