Ak sa však budeme pýtať ďalej, napríklad položíme otázku, aké vysvetlenia a zdôvodnenia systému sa predkladajú znevýhodneným ľuďom, dostaneme o tomto probléme komplexnejší obraz. Pomenujeme konkrétny sociálny systém. Uvedomíme si, kto má moc stanoviť spoločenské pomery a pravidlá; kto definuje, ako sa veci majú chápať; kto určuje, čo je „pravda“ pri skúmaní a zdôvodňovaní vzťahov medzi skupinami ľudí.
Ideológie a stereotypy o svojej podriadenosti, ktoré členovia a členky podriadených skupín často akceptujú, niekto vytvára. Sú to dominantné skupiny — dominantné rasovo (bieli ľudia), pôvodom (vyššia a stredná trieda), náboženstvom (kresťania), kultúrne (západoeurópska kultúra a kultúra USA) či rodovo (muži) alebo inak (napr. štúdium na prestížnej škole), ktoré v našom civilizačnom okruhu vytvárajú, propagujú a udržiavajú ideológie ospravedlňujúce systém, čiže aj vyššiu hodnotu vládnucich.
Toto je publikácia o rodových stereotypoch, čiže o vzťahoch medzi mužmi a ženami a o názoroch na mužov a ženy. Preto sa sústredím na ideológie a stereotypy, ktoré tvrdia superioritu (nadradenosť, dokonalosť a vyššiu hodnotu) mužov a inferioritu (podriadenosť, nedokonalosť a menejcennosť) žien.
V roku 2000 bol v renomovanom psychologickom časopise publikovaný medzikultúrny výskum P. Glicka a S. T. Fiska. Zozbierali odpovede na otázky o sexizme od viac ako 15–tisíc mužov a žien v devätnástich štátoch (v USA, Kanade, Austrálii a Európe). V týchto skúmaných kultúrach zistili rôznu mieru sexizmu („nepriateľského“ a „láskavého“).
Sexizmus je termín, ktorý označuje rôzne znevýhodňovania žien na základe ich príslušnosti k ženskému rodu a formy, akými muži vykonávajú svoju moc voči ženám. Autori a autorky výskumu rozlišujú dve formy sexizmu: benevolentný (láskavý, zhovievaný, podporný) a hostilný (nepriateľský, zlostný, hnevlivý).
Termín „benevolentný (láskavý, zhovievavý) sexizmus“ je paradoxný. Znamená niečo ako „dobroprajné znevýhodňovanie“, ochraňovanie tých, ktoré sú považované za menejcenné, vľúdnosť voči nim. Kým nepriateľstvo vyvoláva u žien nesúhlas, urážku, potupu, pocity neuznávania práv, „láskavý, zhovievaný sexizmus“ získava ich súhlas, poddajnosť, povoľnosť. Preto keď autori zostavovali dotazník sexizmu, zaradili do neho tvrdenia, že ženy sú „čisté bytosti, ktoré majú byť obdivované a postavené na piedestál“, ale zároveň sú „slabé a potrebujú ochranu“.
„Nepriateľský (hostilný) sexizmus“ priamo hovorí o ženskej menejcennosti. S rastúcim uznávaním politickej, sociálnej a rodovej rovnosti sú v USA priame tvrdenia o menejcennosti žien silne odmietané. Rastúca rovnosť žien však ohrozuje tradičnú mužskú nadradenosť. Nepriateľský sexizmus sa preto nestratil, len nadobúda inú podobu. Teraz je namierený voči ženám, ktoré spochybňujú moc a autoritu mužov (napr. feministky), zaberajú výhodné miesta mužov (ženy, ktoré robia kariéru), práve tak ako voči ženám, ktoré sa usilujú kontrolovať mužov sexualitou (ženy ako „zvodkyne“ každého druhu).
Odkiaľ sa berie nepriateľský postoj voči ženám? Na to odpovedajú autori tak, že je to nadvláda (dominancia) mužov, ktorá vytvára nepriateľské postoje voči ženám. Táto dominancia má hlboké historické korene. V súčasných ľudských spoločnostiach sa táto nadvláda ustanovuje, vykonáva a posilňuje prostredníctvom rodových stereotypov.
Patriarchát je sociálny systém, v ktorom muži majú v rukách väčšinu moci, ktorý uspokojuje ich záujmy a kde muži určujú, čo sa bude diať.
V súčasných ľudských spoločnostiach sú mužom a ženám pripisované rozdielne sociálne roly a zamestnania a odlišné vlastnosti; toto sa označuje ako rodová diferenciácia.
Sexualita (sexuálna reprodukcia) sa silne spája so sociálnymi rolami. Sociálna rola žien v patriarchálnych spoločnostiach je definovaná rodením a vychovávaním detí.
Patriarchát, rodová diferenciácia a sexualita (sexuálna reprodukcia) sa kombinujú, a tak vytvárajú jednak „nepriateľský sexizmus“ a jednak „láskavý, zhovievavý sexizmus“.
Prebieha to takto: Hoci muži dominujú, spoliehajú sa na ženy v domácich prácach, v produkovaní a výchove potomstva, v napĺňaní ich sexuálnych potrieb a potrieb intimity. Preto prepožičiavajú ženám moc v intímnych vzťahoch. Táto závislosť vytvára zhovievavosť a láskavosť mužov, ale zároveň nanucuje ženám ochranu. „Láskavý sexizmus“ je sexistický v tom, že predkladá podradnosť, závislosť, bezmocnosť a nesamostatnosť žien. Na pohľad sa javí ako pozitívny v tom, že charakterizuje ženy (aspoň niektoré) ako nádherné, čisté bytosti, ktorých láska je potrebná, aby „urobila z muža celého človeka“.
„Láskavý sexizmus“ zmierňuje skryté nepriateľské postoje voči ženám tým, že rozdeľuje ženy na „dobré“ a „zlé“. Dobré sú napr. ženy v domácnosti. Zlé sú ženy, ktoré robia kariéru, sú samostatné a nestarajú sa dostatočne o rodinu. Muži „láskavo sexistickí“ sú často vnímaní ako „priaznivci“ a ochrancovia žien. Málokedy však uvažujú napríklad o tom, aby naučili ženy sebaobrane. Práve naopak — sú za udržiavanie takého odevu a správania sa žien, ktoré im pri sebaobrane vyslovene prekáža. „Láskavý sexizmus“ pomáha ospravedlňovať nepriateľstvo mužov a zakryť ich obavy zo žien tak, že nepriateľstvo zameriavajú len na tie ženy, ktoré si to „zaslúžia“.
Obe formy sexizmu smerujú k rovnakému cieľu — aby sa ženy neusilovali o svoju autonómnosť, nezávislosť, ale aby sa usilovali spĺňať požiadavky mužov. „Nepriateľský sexizmus“ trestá ženy, ktoré sa neprispôsobia požiadavkám a rolám definovaným mužmi. „Láskavý sexizmus“ odmeňuje ženy, keď sa prispôsobia. Odmena je efektívnejšia ako trest. Ženy, ktoré napĺňajú očakávania, muži oceňujú, ochraňujú a uctievajú. Pre udržiavanie rodovej nerovnosti je obzvlášť účinná kombinácia oboch typov sexizmu — dosahuje, že ženy kooperujú pri udržiavaní svojej vlastnej podriadenosti. Pre ženy je „láskavý sexizmus“ atraktívny: ospravedlňuje systém ako celok a sľubuje odmeny od silnejšej skupiny (ochranu, obdiv, intimitu).
V silne sexistických spoločnostiach muži poskytujú aj hrozbu, aj vyhovujúce — a vlastne jediné — riešenie tejto hrozby tým, že poskytujú ochranu, odmeny a lásku. Ženy v takýchto spoločnostiach nemajú teda veľmi na výber. Môžu odmietnuť ochranu a „láskavosť mužov“, potom však musia čeliť tvrdému mužskému nepriateľstvu. No ak akceptujú „láskavý sexizmus“, získajú veľké odmeny a úľavu. Je to začarovaný kruh: Ženy sú nútené hľadať ochranu u členov tej istej skupiny, ktorá ich ohrozuje a utláča, t. j. u mužov, a čím väčšia je táto hrozba, tým silnejšia je snaha žien hľadať túto ochranu, a nie svoju nezávislosť.
V liberálnejších spoločnostiach s väčšou rovnosťou mužov a žien majú ženy väčšiu voľnosť odmietnuť obe formy sexizmu, pretože sú menej závislé (hlavne ekonomicky) na mužoch a pretože odmietnutie „zhovievavej láskavosti“ nevyvoláva silné nepriateľstvo mužov voči nim.