ruzovyamodrysvet.sk

„Koniec koncov ešte stále rodia deti muži,“ povedala riaditeľka Bram a káravo sa ponad okraj novín pozrela na
syna.
„Ale ja sa chcem stať námorníčkou! Deti si jednoducho vezmem so sebou,“ vynašiel sa Petronius.
„A čo povie na to matka tvojich detí? Nie, môj milý. V živote sú isté veci, s ktorými sa musíš zmieriť. Postupne sa naučíš mať rád aj to, s čím sa musíš zmierovať. Dokonca aj v takej rovnostárskej spoločnosti ako je naša, si nemôžu byť všetky človečky úplne rovné. Navyše by to bolo smrteľne nudné. Sivé a nudné.“
„Je omnoho sivšie a nudnejšie, keď sa nemôžem stať tým, čím chcem.“
„Kto ti povedal, že sa nemôžeš stať, čím chceš? Hovorím ti len, že by si mal byť realistickejší. Nikto nemôže zjesť vajíčko a zároveň chcieť kuriatko. Keď budeš mať deti, budeš mať deti. Počuj, Petronius. Keď som bola mladá, tiež som mala kopu fantastických snov, čím sa chcem stať. Romantika. Tou trpíš aj ty. Mal by si prestať čítať všetky tie dobrodružné knihy o odvážnych činoch žien, a radšej sa zahĺbiť do mladíckych románov. Získaš z nich omnoho realistickejšie predstavy. Okrem toho, ktorý skutočný muž by už chcel na more.“
„Ale väčšina námorníčok, ktoré poznám, má tiež deti!“
„Ale to je predsa niečo celkom iné! Matka, milý Petronius, nikdy nemôže pri dieťati zastúpiť otca.“
„Chcem sa stať potápačom!“
„Hahaha, že potápačom! Veď ani neexistujú potápačské skafandre pre mužov! Haha, žabia žena mužského pohlavia, kto to kedy videl!“ Barbora sa mlátila po stehnách, ukazovala na brata a hlučne sa zabávala.
„Existujú už potápačské skafandre pre mužov, mama?“
Riaditeľka neodpovedala.
„Možno by mi mohol ocko nejaký ušiť,“ povedal Petronius.
Riaditeľka sa rozosmiala: „Som prvá žena, ktorá poruší konvencie. No áno, veď vlastne, vlastne nič nestojí v ceste tomu, aby sa aj muž mohol stať potápačkou.“

Ukážka z knihy Dcéry Egálie (Die Töchter Egalias) vyšla v Kalendárke 2006.