6. Kyberfeminizmus nie je nudný.
19. Kyberfeminizmus nie je protimužský.
23. Cyberfeminism nije poslusan.
48. Kyberfeminizmus nie je exkluzívny.
79. Kyberfeminizmus nie je sci–fi.
85. Kyberfeminizmus nie je jednosmerka.
100. Kyberfeminizmus nemá len jeden jazyk.
(Old Boys Network 1999)
Niektoré cybergrrls, umelkyne využívajúce nové technológie a programátorky, sa označujú ako kyberfeministky. O kyberfeminizme sa nedá povedať, že by bol jednotným hnutím, oceňuje skôr nesúhlas, otvorenosť; kyberfeministická skupina Old Boys Network napr. sformulovala sto antitéz o tom, čo kyberfeminizmus nie je. Východiskom preň je chápanie človeka ako kyborga, ako ho sformulovala primatologička a filozofka Donna Harawayová. Kyborg je bytosť na pomedzí „prirodzeného“ (biologického, fyzického) tela jednotlivca a jeho sociálneho okolia, je to organizmus zapojený do technológie, teda hybrid organizmu a stroja. Ako bytosť je určitou „zažívanou“ skutočnosťou, ale súčasne je aj istou fikciou a predstavou, ktoré nemožno od seba oddeliť. Kyborg je situovaný v existujúcich (aj rodových) ideológiách, jeho konštruujúca, projektujúca, fiktívna stránka ich však prekračuje (Harawayová 1991). Takáto predstava kyborga preto môže otvoriť chápanie „ženskosti“ a „mužskosti“ novým významom, pričom zohľadňuje význam technológií pre utváranie ľudskej, teda kyborgovskej „osobnosti“.
Priblížiť ženy k internetu, elektronickým sieťam sa alternatívnou históriou technológií snaží aj Sadie Plantová. Zárodky softvérových programov vidí v zložitých procesoch tkania, o ktorom aj (inak mizogýnny) Sigmund Freud tvrdil, že bolo údajne jediným, čím ženy prispeli k ľudskej kultúre. Ironicky, ako je to u kyberfeministiek dobrým zvykom, si osvojuje toto tvrdenie a pripomína, že aj Ada Lovelaceová,
