Výskum informačnej spoločnosti a technológií na Slovensku v roku 2000, ktorý uskutočnil Výskumný ústav spojov v Banskej Bystrici, ukázal, že všetky skúmané rozdiely medzi mužmi a ženami sú okrem využívania videorekordéra a prijímača satelitných programov štatisticky významné, a to konkrétne v používaní teletextu, počítača, internetu, CD–ROM–ov aj mobilného telefónu (Plintovičová 2001). Prieskum slovenského používateľa internetu SIUS 2000 pri vypracovaní typológie používateľov internetu vo svojej verejne prezentovanej podobe vôbec nezohľadnil ženy a mýtickú masu počítačových fanatikov (označujúcich sa ako freaks, nerds, geeks, teda neotesanci, „čudáci“) rozdelil na skupiny: managing director, zodpovedný živiteľ, internetový praktik, kariérny manažér, informatix hľadajúci vzrušenie, vysokoškolák a fun & teenager (Základné výsledky prieskumu SIUS 2000, 2000). Výskum Inštitútu pre verejné otázky z marca 2000 síce v tabuľke zaznamenal štatisticky významné rozdiely medzi mužmi a ženami v úrovni civilizačnej gramotnosti, ale pri zhrnutí kľúčových problémov a ich interpretácii o nich neuvažuje (Velšic 2002). Čo znamenajú tieto výsledky z hľadiska vzdelávania?
Rozdielna úroveň civilizačnej gramotnosti bude s čoraz väčším prienikom informačných a komunikačných technológií predstavovať nový faktor sociálno–ekonomickej nerovnosti ľudí, v ktorej ženy už aj tak ťahajú za kratší koniec. Bude sa medzi nimi roztvárať tzv. digitálna priepasť (digital divide), ktorá má aj svoj nezanedbateľný rodový aspekt. Západoeurópska sociológia ho identifikovala, vďaka čomu sa stal základom novokoncipovaných vzdelávacích programov pre dievčatá a mladé ženy. Cieľom týchto programov je podporovať sebadôveru dievčat a žien vo využívaní informačných technológií.