Základné pravidlo ženskosti5 — „žena v žiadnom prípade nesmie chcieť byť ako muž“ — prináša konkrétnemu dievčaťu a žene bez ohľadu na jej osobnosť a životné okolnosti očakávania, ktoré sa dajú zhrnúť výrokmi ako „dbá na to, aby sa muž necítil slabý, podriadený“, „sebarealizáciu nachádza v starostlivosti o iných“, „je citlivá, nežná, mäkká“ či „mnohé strpí a prepáči“. Základné pravidlo mužskosti — „pretože muž nie je žena, nerobí to, čo robí žena“ — stavia chlapca a muža bez ohľadu na jeho osobnosť a životné okolnosti pred očakávania, ktoré sa dajú zhrnúť výrokmi ako „chce byť silnejší, múdrejší a chce viac zarábať“, „sebarealizáciu nachádza v úspechu v povolaní“, „je obrnený, nedáva najavo svoje city“ či „nič nestrpí, neprepáči“.
Pri porovnaní týchto očakávaní, pre ktoré sú aj dnes príznačné široko akceptované stereotypné obrazy mužskosti a ženskosti, vyvstáva otázka, ako títo ľudia majú žiť v partnerskom vzťahu založenom na spravodlivom rozdeľovaní práv a povinností v súkromnom a verejnom živote. Ak porušia základné pravidlo, tak im to len tak ľahko neprejde, stihne ich výsmech (komikov parodizujúcich ženy alebo „nechlapských“ mužov odmeňujú vďačné výbuchy smiechu) a pohŕdanie („mužatky“ alebo „zoženštených“ mužov stíha kruté opovrhovanie).
Táto väčšinová zhoda v tom, čo je komické a odsúdeniahodné, svedčí o všeobecnej zrozumiteľnosti rodových stereotypov v našej kultúre a naznačuje, na čo sú vlastne stereotypy „dobré“. Simulujú bezproblémovú orientáciu vo svete: Používať to, čo sa nám javí ako kultúrne samozrejmé, môže byť z hľadiska krátkozrakej efektivity veľmi výhodné. Otázka znie, za akú cenu.
Stereotyp nemá subjekt, nevytvára ho a nereprodukuje niekto. Vzniká a reprodukuje sa v spleti očakávaní, pričom tí a tie, ktorých sa stereotypy týkajú, ich nemôžu ovplyvniť. Naše vlastné stereotypné očakávania závisia od stereotypných očakávaní iných, a tak vzniká začarovaný kruh, z ktorého často niet úniku. Napríklad zo stereotypu „ženy sú matky“ vyplýva stereotyp „ženy chcú prevziať výlučnú zodpovednosť za starostlivosť o deti“ a z toho vyplýva stereotyp „ženy hľadajú prevažne prácu na čiastkový úväzok“, čo následne diskriminuje všetky ženy na trhu práce. Diskriminované osoby sa zoči– voči bezvýchodiskovosti svojej situácie obvykle prispôsobia stereotypu, na základe ktorého sú diskriminované. Nemožnosť úniku ich prinúti k rezignácii (McKinnonová, cit. podľa Holzleithnerová 2003).
Všadeprítomná implicitná rodová hierarchia nás deň čo deň odkazuje do hraníc stereotypnej rodovej roly, pretože je — podľa všetkého — pre zdanlivú stabilitu spoločnosti jednoduchšie udržať fungovanie založené na nespravodlivom a mrzačiacom stereotype, než hľadať spôsoby, ako neustále dojednávať fungovanie založené na otvorenej komunikácii a vzájomnom rešpekte.
Rodovo stereotypné chápanie ženskej a mužskej roly, ktoré potvrdzuje a udržiava rodovú nerovnosť, sa však rozkolísava a nezriedka sa už v realite nevyskytuje tak často a nespochybnene, ako sa nám to usilujú nahovoriť ideologické konštrukty reklamy, médií, politiky, rozprávok, literatúry, učebníc a pod. No stereotypné konštrukty, ovplyvňujúce hodnotovú klímu v spoločnosti, sa húževnato vzpierajú verbálnym politickým proklamáciám o rovnosti žien a mužov, ustanoveniu o rovnosti pohlaví v Ústave Slovenskej republiky, zákonom zakazujúcim diskrimináciu na základe pohlavia v zamestnaní i realite meniacich sa rolí konkrétnych žien a konkrétnych mužov.
