Pravdivé a objektívne informácie

Pravdivé informácie o sexualite umožňujú zorientovať sa vo svojich možnostiach a limitoch, umožňujú prijať rozhodnutie na základe zváženia všetkých aspektov a dôsledkov konania. Stereotypy majú negatívny dopad na pravdivosť informácií.

Práca učiteliek a učiteľov, autoriek a autorov učebných textov je zaťažená rodovými stereotypmi, rovnako ako všetky oblasti nášho života. Všetci a všetky sme sa s rodovými stereotypmi stretávali od útleho detstva a boli nám podávané ako nemenné „pravdy“. Rodové stereotypy v učebniciach, v práci učiteliek a učiteľov, ale aj v ich postojoch predstavujú (nevedomú) bariéru pri snahe viesť deti a mladých ľudí k zodpovednosti.

Jedným z hlavných predpokladov zodpovedného prístupu k sexualite je schopnosť prijať svoju sexualitu ako autonómnu súčasť osobnosti. Optika pohľadu na ľudskú sexualitu, ako ju podáva stereotypné vnímanie sexuality, však takýto prístup k vlastnej sexualite znemožňuje. Upieranie možnosti vnímania vlastnej sexuality ako autonómnej je v učebných textoch zreteľné hlavne v prístupe k dievčatám a ženám:

„Žena pohlavne dozrieva skôr ako muž. To však neznamená, že skôr pociťuje aj pohlavnú túžbu. Naopak, potreba sexuálneho styku a túžba po ňom sa u ženy nielenže spravidla prebúdza neskôr, ale vyžaduje si aj spolupôsobenie muža...“
(Prevendárová 1995, s. 36.)
„...ak sa chce dospievajúce dievča alebo mladá žena mužom páčiť, pôsobiť na nich príťažlivo, nemusí to ešte znamenať, že túži po pohlavnom styku. Ak povzbudzuje mužovu aktivitu, je to predovšetkým z túžby po blízkosti a nehe, čo však muži (vzhľadom na odlišné sexuálne prežívanie) vedia len ťažko pochopiť.“
(Prevendárová, tamže.)
„Aj vyvrcholenie sexuálneho spojenia (orgazmus) žena prežíva zriedkavejšie ako muž. Túžba a potreba prežívať orgazmus sa u ženy vyvíja len postupne a vyžaduje si veľa porozumenia zo strany partnera. Optimálnu schopnosť zažiť orgazmus ženy spravidla dosahujú až po niekoľkých rokoch usporiadaného a sústavného sexuálneho života.“
(Prevendárová, tamže.)

Ženská sexualita sa tu javí ako niečo, na čo dievčatá a ženy nemajú dosah, je im vyvlastnená do takej miery, že dokonca aj na jej „prebudenie“ potrebujú cudzí (mužský!) „spúšťač“. Nevyhnutne sa tu vynára otázka, kto a ako prebúdza sexualitu lesbických dievčat, či otázky týkajúce sa masturbácie dievčat.

Navyše, aj po „prebudení“ je ženská sexualita považovaná iba za akúsi „odvodenú“ — akoby sex nebol to, o čo „v skutočnosti“ dievčatám ide, rovnako ako orgazmus — „aj tak ho prežívajú iba zriedka“.

Dôsledkom „vyvlastnenej sexuality“ dievčat môže byť prijímanie mužskej/chlapčenskej sexuality za vlastnú. Dievčatá sa stotožnia s tým, čo považujú za želanie svojich partnerov. Práve ich želanie považujú za určujúce, keďže sú vychovávané tak, aby svojim vlastným pocitom nedôverovali a aby ich nepovažovali za skutočné.

Ani chlapcom však nie je umožnené prežívať vlastnú sexualitu slobodne. Sú vystavení často protichodným očakávaniam a preceňovaniu potrebnosti sexuálnej aktivity ako „dôkazu mužnosti“. Dokonca sa často argumentuje tým, že sexualita mužov je neovládateľná — čo sa s akoukoľvek zodpovednosťou vylučuje. Chlapci sú tak vystavení obrovskému tlaku, aby sa stotožnili s takým vnímaním mužskej sexuality, ktoré môže byť aj pre nich ohrozujúce.

Na dievčatá sa kladie zodpovednosť za správanie svoje aj partnerovo (keďže jeho správanie sa považuje za neovládateľné):

„Úlohou dievčat je vychovávať chlapcov a poslaním chlapcov je chrániť dievčatá.“

„Pri cudnom dievčati chlapec pozná svoju silu, pri necudnom svoju slabosť.“
(Metodická príručka výchovy k čistote a láske, 1999.)

No ak sa dievčatá pokladajú za zodpovedné za správanie sa chlapcov, vzniká veľmi nebezpečný základ pre ospravedlňovanie sexualizovaného násilia, lebo sa vytvára predstava, že obeť násilie vyprovokovala, že je vinná. Toto je jeden z najnebezpečnejších dôsledkov stereotypného vnímania sexuality.

Na druhej strane, tlak na chlapcov, aby niesli zodpovednosť za svoju sexualitu, ako aj za „prebudenie“ sexuality partnerky, za jej orgazmus, je prehnaný, ak uvážime ich údajnú „neschopnosť“ ovládnuť dostatočne svoje vzrušenie. Tieto rodové stereotypy môžu viesť až k „zastrašovaniu“ chlapcov a dievčat. Strach predstavuje bariéru pre možnosť skutočne spoznať seba, svoje telo, jeho reakcie, svoju sexualitu. Je prekážkou v tom, aby deti a mladí ľudia svoju sexualitu vnímali ako autonómnu zložku svojej osobnosti.