Považujeme za samozrejmé, že sa ľudia usilujú uspokojiť svoje potreby a záujmy, ako aj záujmy skupín, ku ktorým patria. Psychológia tvrdí, že záujmy ľudí nie sú len ekonomické, ale patrí k nim aj pozitívny sebaobraz: Ľudia sa vnímajú pozitívne, požadujú spravodlivé zaobchádzanie, rešpekt a úctu k sebe a svojmu spoločenstvu.
V učebniciach psychológie nájdeme zistenia z výskumov, ktoré hovoria: Ľudia veria, že sú dôležití, dobre hodnotení, kompetentní a že oni osobne sú „lepší ako priemerná osoba“. Väčšina ľudí je presvedčených, že „ich“ skupiny sú lepšie ako iné skupiny. Väčšina ľudí obhajuje takú sociálnu politiku a také opatrenia, ktoré sú v ich prospech. Psychológia, sociológia, politici, ale aj mnohí ľudia bez podobnej odbornosti chápu ľudí ako bytosti, ktoré sa usilujú zvýšiť svoje materiálne blaho a svoj sebaobraz a sebahodnotenie.
Ukazuje sa však, že takéto chápanie je priveľmi jednoduché a priamočiare. Mnohí ľudia napríklad konajú inak, ako myslia a cítia; mnohí nechránia svoje záujmy a záujmy svojej skupiny. Psychológ J. T. Jost so svojimi spolupracovníkmi (2003) zistil, že práve ľudia chudobní a ľudia s nízkym postavením v spoločnosti pozitívne hodnotia, podporujú, takmer „chránia“ spoločenský systém, v ktorom sú oproti iným skupinám v nevýhode.
Na podporu zistenia, že postoje a názory ľudí, zvlášť ľudí znevýhodnených, sú v konflikte s ich vlastnými záujmami a potrebami, uvediem príklady z výskumov postavenia žien v Slovenskej republike a Českej republike:
Vo výskume z roku 1995 na reprezentatívnej vzorke mužov a žien na Slovensku Z. Bútorová a kol. (1996) konštatovali, že hoci muži vnímajú ženy ako znevýhodnené oproti mužom, a tak sa vnímajú aj samy ženy, vo všeobecnosti ženy neinterpretujú svoje znevýhodnené postavenie ako nesprávne; berú ho ako prirodzene dané, normálne.
K. Pošíková vo svojom výskume v roku 1999 konštatovala, že české ženy nielenže majú nižší plat, ale aj očakávajú, že za rovnakú prácu dostanú menší plat ako muži. Pošíková presne zmerala (v českých korunách) pracovné a profesné sebaocenenie vysokoškolsky vzdelaných českých žien — zistila, že ženy očakávajú (nárokujú si?) 84 %, kým muži 115 % z priemeru očakávaného platu.
V roku 1999 sme vo svojom výskume gymnazistiek a gymnazistov (Bačová, Mikušová 2001) zistili, že dievčatá vnímajú veľký rozdiel medzi tým, ako sa so ženami v sfére práce v súčasnosti zaobchádza, a tým, ako by sa s nimi zaobchádzať malo. Keď sme sa ich pýtali, čo ony samy považujú za správne, priklonili sa k súčasne uplatňovaným normám.
Aj ďalšie zistenia (Čermáková, Navarová 1991; Čermáková 1995; Bútorová a kol. 1996; Supeková 1997) hovoria o tom, že ženy očakávajú a nárokujú si nižší plat, majú zábrany sa presadzovať, prejavujú nižší záujem o politické dianie, napriek preťaženosti a dvojitej zmene sa nebránia — sú menej organizované, pasívne, rezignujúce.