ruzovyamodrysvet.sk

Každá tretia žena na Slovensku zažila fyzické alebo sexuálne násilie. Každá desiata žena bola znásilnená alebo sexuálne napadnutá. Polovica žien na Slovensku zažila sexuálne obťažovanie. Zo žien, ktoré mali niekedy partnera, zažila takmer štvrtina z jeho strany fyzické alebo sexuálne násilie. Ak by sme k tomu prirátali psychické násilie, ktoré je v násilných vzťahoch vždy prítomné, podiel žien zasiahnutých násilím by bol ešte vyšší. Právo na život bez násilia je pritom základným ľudským právom, ktoré by mali verejné predstaviteľky a predstavitelia, ale aj celá verejnosť chrániť a dodržiavať (FRA, Možnosť voľby).

Násilie páchané na ženách a dievčatách bolo dlho problémom, o ktorom sa mlčalo. Väčšina ľudí ho považovala za súkromný problém jednotlivých žien a za tabuizovanú tému, ktorá sa má riešiť v súkromí, za zavretými dverami bytu, a nie na verejnosti. Ženské a feministické organizácie po celom svete však dlhodobo upozorňovali na to, že tento druh násilia je štruktúrny - deje sa naprieč krajinami, systematicky a je dôsledkom nerovného postavenia žien a mužov v spoločnosti. Je teda problémom spoločenským a politickým. Pod vplyvom medzinárodného ženského hnutia a súvisiaceho výskumu Organizácia Spojených národov v deklarácii z roku 1993 označila násilie páchané na ženách za „akýkoľvek čin násilia, založený na rodovej nerovnosti" a zdôraznila, že k nemu dochádza tak vo verejnom, ako aj v súkromnom živote. Po prvý raz OSN oficiálne uznala a definovala problém násilia na ženách ako spoločenský problém, čím zdôraznila aktívnu účasť štátu na jeho riešení.

10 základných informácií o násilí páchanom na ženách

• Násilie postihuje ženy každého veku, všetkých sociálnych vrstiev, kultúr a etnických skupín.
• Násilie páchané na ženách sa najčastejšie odohráva v rodinách a v partnerských vzťahoch. Žena sa skôr stane obeťou násilia svojho manžela (partnera, bývalého manžela) než náhodného útočníka na ulici.
• Násilné činy voči ženám sú trestné činy bez ohľadu na to, či sa odohrávajú na verejnosti, alebo v súkromí.
• Neexistuje „zaslúžené" násilie. Násilie nemožno ničím ospravedlniť.
• Násilníkov treba volať na zodpovednosť a musia znášať dôsledky svojich činov.
• Právny systém musí mať účinné prostriedky proti násiliu, predovšetkým musí zabezpečiť ochranu obetí.
• Práva žien sú ľudské práva. Všetky ženy majú právo na nedotknuteľnosť, slobodu a bezpečnosť.
• Treba prelomiť mlčanie. Je nevyhnutné, aby sme všetci a všetky odsúdili násilie na ženách, ako aj násilie všeobecne.
• Násilie na ženách sa skončí len vtedy, keď spoločnosť prestane násilie tolerovať a začne proti nemu konať, a keď násilníci prestanú násilie páchať.
• Príčinou násilia je asymetrické rozdelenie moci medzi mužmi a ženami a zneužívanie tejto nerovnosti. Preto sa hovorí aj orodovo podmienenom násilí. (In: Aspekt 3/1998 - Násilie I.)

Násilie na ženách a rodové stereotypy

Násilie na ženách je jednou zo zásadných prekážok v prekonávaní rodovej nerovnosti, rozvoji rodovo spravodlivej demokracie a závažným spôsobom ohrozuje rovnosť príležitostí mužov a žien vo všetkých sférach života. Už aj na najvyšších úrovniach, napríklad na úrovni OSN alebo Rady Európy, sa uznáva, že násilie na ženách veľmi úzko súvisí s rodovo špecifickou socializáciou žien a mužov, teda s tými rodovými stereotypmi, ktoré sú nám v procese výchovy sprostredkovávané.

Chlapci sa ich prostredníctvom učia, že násilie je súčasťou mužského správania, zatiaľ čo ženská rola dievčatám predpisuje, že majú trpieť, odpúšťať a pasívne prijímať svoj „ženský údel". Tieto vzorce sa deťom odovzdávajú v rodine, v škole i v prostredí neformálnej výchovy. Rodové stereotypy sú aj príčinou pretrvávania mýtov spojených s násilím na ženách a jeho zľahčovania až tolerovania v spoločnosti. Rodovo citlivá pedagogika, rodovo nestereotypné vzdelávanie a výchova dievčat aj chlapcov v duchu rovnakých práv a príležitostí sú preto dôležitými spôsobmi prevencie násilia páchaného na ženách.

16 dní aktivizmu za odstránenie násilia páchaného na ženách a dievčatách

Od roku 1991 sa každoročne koná celosvetová kampaň 16 dní aktivizmu za odstránenie násilia páchaného na ženách a dievčatách. Začína sa 25. novembra - v deň, ktorý Organizácia Spojených národov vyhlásila pred 20 rokmi za Medzinárodný deň za odstránenie násilia páchaného na ženách. Končí sa 10. decembra na Deň ľudských práv, keď si pripomíname prijatie Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN. Počas kampane 16 dní aktivizmu v mnohých krajinách sveta mimovládne organizácie usporadúvajú rozličné podujatia, upozorňujúce verejnosť na problém násilia páchaného na ženách.

Aj na Slovensku zohrali v téme násilia páchaného na ženách a dievčatách kľúčovú úlohu ženské mimovládne organizácie. Prispeli k odtabuizovaniu problému, k priamej pomoci ženám trpiacim násilím, angažovali a angažujú sa aj pri výchovných a osvetových aktivitách a pri presadzovaní legislatívnych zmien súvisiacich s touto problematikou. O donedávna ešte tabuizovanej téme násilia na ženách na Slovensku sa začalo výraznejšie hovoriť najmä na základe celonárodných kampaní proti násiliu páchanému na ženách, ktoré od roku 2001 realizovala Iniciatíva Piata žena. Feministické organizácie participovali aj na príprave návrhu legislatívnych zmien týkajúcich sa násilia na ženách a úspešne sa zasadzovali za legislatívne úpravy posilňujúce ochranu týraných osôb v domácnosti.

Aj do kampane 16 dní aktivizmu sa každoročne pridávajú mimovládne organizácie na Slovensku, v tomto roku napríklad projektom Hovorím NIE násiliu na ženách, článkami, podujatiami a inou rôznorodou činnosťou. Zástupkyne organizácií zasadzujúcich sa za ľudské práva žien prijala 25. novembra 2019 prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová, čím tiež odmietla násilie na ženách a vyjadrila, že ide o vážny spoločenský a politický problém, ktorý treba začať riešiť bezodkladne, komplexne a systematicky.

Čítajte ďalej:

Ako môžeme pomôcť

Renate Eggerová: Násilie a rodové stereotypy

Renate Eggerová Rodovo citlivá pedagogika ako prevencia násilia

Game over. Komiksová informačná brožúra aj o živote s násilím

Konať proti násiliu na ženách a deťoch. Súhrnná brožúrka

Sylvia Králová, Natália Krokavcová, Dušana Karlovská: Bezpečný ženský dom

Zdroje

V texte sú použité údaje Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA).

Možnosť voľby: 12 otázok a odpovedí o Istanbulskom dohovore

Aspekt 3/1998 - Násilie I.

Foto: Kampaň Hovorím NIE násiliu na ženách