ruzovyamodrysvet.sk

Denník SME informoval na podnet realizátoriek projektu ruzovyamodrysvet.sk o rodovej citlivosti v školách a o projekte v prílohe Škola a rodina. Téma rodovo citlivej výchovy sa takto dostala prostredníctvom viacerých článkov k väčšiemu počtu čitateliek a čitateľov, čo je iste veľmi cenné.   Zároveň sa však v článkoch vyskytli niektoré nepresné informácie. Nasledujúce upresnenia sa týkajú textu v prvom článku s medzititulkom „Projekt ružový a modrý svet“ a článku „Keď sa z Aničky stane faganička a z Tonka babec“.

Presný názov projektu zameraného na zvyšovanie rodovej citlivosti pedagogičiek a pedagógov znie ruzovyamodrysvet.sk, nie Ružový a modrý svet. Nie náhodou má internetový názov zhodný s adresou webovej stránky, ktorá sprístupňuje množstvo materiálov na tému rodovej senzibilizácie a rodovo citlivej pedagogiky špeciálne. Projekt sa začal v marci 2005 a končí sa v októbri 2008, jeho oficiálny názov znie Rodová senzibilizácia vo vzdelávacom procese na základných a stredných školách ako príprava budúcej desegregácie povolaní a je realizovaný v rámci Iniciatívy Spoločenstva EQUAL z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu.

Projekt predstavuje pestrú zbierku aktivít zameraných na rodovú senzibilizáciu, najmä na rodovo citlivú pedagogiku – aktivity edukačné, publikačné, výskumné. Pilotný projekt je len jednou jeho súčasťou, v rámci ktorej sme napríklad organizovali pravidelné semináre ďalšieho vzdelávania pre učiteľky ZŠ Gorkého 21 v Trnave a spoločne sme vypracovávali metodické materiály. Okrem pilotného projektu však ruzovyamodrysvet.sk zahŕňal vydanie knihy Ružový a modrý svet. Rodové stereotypy a ich dôsledky (aj na CD-ROMe), vytvorenie a napĺňanie internetového portálu ruzovyamodrysvet.sk, organizovanie odborných seminárov, vytváranie akreditovaného kurzu ďalšieho vzdelávania učiteliek a učiteľov v spolupráci s organizáciou Občan a demokracia, nadnárodné partnerstvo, rodovo citlivé divadlo, sociálnu kampaň „Je len práca, ktorú treba urobiť“ a množstvo ďalších aktivít.

Súčasťou rozvojového partnerstva, ktoré projekt realizuje, sú vedúca partnerská organizácia ASPEKT, Občan a demokracia (obe združenia so sídlom v Bratislave), ZŠ Gorkého 21 v Trnave, Bábkové divadlo na Rázcestí v Banskej Bystrici. Divadlo pripravilo v rámci projektu ruzovyamodrysvet.sk predstavenia Anička Ružička a Tonko Modrinka, (Ne)poslušné macíky, určené pre deti a ich dospelých, ako aj viacero predstavení pre dospelých. Štúdio T.W.I.G.A., ktoré sa ďalej venuje práci s rodovo citlivým divadlom, je pokračovaním tejto práce.


PRÍLOHA SME ŠKOLA A RODINA

Jarmila Horáková: Rodová citlivosť je cudzie slovo

Život našich detí poznačujú dve farby, ružová a modrá. Barbie patrí dievčatkám a autíčko chlapcom. Rodová citlivosť je pre ľudí väčšinou cudzie slovo. Nerealistické obrazy „mužskosti“ a „ženskosti“, idealizované vzory a očakávania nás sprevádzajú vo všetkých oblastiach života.

Psychológ Boris Sopko hovorí, že nevidí nič divné či zlé na tom, ak sa chce chlapček hrať s bábikami a dievčatko sa vŕta v autíčkach. Za nebezpečné až zvrátené považuje to, keď otec ani raz nevyjde so svojím dieťaťom v kočíku na prechádzku. Celá naša spoločnosť je rodovo stereotypná, hovorí Paula Jójárt, rodová expertka a psychologička. Politikov, médiá a kultúru nevynímajúc. „Ak sa majú rodové stereotypy eliminovať a majú dávať skutočne rovnaké príležitosti mužom a ženám, musí byť ten prístup prierezový a musí ísť zhora dolu. To u nás chýba.“ Školská reforma, ktorá sa v septembri začala, bola veľkou príležitosťou, aby sa rodovo citlivá pedagogika stala súčasťou zmien výchovno-vzdelávacieho systému. Zmeny budú minimálne, pritom rodový prístup vo vzdelávaní je veľmi dôležitý. Svedčí o tom aj výskum Kataríny Minarovičovej, výkonnej riaditeľky občianskeho združenia EsFem, ktorá sa touto problematikou zaoberala už vo svojej diplomovej práci na Pedagogickej fakulte UK.

Roly si nechcú vymieňať

Výsledky ukázali, že učiteľky a učitelia na Slovensku majú stereotypné postoje k dievčatám a chlapcom, podobne ako ich zahraničné kolegyne a kolegovia. Muži viac trvali na dodržiavaní mužských rodových rolí a ženy viac na dodržiavaní ženských. Muži teda vyjadrili silnejší súhlas s rodovo stereotypnými výrokmi, ktoré sa týkali chlapcov, a ženy s výrokmi, ktoré sa týkali dievčat. Učitelia viac ako učiteľky súhlasili s výrokmi, že chlapci majú „od prírody“ lepšie logické myslenie ako dievčatá. Pokladajú za nevhodné, ak sa malí chlapci na základnej škole hrajú s bábikou. Chlapcov považujú za lepších vodcov triedy ako dievčatá. Väčšinou nie sú presvedčení, že chlapci aj dievčatá sú rovnako schopní pochopiť technické problémy. Učiteľky súhlasili viac ako učitelia s výrokmi, ktoré sa týkali rodových rolí dievčat. Napríklad vulgárne vyjadrovanie dievčat podkladajú za horšie ako rovnako vulgárne vyjadrovanie chlapcov.

Pokus o zmeny

O rodovej citlivosti sa na pedagogických fakultách neprednášalo, a aj teraz sa tak deje iba ojedinele. Problematika nie je súčasťou povinnej výbavy budúceho učiteľa. Témy do svojich prednášok zaradilo len zopár nadšených mladých učiteľov. „Rodovo citlivá pedagogika sa v našich školách určite neuplatňuje systémovo,“ hovorí Paula Jójárt. „Ak sa tak deje, je to vždy ťažko vydretá práca na základe nejakého projektu, ktorý často podnietia mimovládne organizácie, ktoré si nájdu otvorených partnerov a partnerky na školách, spolupracujú s vybranými školami.“ Minarovičová upozorňuje, že rodovo necitlivo je nastavený celý systém vzdelávania od štátnych inštitúcií až po učebnice. V učebniciach sú stereotypné roly, čo je úloha mužov a čo žien. Už šlabikáre neprezentujú celé spektrum spoločnosti, nemajú v nich zastúpenie rómske menšiny ani zdravotne postihnuté deti. „Keď sa rómske dieťa z neho učí, vlastne spoznáva, že do tej spoločnosti nepatrí, lebo učebnica mu predkladá obraz spoločnosti, ktorej nie je súčasťou. Podobne je na tom zdravotne postihnuté dieťa, ktoré tiež môže fungovať v bežnej triede,“ povedala Jójárt. Týka sa to aj matematických úloh. Dievčatá počítajú koráliky, chlapci autíčka, dievčatá, koľko vajíčok treba do cesta a chlapci skrutky do auta.“

Projekt ružový a modrý svet

Rodovým témam sa v posledných rokoch začalo u nás venovať viac organizácií. Medzi prvými to bol feministický Aspekt, Občan a demokracia a EsFem. V minulom školskom roku Aspekt dokončil trojročný pilotný projekt rodovo citlivej pedagogiky s názvom Ružový a modrý svet. Bol zameraný na scitlivenie rodového povedomia učiteliek a učiteľov. Na vzdelávacích aktivitách sa podieľala mimovládka Občan a demokracia, Bábkové divadlo na Rázcestí v Banskej Bystrici a deväť učiteliek Základnej školy na Gorkého ulici 21 v Trnave.

Zmeny v jazyku

Riaditeľka Marta Šmidáková si trojročný projekt nevie vynachváliť. Aj pod jeho vplyvom nastalo v škole niekoľko zmien, ktoré narušili doterajší rodový stereotyp. Riaditeľka prestala byť na tlačivách riaditeľom školy, pokarhanie na vysvedčeniach už neudeľuje triedny učiteľ, ale učiteľky, školská rozhlasová relácia už nevíta milých žiakov, ale dievčatá a chlapcov. Na chodbách aj v počítačovej učebni sa objavili portréty slávnych žien.

Stereotypy v triedach

O stereotypoch v rodovo citlivej výchove treba s deťmi hovoriť, prízvukuje riaditeľka. Z rodiny si prinášajú stereotypy v obliekaní, v hračkách. Dievka má mať podľa rodičov Barbie, nie vláčik. „Netreba tému vydeľovať, keď sa naskytne možnosť, tak aj na matematike, výtvarnej výchove, nemčine, etike či slovenčine ju načať,“ hovorí Marta Šmidáková. Stereotypmi podľa riaditeľky trpia učitelia aj žiaci. Bežné je, že učitelia dávajú dievčatá chlapcom za príklad v disciplíne. Chlapci a dievčatá sa podľa nej „zase akosi podvedome“ delia na chlapčenské a čisto dievčenské skupiny. Šmidáková uplatňovala rodovo citlivý prístup v dejepise, Zuzana Hábelová na slovenčine, Anna Bartošová počas výtvarnej výchovy. Nezdôrazňovali ho pri každej téme, len keď to bolo vhodné, napríklad na dejepise pri gréckych dejinách, na výtvarnej pri téme o vesmíre, voľbe povolania a podobne. Bartošová hovorí, že na výtvarnej sa prístup dal uplatniť takmer na každej hodine. Snažila sa napríklad, aby deti zobrazované činnosti nerozdeľovali na čisto ženské a mužské.


KVETA FAJČÍKOVÁ: Keď sa z Aničky stane faganička a z Tonka babec

Otázky rodovej nerovnosti sa môžu k deťom a dospelým dostať aj netradičnou formou divadelnej reflexie cez rodovo citlivé divadlo.

Bábkové divadlo na Rázcestí z Banskej Bystrice pripravilo viacero divadelných projektov a predstavení s témou rodovej rovnosti pre rôzne vekové kategórie. Zvláštny dôraz pritom kladie na deti a mládež. Pre najmenších sú určené dve rozprávkové hry - Anička Ružička a Tonko Modrinka a (Ne)poslušné macíky. Riaditeľka a dramaturgička divadla Iveta Škripková hovorí, že je veľmi dôležité, aby téma a posolstvo rozprávky neodoznievali iba v divadle. „Nie je zanedbateľné, kto tvorí sprievod detí. Či s nimi o tejto téme chce prístupnou formou hovoriť aj po skončení predstavenia a či sa stane divadlo námetom pre ďalšie diskusie,“ hovorí.

Spätná väzba je len niekde

Skúsenosti sú rôzne. Niektorí učitelia majú slušné základy rodovej pedagogiky a dokážu s deťmi o týchto veciach otvorene hovoriť, iní sa ani nesnažia. Najlepšia spätná väzba býva na súkromných školách, kde rozvíjajú zároveň tvorivú dramatiku. Výnimkou však nie sú ani niektoré základné školy, kde majú učiteľky chuť venovať sa týmto otázkam. Príbeh o Aničke a Tonkovi je veľmi jednoduchý, založený na výmene úloh pri detských hrách. Z Tonka sa stáva babec a z Aničky faganička. Rozprávka deti podvedome privedie k tomu, aby si uvedomili, že do zaužívaných rodových stereotypov bežne zapadnú aj ony, hoci si zatiaľ nedokážu dať odpoveď, prečo je to tak. Odpoveď čakajú celkom logicky od starších.

Oslovia aj stredoškolákov

Pre dospievajúcu mládež, ktorá už mnohé súvislosti rodovej nerovnosti chápe, vzniká scénické čítanie zo života a diela Hany Gregorovej, spisovateľky a priekopníčky ženského hnutia. „Zatiaľ má projekt pracovný názov Stretnutie s Hanou Gregorovou, uviesť by sme ho chceli už v decembri,“ hovorí Škripková. Spokojná je aj s rastúcim záujmom o štúdio T.W.I.G.A., ktoré pokračuje v rodovom skúmaní z hľadiska divadelného jazyka.

In: SME 26. 9. 2008