Stereotyp diametrálnej odlišnosti mužov a žien

Ak sa chápanie mužskosti a ženskosti spája s predstavou neprekročiteľnej hranice medzi nimi, vznikne bariéra a očakávané vzory správania sa stávajú diktátom. Akékoľvek vybočenie z hraníc sa potom považuje za porušenie normálnosti a trestá sa (výsmechom, nátlakom na „znormálnenie“, odsudzovaním, vylúčením zo spoločnosti, v niektorých kultúrach dokonca smrťou).

Neprekročiteľná hranica medzi pohlaviami je základným predpokladom „fungovania“ rodových stereotypov. Aj v učebných a osvetových textoch sa často stretávame so snahou o „vymedzenie hraníc“ medzi chlapcami a dievčatami, mužmi a ženami: „Žena by mala byť v prvom rade ženou, zachovať si ‚ženskosť‘, lebo iba tak sa môže postaviť k mužovi ako jeho rovnocenná partnerka. Keď sa snaží podobať mužovi, zbavuje sa toho najcennejšieho, a pritom sa mu v tom zmysle vlastne ani nemôže vyrovnať.“ (Rozinajová 1992, s. 54.) „Rovnoprávne dievča nemusí napodobňovať chlapcov, usiluje sa byť predovšetkým príťažlivým dievčaťom.“ (Štúr 1995, s. 12.) „V civilizovanej spoločnosti sa očakáva od každého muža a ženy, že sa budú správať adekvátne svojmu pohlaviu. Dievča, ktoré sa správa ako chlapec, nie je ideálom, podobne nie je ideálom ani zoženštený muž.“ (Rozinajová 1992, s. 38.) „Dievča nie je chlapec. Nemôže ním byť, je presne jeho opačnou stránkou. Jej údelom na tejto zemi nie je vyrovnať sa tzv. silnejšiemu pohlaviu, ale usilovať sa byť čo najlepšou ženou. Údel nanajvýš ľudský.“ (Štúr 1995, s. 32.)

Fixované rodové stereotypy (teda zjednodušujúce a striktné predstavy o tom, čo je mužské a čo ženské) vytvárajú priestor pre diskrimináciu všetkých, ktorí a ktoré ich nenapĺňajú. Sú dôležitým faktorom vzniku a pretrvávania nerovnováhy moci medzi ženami a mužmi v spoločnosti. Stávajú sa tak hlavnou príčinou páchania a tolerovania násilia na ženách, ktoré je vážnym porušovaním ľudských práv. Rodové stereotypy ako škodlivé odmietol dokument OSN, Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW); k jeho dodržiavaniu sa zaviazala aj SR (Zákon č. 62/1987 Zb.). Články 5 a 10 jednoznačne hovoria o nevyhnutnosti eliminácie rodových stereotypov z výchovy:

„Čl.5
Štáty, zmluvné strany, prijmú všetky príslušné opatrenia:

a) na zmenu spoločenských a kultúrnych zvyklostí, pokiaľ ide o správanie sa mužov a žien, s cieľom dosiahnuť odstránenie predsudkov a zvykov a všetkých iných praktík založených na myšlienke podradenosti a nadradenosti niektorého z pohlaví alebo na stereotypných úlohách mužov a žien;

Čl.10
Štáty, zmluvné strany, prijmú všetky príslušné opatrenia na odstránenie diskriminácie žien, aby im boli zabezpečené rovnaké práva s mužmi v oblasti vzdelania a najmä, na základe rovnoprávnosti mužov a žien, opatrenia slúžiace na zabezpečenie:

odstránenia všetkých stereotypných koncepcií úlohy mužov a žien na všetkých úrovniach a vo všetkých formách vzdelávania presadzovaním koedukácie a iných foriem vzdelávania, ktoré pomôžu dosiahnuť tento cieľ, a najmä revíziou učebníc a školských programov a prispôsobením vyučovacích metód;“

Rodové stereotypy, ktoré chápu ženu ako „prirodzene“ slabšiu, labilnejšiu, citovejšiu a muža ako silnejšieho, rozhodnejšieho, racionálnejšieho, ovplyvňujú deti už od narodenia. To, že tieto stereotypné predstavy sú zakomponované aj do učebníc či obsahov výchovy a vzdelávania, ich svojím spôsobom legitimizuje. Posúva ich z roviny zvykov a tradície do roviny „vedecky potvrdených právd“.