Diplomové, rigorózne a dizertačné práce
Bosáková, A. 2003. Sociálne konštrukty mužskosti a ženskosti u adolescentov : diplomová práca. Školiteľ: I. Lukšík. Bratislava : Pedagogická fakulta UK.
Teoretická práca bez výskumu.
Bratislava : Katedra psychológie a patopsychológie PDF UK.
Autorka skúma spôsoby konštruovania homosexuality u študentiek/študentov a učiteliek/učiteľov a mapuje ne/existenciu viacerých druhov diskurzov o homosexualite na SŠ a VŠ v Bratislave. Identifikuje diskurzy o homosexualite na rôznych bratislavských školách. Porovnáva konštruovanie homosexuality medzi študentmi a učiteľmi;
Q-metodológiou zistila 4 faktory konštrukcií homosexuality: 1) homosexualita je normálna, geji a lesby majú právo na partnerstvo a rodičovstvo, 2) homosexualita nie je normálna, deti majú byť vychovávané len v úplných rodinách, 3) deti sú veľmi dôležité, a geji a lesby majú právo sa starať o vlastné i adoptované deti, 4) homosexualita je neškodná choroba a úlohou školy je o nej (pomôcť) informovať. Autorka odporúča zmeniť osnovy a koncepciu predmetu Výchova k manželstvu a rodičovstvu.
Práca je výsledkom dlhodobého pozorovania jednej triedy bežnej materskej školy v Bratislave. V triede bolo zapísaných jedenásť chlapcov a jedenásť dievčat, striedali sa v nej dve učiteľky. Analyzované situácie a výpovede boli zhromažďované počas piatich mesiacov (október – február) školského roku 2003/2004 v rámci 26 pozorovaní. Metóda dlhodobého štruktúrovaného pozorovania jednej skupiny bola doplnená pološtruktúrovaným rozhovorom.
K pozorovaniu v triede autorka pristupovala s vopred stanovenými okruhmi, tie však boli orientačné a nevylučovala, že sa vplyvom diania v triede môžu meniť alebo doplniť o nové oblasti.
Pri určovaní okruhov vychádzala z autorov (Connell, podľa Rey 2004; Abbot – Wallace, 2004; Wood, 1994), ktorí sa pokúsili identifikovať tzv. rodový režim škôl. Autorka na základe realizovaného výskumu hovorí o týchto jeho zložkách (okruhoch):
- frekvencia, s akou učiteľka oslovuje deti, a pozornosť, akú im venuje
- požiadavky na správanie detí
- dichotómia chlapci vs. dievčatá
- riešenie nenáležitého správania detí
- reakcia detí v kolektíve na rodovo nestereotypné správanie detí
Výpovede učiteliek ukazujú, že problematiku nereflektujú v širších súvislostiach. Rodovo necitlivé pôsobenie na deti v školskej inštitúcii zodpovedá celkovému stavu povedomia spoločnosti o tejto problematike a pretrvávaniu stereotypov o typických vlastnostiach, úlohách a odlišnostiach oboch pohlaví.
Jurášková, J. 2004. Atribúty úspechu a neúspechu u nadaných dievčat v segregovanom vzdelávaní : rigorózna práca. Bratislava : Pedagogická fakulta UK.
Práca podáva teoretický prehľad problematiky nadaných dievčat s dôrazom na fenomén naučenej bezmocnosti. Vo výskumnej časti sa zaoberá atribútmi úspechu a neúspechu starších i mladších nadaných dievčat v porovnaní s nadanými chlapcami a bežnými žiakmi. Fenomén naučenej bezmocnosti sa ukázal ako výraznejší (oproti nadaným chlapcom) u mladších dievčat v predmete matematika a u starších dievčat v predmete fyzika. Prvá časť výskumu ukázala, že nadané dievčatá sú viac podobné nadaným chlapcom ako bežným dievčatám.
Ďalej porovnáva sebahodnotenie nadaných dievčat a chlapcov. Mladšie nadané dievčatá sa oproti nadaným chlapcom podhodnocovali v predmete matematika a staršie nadané dievčatá zasa v predmete slovenský jazyk.
V poslednej časti výskumu autorka rozoberá názory nadaných dievčat, chlapcov, ich učiteľov/učiteliek a bežných žiakov/žiačok na schopnosti a usilovnosť chlapcov a dievčat v jednotlivých školských predmetoch. Výsledky sa najvýraznejšie prejavili pri predmete fyzika – kde viac ako polovica jedincov každej skupiny považovala za schopnejších chlapcov (v prípade bežných chlapcov a učiteľov nadaných žiakov to bolo viac ako 70 percent). V predmetoch matematika, anglický jazyk, fyzika chlapci považovali za schopnejších skôr chlapcov, dievčatá (okrem fyziky) uprednostnili zväčša obe pohlavia rovnomerne.
Kišoňová, J. 2005. Rodové stereotypy v učebniciach : diplomová práca. Školiteľka: V. Dúbravová. Bratislava : Pedagogická fakulta UK.
Práca je obsahovou analýzou učebníc občianskej výchovy a matematiky. Z výsledkov vyplýva, že v učebniciach bol väčší počet mužov zobrazovaných vo verejnej sfére, ženy vystupovali ako kuchárky, matky, babičky v oblasti súkromnej sféry.
Koktová Jamrišková, M. 2004. Analýza rodových stereotypov v učebniciach na základnej škole : diplomová práca. Školiteľ: I. Lukšík. Bratislava : Pedagogická fakulta UK.
Práca sa v teoretickej časti zaoberá spoločnými a rozdielnymi znakmi žien a mužov z hľadiska biologizujúcich a socializujúcich prístupov. Bližšie sa zaoberá rozdielnou socializáciou dievčat a chlapcov od útleho veku so zameraním na odhalenie rodových stereotypov, čo sa demonštruje v špecifickom výbere detských hračiek a v štýle detskej hry. Práca popisuje rozdielny prístup školy k dievčatám a chlapcom. V praktickej časti analyzuje kvalitatívnou metódou ukotvenej teórie rodovo stereotypný obraz muža, ženy, otca, matky, dievčaťa a chlapca v 35 učebniciach pre základné školy.Na záver uvádza odporúčania pre učiteľov a učiteľky pre rodovo citlivý výchovno-vzdelávací proces.
Kulich, M. 2003. Fenomén rodovosti a jej sociálny kontext : diplomová práca. Školiteľ: I. Lukšík. Bratislava : Pedagogická fakulta UK.
V teoretickej časti autor vymedzuje biologické definície rozdielov medzi mužmi a ženami, teoretické pohľady na rod z oblasti psychológie a sociológie. Cieľom prieskumu bolo pomocou dotazníka skúmať vnímanie rodu učňovskou mládežou. Respondentmi boli študenti/študentky SOU Chemického v Žiline v dvoch vekových kategóriách (8 chlapcov, 10 dievčat vo veku 16 rokov a 16 chlapcov a 17 dievčat vo veku 17-18 rokov).
Výsledky boli spracované kvalitatívne, v závere práce sú zhrnuté odpovede dievčat a chlapcov na otázky:
- Čo je na dievčati (chlapcovi) dievčenské (chlapčenské)?
- Čo je na chlapcovi (dievčati) dievčenské (chlapčenské)?
- Čo je na chlapcovi (dievčati) také, čo sa nedá zaradiť ako chlapčenské, alebo dievčenské?
Mikulášková, G. 1999. Rodové očakávania a rodové identifikácie u adolescentných chlapcov a dievčat : rigorózna práca. Prešov : Katedra psychológie FF PU.
Autorka skúmala predstavy adolescentiek (109) a adolescentov (69) o rodových normách a mieru identifikácie s nimi. Použitím metodiky IDEX sa ukázali viaceré aspekty rodovej identifikácie mladých ľudí, výsledky však nie sú jednoznačné. Dievčatá a chlapci sa zhodujú na rodových očakávaniach týkajúcich sa úlohy ženy a muža v rodine, pričom skôr uprednostňujú rovnosť vzťahov. Obe skupiny čerpajú svoje rodové presvedčenia hlavne od najbližších osôb – rodičov, priateľov a priateliek, pričom sa dievčatá s inými identifikujú silnejšie ako chlapci. Zaujímavé bolo aj zistenie vnútroskupinovej diverzifikácie v rodových presvedčeniach dievčat a chlapcov.
Mikušová, E. 2000. Rodové očakávania adolescentov na postavenie muža a ženy na pracovnom trhu : diplomová práca. Prešov : Katedra psychológie FF PU.
Štúdia so 117 študentmi/študentkami (61 žien, 56 mužov) gymnázií v Košiciach vo veku 17 – 18 rokov. Použitá bola metodika IDEX. Cieľom práce bolo zistiť, či existujú rozdiely vo vnímaní postavenia ženy a muža na pracovnom trhu na Slovensku a ktoré osoby zo sociálneho prostredia adolescentiek/adolescentov sa podieľajú na utváraní sociálnych očakávaní týkajúcich sa postavenia žien a mužov na pracovnom trhu. Adolescentky sa v použitej metodike vyjadrili, že sa silne stotožňujú s rovnocenným postavením ženy a muža na pracovnom trhu. Pokladajú za dôležité nerobenie rozdielov medzi ženami a mužmi pri prijímaní do zamestnania. Sú presvedčené o rovnakom finančnom ohodnotení žien a mužov, o nezávislom príjme ženy na partnerovi a že vstup žien do politiky by znamenal pozitívnu zmenu. Myslia si, že žena môže rovnako kvalitne riadiť vo vedúcej funkcii ako muž, podnikať, a pritom zvládať i iné úlohy. Celkovo však nie sú spokojné so súčasným postavením žien a mužov na pracovnom trhu. Pri utváraní predstáv o postavení žien a mužov na pracovnom trhu sa dievčatá viac identifikujú s osobami rovnakého rodu a mladej generácie, ktoré sú pre ne rodovými/rolovými modelmi. Staršiu generáciu žien a mužov hodnotia negatívne, nestotožňujú sa s jej hodnotami. Dievčatá boli vo svojich výrokoch silnejšie presvedčené ako chlapci, chlapci sa často polarizovali. Adolescenti sa rozdelili na dve protikladne stojace názorové skupiny vo výrokoch o rovnakých zárobkoch pre muža, v nezávislosti príjmov žien a mužov, v posudzovaní schopnosti ženy zvládať podnikanie a vstupu žien do verejnej sféry a politiky (1 skupina zastáva tradičné pozície). Celkovo sú menej presvedčení o potrebe zmeny v pracovnej sfére.
Ako uvádza autorka, je zaujímavým zistením, že na vývin (rodovej) identity mladých mužov majú vplyv mladé ženy, zrejme ako príslušníčky tej istej generácie. S menšou mierou sa identifikujú s osobami zo sociálneho okolia a podobne ako adolescentky sa dištancujú od staršej generácie.
Výskum bol realizovaný v roku 2003 na dvadsiatich základných školách a gymnáziách v Bratislave. Bol použitý dotazník (Likertova škála), ktorý sa týkal rodových stereotypov a postojov učiteľov a učiteliek k rodovým rolám dievčat a chlapcov. Výroky, ku ktorým sa respondentky a respondenti vyjadrovali, mapovali štyri rôzne okruhy vo vzťahu k rodovým stereotypom.
Výsledky výskumu ukázali, že učiteľky a učitelia na Slovensku majú stereotypné postoje k dievčatám a chlapcom, podobne ako ich zahraničné kolegyne a kolegovia. Medzi učiteľmi (mužmi) a učiteľkami (ženami) sa tieto postoje odlišovali v tom, že muži viac trvali na dodržiavaní mužských rodových rolí a ženy viac na dodržiavaní ženských rodových rolí. Muži teda vyjadrili silnejší súhlas ako ženy s rodovo stereotypnými výrokmi, ktoré sa týkali chlapcov. Naopak ženy vyjadrili silnejší súhlas ako muži s rodovo stereotypnými výrokmi, ktoré sa týkali dievčat. Muži (učitelia) viac ako ženy (učiteľky) súhlasili s výrokmi, že chlapci majú „od prírody“ lepšie logické myslenie ako dievčatá. Pokladajú za nevhodné, ak sa malí chlapci na základnej škole hrajú s bábikou. Chlapcov považujú za lepších vodcov triedy ako dievčatá. Väčšinou nie sú presvedčení, že chlapci aj dievčatá sú rovnako schopní pochopiť technické problémy. Otváranie okien, dvíhanie tabule považujú za úlohu chlapcov, kým spríjemňovanie prostredia triedy a polievanie kvetov za úlohu dievčat.
Ženy (učiteľky) súhlasili viac ako muži (učitelia) s výrokmi, ktoré sa týkali rodových rolí dievčat. Napríklad vulgárne vyjadrovanie dievčat podkladajú za horšie ako také isté vulgárne vyjadrovanie chlapcov. Dievčatá pokladajú za prirodzene citlivejšie a disciplinovanejšie, ako aj za lepšie organizátorky ako chlapcov. Prácami, ktoré si vyžadujú zodpovednosť, ako napríklad zbieranie peňazí či kníh, poverujú skôr dievčatá ako chlapcov.