Takýto pedagogický prístup k dievčatám stavia na niekoľkých kritériách.
Informácia: Dievčatá a ženy treba zviditeľňovať ako aktívne konajúce osoby.
Životné podmienky žien a dievčat treba priblížiť skúsenosti žiakov a žiačok ako realitu.
Rozdiely v správaní dievčat a chlapcov, mužov a žien treba pomenovať a problematizovať. A vo vzťahu
k násilnému konaniu treba veľmi jasne rozpoznať a pomenovať páchateľstvo.
Zhodnotenie, zvyšovanie hodnoty: Dievčatá treba brať vážne s ich potrebami a záujmami,
ich výkony treba uznávať a chváliť, treba podporovať ich samostatné a sebaurčujúce správanie
a konanie a treba ich podporovať pri presadzovaní ich záujmov. To najdôležitejšie
je definovať dievčatá ako samostatné osoby, a nie cez chlapcov. Je to veľmi dôležité vo vzťahu
k tomu, že práve vo veku medzi 14. a 17. rokom sa dievčatá začínajú intenzívne vzťahovať k
vedúcemu samcovi skupiny a definujú sa iba cez tieto vzťahy a vzdávajú sa svojich
priateľstiev s dievčatami.
Odbremenenie: Dievčatá nemáme robiť zodpovednými za správanie chlapcov.
Napríklad nemôžeme povedať: Hoci máme v triede toľko dievčat, je tu taký neporiadok.
Poriadkumilovnosť nie je ženského rodu.
Je dôležité dievčatá akceptovať aj s ich odlišnosťami vzhľadom na ich pôvod, výzor, správanie.
A treba ich posilňovať v ich kritickom odstupe voči role, do ktorej sú vtláčané, a voči
očakávaniam spojeným s tradičnou ženskou rolou.
Verbalizačné pomôcky: Treba dbať na vyvážený podiel na rozhovoroch, čo sa
týka dĺžky a frekvencie vystúpení, a brať dievčatá vážne s ich argumentmi. Treba
veriť ich výpovediam. Predovšetkým keď sa hovorí o násilí, treba dievčatám
pomáhať hovoriť o skúsenostiach týkajúcich sa násilia. Inak sa totiž stane to,
o čom som hovorila predtým, že môžete aj roky pracovať so skupinou dievčat a
násilie sa nikdy nestane témou.
Zachovávanie práv: Dbať na zachovávanie práv znamená, že treba dievčatá
podporovať a zohľadňovať pri rozdeľovaní „funkcií“. Treba podporovať dievčatá
ako rovnoprávne a rovnocenne fungujúce bytosti, najmä v takých typicky
chlapčenských doménach, ako je napr. matematika a počítače. Treba vyhradiť
isté priestory v škole výlučne pre dievčatá, ako napríklad dievčenská toaleta alebo aj
oddychový priestor na prestávky alebo kútik na čítanie. Neslobodno dovoliť
žiadne narúšanie týchto priestorov zo strany chlapcov.
Solidarita: Za jedno z najdôležitejších kritérií považujem podporu solidarity
medzi dievčatami, a nie vytváranie konkurencie v zápase o muža. Pre dospelú
ženu, napr. učiteľku, to znamená zastupovať záujmy dievčat aj voči kolegom,
kolegyniam, voči rodičom atď.
Alternatívy: Šesť predchádzajúcich kritérií ústi do ponuky alternatív.
Dievčatám treba ponúkať alternatívne spôsoby konania, alternatívne spôsoby
správania voči tradičnej ženskej a dievčenskej role. Treba s nimi hovoriť o
alternatívnych životných formách, alternatívach voči tradičnej nukleárnej rodine.
Treba ich posilňovať v ich možnostiach, predovšetkým v ich schopnosti stavať
sa na odpor a brániť sa. Treba ponúkať homogénne skupiny a pracovné skupiny k
rôznym témam, ako napr. násilie, sexualita, sexualizované násilie.
Toto sú najdôležitejšie kritériá, ktoré treba zohľadňovať v rodovo špecifickej práci s dievčatami v rodovo citlivej pedagogike. Môžu zmäkčiť štruktúrne stereotypy, s ktorými dievčatá zápasia.
Vo všetkých vzdelávacích zariadeniach dievčatá neustále narážajú na skutočnosť, že sa dozvedajú stále iba o mužských osobnostiach, na ktoré sa môžu vzťahovať, a teda o mužskej životnej realite, a nič o ženskej životnej realite a ženských osobnostiach. Ale rodovo citlivým správaním možno rozvíjať emancipačný potenciál dievčat i chlapcov a podporiť ich schopnosť kritického myslenia a kritického vnímania.
Tieto kritériá vypracovala v Nemecku pracovná skupina zaoberajúca sa rodovo citlivou pedagogikou pod názvom Hovorenie nás robí vidiacimi, mlčanie slepými.
Úryvok.