Filozofka Sara Ruddicková a filozofka Zuzana Kiczková sa vo fiktívnom rozhovore (in: Aspekt 1/1994) spoločne zamysleli nad rodičovstvom, resp. materskou praxou:
S. R.: Materskou osobou môže byť muž alebo žena. Hoci matkami sú najčastejšie ženy, materskú prax môžu vykonávať obidve pohlavia. „Biológia“ — biologické rozdiely medzi ženou–matkou a mužom–matkou — nie sú podľa mňa predpokladom, aby bol jeden rod vo výchove detí nadradený tomu druhému.
Z. K.: Hoci matkami — v takomto širšom chápaní — sú aj muži, predsa len kultúrne obrazy materstva sú určované prevažne ženskými normami. Historicky má na tom podiel rodová deľba práce, rozdelenie rodových rolí, v ktorom sa kompetentnosť vo výchove detí a zodpovednosť za ňu priraďuje ženám, a preto vo väčšine spoločenstiev je ženské a materské pojmovo, kultúrne a politicky neoddeliteľné. Meravosť tejto normy sa dnes otriasa z oboch strán, keď stále viac mužov je ochotných preberať v starostlivosti o deti funkcie, ktoré sa v dobe ich otcov a starých otcov patrilo vykonávať len matkám, a na druhej strane viacero žien dnes odmieta rolu matiek, alebo ju nepokladá za jedinú a výlučnú sféru vlastnej sebarealizácie, resp. uvažuje a rozhoduje o jej časovom naplnení, teda kedy sa stať matkou. V jestvujúcej štrukturalizácii sveta práce (on — živiteľ, na jeho pleciach má byť materiálne a finančné zabezpečenie, ona — vychovávateľka, ktorej doménou je starostlivosť o deti) však naďalej táto norma pretrváva, a tak keď on vykonáva materské činnosti, identifikuje sa s niečím, čo tradične platí ako ženské.