Dievčatá nadobudnú počas socializácie väčšiu sebakritickosť. Úspech a dobré výsledky v škole začnú pripisovať vlastnej pracovitosti, nie schopnostiam. Pri neúspechu sa stiahnu do seba, reagujú skôr pasívnymi obrannými mechanizmami. Tie môžu viesť k úniku od problémov. Dievčatá sa tak potom javia ako pasívnejšie a menej priebojné. Učiteľky a učitelia považujú zlé výsledky a neúspech dievčat za dôsledok nedostatočnej prípravy, ale aj za prejav obmedzených schopností. Dievča s horším prospechom bude s veľkou pravdepodobnosťou označené za málo inteligentné, zatiaľ čo chlapec bude považovaný za lajdáka. Na druhom stupni základnej školy sa začína školský prospech dievčat zhoršovať. Dievčatá prenášajú svoju pozornosť z úspechu v práci na úspech v kolektíve, ktorý je založený na obľúbenosti. Dôležitým sa stane vzhľad a popularita, nie dobré známky.