ruzovyamodrysvet.sk

Adamovič, K. 1996. Postoje žiakov špeciálnych škôl k povolaniu: porovnanie podľa pohlavia a typu školy. In Psychológia a patopsychológia dieťaťa, roč. 31, č. 2, s.111-119.

Vo výskume boli porovnané     postoje a očakávania k vlastnému zamestnaniu sa po škole u absolventiek (68) a absolventov (134) troch typov učilíšť pre mládež s postihnutím. Výsledky poukazujú na niektoré rozdiely medzi chlapcami a dievčatami: významne viac dievčat súhlasilo s rekvalifikáciou, zobrali by akúkoľvek prácu. Túžbu pracovať zdôvodňovali tým, že sa chcú dostať medzi ľudí. Chlapci mali väčší záujem poberať invalidný dôchodok. Svoje problémy si chlapci riešia sami, zatiaľ čo dievčatá sa viac obracajú na svojich rodičov. V ďalších dotazníkových odpovediach autor zistil väčšiu submisívnosť, emotívnosť dievčat v porovnaní s chlapcami; u chlapcov prevažovalo výraznejšie sebaocenenie, spontánnosť a aktivita.

Bačová, V. - Matejovská, I. 2003. Maskulinita ako sociálna norma u adolescentných chlapcov a dievčat. In Československá psychologie, roč. 47, č. 1, s. 19-30.

Autorky vo svojej štúdii skúmali hodnotenie (u chlapcov aj sebahodnotenie) maskulínnych noriem adolescentmi a adolescentkami (177 a 170). Predkladali zoznam 32 maskulínnych noriem, ktoré by sa dali označiť za „typicky mužské“, „netradične mužské“ a tzv. „všeľudské“. Chlapci sa viac ako dievčatá identifikovali s normami, ktoré sa v našej spoločnosti považujú za platné pre muža. Hodnotenie dievčat sa líšilo hlavne v odmietaní noriem týkajúcich sa agresivity a neprejavovania citov u mužov a preferenciou všeľudských noriem.

Bačová, V. - Mikulášková, G. 2000. Rodové presvedčenia a rodové identifikácie adolescentných chlapcov a dievčat. In Československá psychologie, zv. 44, č. 1, s. 26-44.

Autorky skúmali predstavy adolescentiek (109) a adolescentov (69) o rodových normách a mieru identifikácie s nimi. Použitím metodiky IDEX spoznali viaceré aspekty rodovej identifikácie mladých ľudí, výsledky však nie sú jednoznačné. Dievčatá a chlapci sa zhodujú na rodových očakávaniach týkajúcich sa úlohy ženy a muža v rodine, pričom skôr uprednostňujú rovnosť vzťahov. Obe skupiny čerpajú svoje rodové presvedčenia hlavne od najbližších osôb – rodičov, priateľov a priateliek, pričom sa dievčatá s inými identifikujú silnejšie ako chlapci. Zaujímavé bolo aj zistenie vnútroskupinovej diverzifikácie v rodových presvedčeniach dievčat a chlapcov.

Balharová, J. – Šporcrová, I. 2002. Role otce při utváření sociálních vlastností dítěte. In Psychológia a patopsychológia dieťaťa, zv. 37, č. 1, s. 36-50.

Autorky vychádzajú z predpokladu, že žena - matka bez otca dieťaťa nie je šťastná a nemá pocit (citovej) istoty, ktorú jej dodáva partner. Otec dieťaťa má akoby jedinú hlavnú úlohu - „být oporou matce“. Autorky uvažujú tým spôsobom, že ak otec absentuje, matka tento pocit istoty a bezpečia nemôže odovzdávať dieťaťu, a to sa neskôr vyvíja a socializuje  problematickým smerom. Otec teda v rodine svojou silou a autoritou zabezpečuje (zrejme nikým nenahraditeľne) pocit bezpečia a istoty.

Bendl, S. 2003. Potřebujeme více mužů ve školách? In Pedagogické spektrum, roč. XII, č. 5/6, s. 1-11.

Príspevok sa zaoberá problematikou feminizácie učiteľskej profesie. Autor uvádza možné príčiny tohto javu a zvažuje možné dopady feminizácie na správanie a vývoj žiakov základných škôl. Medzi hlavné negatívne dôsledky vysokého podielu žien medzi učiteľmi patrí vznik jednostranných pedagogických kolektívov, čo sa nepriaznivo premieta do klímy učiteľských zborov, ďalej preťaženosť žien, vyplývajúca z plnenia náročných a zodpovedných úloh v škole a zo starostlivosti o svoju rodinu, a napokon narušenie vyváženosti medzi pôsobením mužského a ženského elementu vo výchove. V závere stati sú uvedené argumenty na podporu zvýšenia počtu mužov na školách.

Čermáková, M. 2002. Úspěšnost mužů a žen při přijetí na vysokou školu v ČR. In Gender – rovné příležitosti – výzkum [online], č. 2. Dostupné na Internete: .

Príspevok upozorňuje na rodové rozdiely, na charakteristiku smerovania dievčat a chlapcov na rôzne skupiny študijných odborov a na problematiku šancí pri prijatí na vysokú školu. Teoreticky sa práca opiera o poznatok, že vysokoškolské vzdelanie je „statok“, ktorý je vzhľadom na politický a ekonomický kontext v Českej republike upieraný veľkému počtu mladých ľudí.

Fulková, M. 2004. Když se řekne gender. In Výtvarná výchova, roč. 44, č.1, s. 6-9.

Autorka sa zaoberá rodovými stereotypmi vo výtvarnej výchove, ktoré tvoria súčasť kultúrneho zázemia a umožňujú účinnú orientáciu vo svete, ako aj performativitou rodu a kategóriou pohlavia. Poukazuje na hry a parodické predstavenia premeny rodov a ich atribútov, nejednoznačnosti v kultúre.

Hardman Matoušková, J. 2004. Jak oslovují učebnice občanské výchovy děti školou povinné. In Gender – rovné příležitosti – výzkum [online], č. 1. Dostupné na Internete: .

Vplyv školy, najmä občianskej výchovy a jej učebníc na utváranie rodovej identity. Obsahová analýza troch edukačných médií, zameraná na textovú aj grafickú časť.

Hašková, H. 2004. Gender a domácnost – ideály, očekávání a praxe rodičů a jejich dětí. In Gender – rovné příležitosti – výzkum [online], č. 1. Dostupné na Internete: .

V článku sú prezentované poznatky o tom, ako si mladí vysokoškoláci a vysokoškoláčky predstavujú ideálnu deľbu práce v domácnosti, ako si predstavujú ideálnu prácu v domácnosti ich rodičia, akú deľbu práce študentky a študenti reálne očakávajú vo svojej vlastnej budúcej domácnosti, ako hodnotia deľbu práce v domácnosti svojich rodičov a ako túto deľbu práce vo svojej vlastnej rodine hodnotia ich rodičia samotní.

Hašková, H. 2000. Postoje vysokoškolsky vzdělané populace k situaci žen na trhu práce. In Gender – rovné příležitosti – výzkum [online], č. 2-3. Dostupné na Internete: .

Článok je analýzou príčin brániacich ženám v prieniku do vyšších pozícií z pohľadu vysokoškolsky vzdelanej populácie.

Gecková, A. - Pudelský, M. - Tuinstra, J. 2000. Kontakty s rovesníkmi, sociálna sieť a sociálna opora z pohľadu adolescentov. In Psychológia a patopsychológia dieťaťa, roč. 35, č.2, s.121-136.

Štúdia sleduje sociálnu sieť a sociálnu oporu mladých ľudí; zúčastnilo sa jej 1370 chlapcov a 1246 dievčat vo veku približne 15 rokov. Adolescentky a adolescenti uvádzali veľmi dobrý kontakt s rovesníkmi a vysoký počet priateľov a priateliek. Dievčatá majú viac dôverných priateľstiev ako chlapci, chlapci sa zúčastňujú viac rôznych mládežníckych stretnutí (najviac športových). Do sociálnej siete dievčat patria výrazne častejšie priateľky, mamy, a menej ako u chlapcov brat, sestra, starí rodičia  a otec. Chlapci viac volili otca, sestru a brata  i starých rodičov. Ako uvádzajú  autori, v skupine dievčat prevládla tendencia voliť osoby rovnakého pohlavia, ale v skupine chlapcov prevýšila „náklonnosť k osobám plniacim materskú rolu“. Prevládajúcou sociálnou oporou pre dievčatá sú sestry a priateľky/priatelia, pre chlapcov matky a otcovia, bratia.

Janošová, P. 2003. Vývoj rodové identity dětí mladšího a středního školního věku. In Psychológia a patopsychológia dieťaťa, roč. 38, č. 3, s. 216–235.

Autorka sa v štúdii venuje vývinu rodovej identity u detí mladšieho školského veku (1.,3. a 5.ročníka ZŠ) prostredníctvom skúmania výberu hier, kamarátok a kamarátov, kresby ľudskej postavy a voľby budúceho povolania detí. Zamýšľa sa nad makrospoločenskými i rodinnými vplyvmi, ktoré podporujú, či determinujú príslušnú rodovú socializáciu dievčat a chlapcov. Najviac rodovo vyhranené sa ukázali odpovede na voľbu hry (dievčatá – bábika, chlapci - autá) najmä u detí v najmladšej skupine. V 5. ročníku sa u detí  preferencia len obsahovo zmenila na počítač (chlapci) a spoločenské hry (dievčatá). Vplyv či absencia dospelých vzorov odrážali hlavne výber postáv pri kreslení a pri voľbe povolaní. Dievčatá jednoznačne inklinovali k voľbám vzorov stereotypne ženských – kreslili mamy, princezné, túžili stať sa učiteľkou, zdravotnou sestrou, predavačkou, kaderníčkou. U chlapcov sa ukázalo chýbanie živých identifikačných vzorov - absencia otca - na kresbách a výber výraznejších maskulínnych vzorov z povolaní – policajt, športovec, automechanik.

Janošová, P. 2003. Pomoc detí mladšího a středního školního věku otci a matce v domácnosti. In Psychológia a patopsychológia dieťaťa, roč. 38, č. 2, s. 111–127.

V článku autorka naznačuje, ako odlišne rodičia vychovávajú dievčatá a chlapcov, a to  podľa zadávajúcej rodičovskej osoby a druhu zadávanej práce deťom. Na otázky odpovedali deti 1., 3. a 5. ročníka. Zo zistení vyplýva, že takmer všetky deti doma pomáhajú a dostávajú úlohy tak od matiek, ako aj od otcov. „Výchova matiek a otcov sa líši v závislosti na pohlaví i na veku detí, výchovné tendencie otcov voči chlapcom  a dievčatám sa však viac podobajú tradičnému poňatiu domácnosti.“ Matky dávajú častejšie viac úloh, ktoré majú formu zadania pravidelnej samostatnej  práce a sú v 85-100 % viazané na priestor bytu (umývanie riadu, upratovanie). Otcovia s deťmi skôr spolupracujú, s narastajúcim vekom sa menia činnosti z domácich na činnosti mimo bytu (vysávanie – oprava, práce v záhrade). Úlohy zadávané otcom sú variabilnejšie a rodovo diferencujúcejšie vzhľadom na pohlavie oproti matkám. Najčastejšie činnosti, ku ktorým obaja rodičia vedú dievčatá, je umývanie riadov, upratovanie a varenie. Teda typicky „ženské“ práce. Chlapci sú „všestrannejšie“ vedení k domácim prácam (matkou k „ženským“, otcom k „mužským“ kompetenciám).

Kleinová, R. 2000. Prežívanie nezamestnanosti adolescentnými chlapcami a dievčatami. In Psychológia a patopsychológia dieťaťa, roč. 35, č. 1, s. 46-56.

Podľa výskumov nezamestnanosti dievčatá prežívajú nezamestnanosť negatívnejšie ako chlapci. V predkladanom výskume autorka zistila, že dievčatá, ktoré sú nezamestnané, prežívajú vo vyššej miere starosť kvôli ľudom, povolaniu a zdraviu, sú depresívnejšie, s možným sklonom k sebaublíženiu. Dievčatá okrem toho vyjadrovali väčšiu snahu rekvalifikovať sa a vziať akúkoľvek prácu, ich motívom je hlavne dostať sa medzi ľudí. Chlapci by častejšie zostali nezamestnaní, ich hlavným motívom bolo zarobiť si na seba. Podobné pre obe skupiny je túžba pracovať, sebahodnotenie a prežívanie nezamestnanosti s určitými negatívnymi pocitmi.

Kusá, D. 2001. Múdrosť – jej status a atribúty v rodových stereotypoch. In Potašová, A. (ed.). Inteligencia a osobnosť. Bratislava : Ústav experimentálnej psychológie SAV, s. 145-150.

Výskum rodových stereotypov poskytuje obraz o sociálne žiaducich vlastnostiach rozlišujúcich mužskosť a ženskosť. Pre analýzu rodových atribútov múdrosti boli vybraté intelektové a sociálno-štýlové vlastnosti, ktoré sa podieľajú na laických predstavách o múdrom mužovi/žene. Ukázalo sa, že vybraté atribúty múdrosti majú vysoký  status žiaducnosti u mužov aj žien, t.j. nie sú rodovo rozlišujúce. Na druhej strane, múdrosť muža a múdrosť ženy boli sýtené rozdielnymi charakteristikami, múdrosť žien je ponímaná konzistentnejšie.

Mareš, J. - Ježek, S. 2002. Metafora klimatu ve školním prostředí a žákovské hodnocení učitelů. In Psychológia a patopsychológia dieťaťa, roč. 37, č. 2, s. 134-147.

Autori skúmajú pohlavie učiteľa alebo študenta ako jeden z mnohých faktorov, podľa ktorých študenti hodnotia učiteľov. Všímajú si  vzťah zhody-nezhody pohlaví v interakcii dvojíc učiteľ-študent, učiteľ-študentka, učiteľka-študent, učiteľka-študentka a tvrdia, že takýto typ vzťahu „neovplyvňuje kvalitu študentského hodnotenia“ učiteľa/učiteľky.

Matejík, M. 1994. Anxieta žiakov základných škôl - medzinárodné porovnanie. In Psychológia a patopsychológia dieťaťa, roč. 29, č. 4, s. 323-333.

Výskum sa zameral na zmapovanie úrovne a štruktúry strachov u žiakov 4  krajín. Porovnáva aj chlapcov a dievčatá, pričom dievčatá skórovali  vyššie v miere anxiety; tréma  je však "nepohlavná".

Mihinová, B. 2000. Špecifiká osobnostnej štruktúry adolescentov  s poruchami  správania. In Psychológia a patopsychológia dieťaťa, roč. 35, č.2, s.110-120.

Autorka si vo svojom výskume všimla „medzipohlavné“ rozdiely skupín delikventných dievčat a chlapcov v nameraných osobnostných vlastnostiach. Delikventní chlapci dosahovali vyššie skóre v extroverzii a tendencii k hostilnému a agresívnemu správaniu ako delikventky. Tie vyššie skórovali v kooperatívnych postojoch oproti delikventom.

Moravcová-Smetáčková, I. 2003. Představa typického učitele a typické učitelky u žáků 2. stupně základní školy. In Pedagogika, roč. LIII, č. 1, s. 45-54.

Text predstavuje výsledky empirického výskumu, ktorý zasadzuje do širšieho teoretického kontextu. Výskum sa týkal žiackych predstáv typických učiteľov-mužov a typických učiteliek-žien. Nástrojom výskumu bol dotazník, kde žiaci/žiačky priraďovali osobnostné a profesijné charakteristiky k učiteľom a učiteľkám. Vo výskume sa sledovalo, ako vplýva rod učiteľov a žiakov na obsah žiackych predstáv.

Moravcová-Smetáčková, I. 2004. Význam genderu v komunikačních strategiích rodiny a školy. In Pedagogika, roč. LIV, č. 4, s. 406-416.

Článok sa zaoberá špecifickým typom stratégií, ktoré rodina používa pri komunikácii so školou. Ide o stratégie založené na rodových stereotypoch. Účelom týchto stratégií, keď na rokovanie s učiteľkami-ženami prichádzajú namiesto matiek otcovia, je vyviesť vyučujúce z ich profesionálnej roly. Článok sa zameriava na to, ako použitie týchto rodinných stratégií vnímajú vyučujúce.

Morvayová, D. – Plichtová, J. 2004. Rodová identita dievčat a mediálny diskurz. In Psychológia a patopsychológia dieťaťa, roč. 39, č. 1, s.12-35.

Médiá ako jeden zo zdrojov konštrukcie sociálnej reality ovplyvňujú naše ponímanie sveta, ako aj ponímanie seba a svojej roly. Autorky skúmali mediálne posolstvá dvoch dievčenských časopisov – Bravo Girl! ako predstaviteľa súčasnej západoeurópskej ideológie (40 čísel, ročníky 1996-2003) a časopisu Čajka ako predstaviteľa kresťanskej ideológie (20 čísel, ročníky 1998-2003). Kvalitatívnou analýzou identifikovali dva modely „správneho“ dievčaťa: provokujúce, „sexi“ dievča v Bravo Girl! a skromné, utiahnuté dievča v Čajke. Týmto modelom ideálneho dievčaťa zodpovedala aj ponuka tém. V Bravo Girl! je dievča ponímané predovšetkým ako sexuálny objekt, o inom spôsobe sebarealizácie sa neuvažuje. V Čajke sa čitateľkám predkladá ako žiaduci patriarchálny model, v ktorom by sa žena mala realizovať v domácnosti, muž v práci. Oba časopisy ponímajú hodnotu a kvalitu života dievčat v závislosti od chlapcov (mužov). Napriek svojej ideologickej rozdielnosti podávajú tradičný pohľad na ženu a jej druhoradú pozíciu v spoločnosti.

Páleník, Ľ. - Učeň, I. 2003. Postoje k integrácii v hodnotení chlapcov a dievčat v integrovaných triedach základných škôl. In Psychológia a patopsychológia dieťaťa, roč. 38, č. 3, s. 216-235.

Autori sa zaujímali o postoje dievčat a chlapcov k intervenčným programom pre integráciu postihnutých detí do “normálnych“ škôl. Dievčatá prejavujú väčšie ochranárske tendencie voči postihnutých deťom ako chlapci a v 6. ročníku hodnotia  integráciu pozitívnejšie ako chlapci. Rodový rozdiel bol preukázaný aj v determinujúcom zdroji vysvetlenia, prečo integrovať postihnuté dieťa: chlapci preferujú „racionálne jadro – prospešnosť integrácie pre postihnuté dieťa“ (s.136), kým dievčatá „abstraktnú rovinu založenú na  všeobecnom morálnom kódexe“.

Paulík, K. 1999. Jak prožívají učitelé interakci se žáky. In Psychológia a patopsychológia dieťaťa, roč. 34, č. 1, s. 58-64.

Analýza autora ukázala, že učitelia sú nespokojnejší s platom, nedostatkom pomôcok a potrieb pre vyučovanie v oboch typoch škôl viac ako učiteľky.

Pavlas, I. 2002. Názory dospívajících na osobnost učitele. In Orosová, O. - Schnitzerová, E. (ed.). Psychológia v škole :  Zborník príspevkov z konferencie. Košice : UPJŠ, s. 60-64.

Autor skúmal rôzne aspekty osobnosti učiteľa a to, ktoré z daných aspektov preferujú žiaci. Poukázal na to, že žiaci viac preferujú muža učiteľa ako ženu učiteľku.

Řehulková, O. - Osecká, L. 1997. Výkonová motivace ve škole: rozdíly medzi hochy a dívkami. In Psychológia a patopsychológia dieťaťa, roč. 32, č. 3, s. 262-269.

V štúdii je porovnávaná výkonová motivácia u dievčat a chlapcov, 184 študentiek a 132 študentov brnenských stredných škôl a učilíšť. Výsledky ukázali, že dievčatá sú vytrvalejšie, chlapci majú vyššie ašpirácie a sústredenosť na výkon. Chlapci majú vyššiu motiváciu k výkonu a sú viac zameraní na seba ako dievčatá. Ich motivácia k výkonu však nesúvisí so školským výkonom. U dievčat však motivácia k výkonu súvisí s ich postojom ku škole a so školským výkonom. Dievčatá s vysokou motiváciou k výkonu sú presvedčené, že k nim majú ostatní spolužiaci negatívny postoj.

Severová, J. 1989. Struktura hodnotové orientace adolescentních chlapců a dívek. In Psychológia a patopsychológia dieťaťa, č. 4, s. 305-319.

Výskum zisťoval hodnotové orientácie 248 dievčat  a 258 chlapcov stredných škôl. U chlapcov sú stredom hodnotových štruktúr intelektuálne, morálne, estetické a prestížne hodnoty. U dievčat sú stredom hodnotových štruktúr spoločenské, prestížne a materiálne hodnoty.

Sloboda, Z. 2004. Více žen na technické vysokoškolské obory (teoretický úvod a příklad Německa). In Gender – rovné příležitosti – výzkum [online], č. 2-3. Dostupné na Internete: .

Práca zhŕňa a porovnáva poznatky nemeckých technických vysokých škôl a technických fakúlt univerzít k problému, prečo technické odbory študuje tak málo žien a dievčat.

Szobiová, E. 1998. Tvorivosť z pohľadu interpohlavných rozdielov u adolescentov. In Človek na počiatku nového tisícročia : Zborník príspevkov z Psychologických dní 1997. Bratislava, s.226-228.

Autorka vo svojom  príspevku ponúka prehľad výskumov a odborných psychologických názorov na osobnosť tvorivého človeka. Jedným zo základných poznatkov je, že tvorivé osoby majú „optimálnu kombináciu maskulínnych  a feminínnych zážitkov a skúseností“ a sú nezávislejšie a senzitívnejšie než netvorivé. Jeden z výskumov sa venuje vplyvu identifikácie s rodičom pri vývine tvorivej osobnosti dieťaťa, rozdielne u dievčat a chlapcov: matky v tvorivosti viac ovplyvňujú synov, otcovia dcéry. V ďalších výskumoch autorka porovnáva tvorivú osobnosť so sexuálnou orientáciou, osobnostnými črtami, verbálnymi schopnosťami a sociálnymi charakteristikami.

Vendel, Š. 1997. Optimálne vlastnosti žiakov z pohľadu učiteľov a psychológov. In Psychológia a patopsychológia dieťaťa, roč. 32, č. 3, s. 270-276.

Autor v článku predkladá zoznam osobnostných vlastností žiaka/žiačky, z ktorých si 127 učiteľov a 24 psychológov malo vybrať tie najoptimálnejšie, resp. najdôležitejšie. Porovnáva obe skupiny  a hľadá rozdiely v týchto výberoch. Medzi najzaujímavejšie zistenia patrí to, že tak učitelia, ako aj  psychológovia sa zhodujú na tom, že najdôležitejšia vlastnosť je tvorivý/á a  najmenej dôležité sú: tichý/á a upravený/á. Učitelia vyššie hodnotili hodnoty sociálnej konformity: disciplinovaný, dbá na spoločenské normy, svedomitý, dobre vychovaný; oproti psychológom, ktorí preferujú črty spojené s osobnou iniciatívou: originálny, zvedavý, nezávislý v myslení, presadzuje sa.

Ďalšie tipy:

Baumgartner, F. 1993. Gender and aggressive behavior: some empirical findings. In Studia Psychologica, roč. 35, č. 4-5, s. 390-392.

Baumgartner, F. 1993. Gender differences in the interpretation of interpersonal incidents in a school setting. In School Psychology in & for Democracy in the Changing World.  Book of Papers from XVI ISPA Coloquium. Banská Bystrica, s. 9-22.

Baumgartner, F. 1995. Prejavy agresívneho správania dievčat a chlapcov. In Psychológia a patopsychológia dieťaťa, roč. 30, č. 2, s. 199-208.

Baumgartner, F. 1997. K niektorým otázkam štúdia rodovej (gender) identity. In Bačová, V. - Kusá, Z. (ed.). Identity v meniacej sa spoločnosti. Košice : SvÚ SAV, s. 232-236.

Baumgartner, F. - Lovaš, L. - Frankovský, M. 1992. Effect of Type and Gender of Observers in Their Interpretation of Interpersonal Incidents. In Studia Psychologica, roč. 34, č. 2, s. 137-151.

Bianchi, G. - Lášticová, B. 2004. Gender and Sex Aspects of Multiple Identities: Young Women and Men from Bratislava and Prague Heading Toward the EU. In Sociológia, zv. 36, č. 3, s. 293-313.

Gregussová, M. - Morvayová, D. 2004. Predstavy žiakov 8. ročníka ZŠ o pohlavných rolách, partnerských vzťahoch a sexualite. In Psychologické dny 2004 :  Souhrn anotací. Olomouc : ČMPS, s. 23.

Gregussová, M. - Morvayová, D. 2004. Rodové stereotypy a mýty o partnerských vzťahoch v pohľade dospievajúcich. In TESAŘ, M. (zost.). 40 rokov skúmania psychického vývinu detí a mládeže, súčasné problémy a perspektívy v zjednotenej Európe [CD-ROM]. Bratislava : VÚDPaP.

Gurňáková, J. - Kusá, D. 2004. Gender self-concept in personal theories of reality. In Studia psychologica, roč. 46, č. 1, s. 49-64.

Halászová, A. et al. 2003. Výsledky merania vedomostí a zručností žiakov zo slovenčiny a matematiky po ukončení prvého stupňa ZŠ. In Pedagogické spektrum, roč. XII, č. 9/10, s. 41-68.

Hrubišková, H. 2004. Žiaci ZŠ očami učiteľky – ženy a učiteľa – muža. In Pedagogické spektrum, roč. XIII, č. 9/10, s. 12-22.

Hudek-Kneževic, J. - Tkalčic, M. - Kardum, I. 1995. The Relationship Between Gender, Sex-Role Orientation : Vocational Interests and Leisure Activity Preferences. In Studia psychologica, zv. 37, č. 5, s. 275-285.

Kirkcaldy, B. 1990. Gender and Personality Determinants of Recreational Interests. In Studia psychologica, zv. 30, č. 1-2, s. 115-121.

Kopčanová, D. 2004. Rodové odlišnosti a iné faktory ovplyvňujúce status súčasného učiteľa. In Psychologické dny 2004 :  Souhrn anotací. Olomouc : ČMPS, s. 4.

Kopčanová, D. 2005. Rodové odlišnosti a názory na rodinu očami pubescentov. In Reprodukčné zdravie žien po vstupe Slovenska do EÚ. Bratislava : Spoločnosť pre plánované rodičovstvo; Prometheus, s. 33-34.

Kretová, E. 2004. Predstavy o budúcnosti u dievčat a chlapcov 5. ročníka ZŠ: rómske a nerómske deti. In Psychologické dny 2004 :  Souhrn anotací. Olomouc : ČMPS, s. 29.

Kusá, D. 2001. Self – Ideal and Masculine-Feminine Polarity in Adolescent Boys and Girls. In Studia psychologica, zv. 43, č. 1, s. 33-39.

Medveďová, Ľ. 2004. Medzipohlavné rozdiely a súvislosti vlastností osobnosti s výchovou v rodine v ranej adolescencii. In XXI. Psychologické dny : Svět žen a svět mužů. Polarita a vzájemné obohacování. Olomouc : ČMPS.

Morvayová, D. 2004. Ponímanie dievčenskej roly v dvoch dievčenských časopisoch. In Mezinárodní konference: Kontexty prožitku, Praha : FTVS UK.

Parsons, E. - Saveľjev, I. - Šmelova, S. A. 2004. Gender and higher education management: western and eastern european perspectives. In Ekonomické rozhľady, roč. 33, č. 1, s. 18-31.

Páleník, Ľ. – Učeň, I. 2004. Postoje chlapcov a dievčat k inkluzívnemu vzdelávaniu v integrovaných triedach ZŠ. In MATULA, Š. – ŠIPOŠ, J. (Zost.). Dieťa v ohrození XII : Spôsoby a formy interdisciplinárnej spolupráce pri ochrane detí a mládeže[CD-ROM]. Bratislava : VÚDPaP.

Peklaj, C. - Pečjak, S. 2002. Differences in student's self-regulated learning according to their achievement and sex. In Studia psychologica, roč. 44, č. 1, s. 29-43.

Učeň, I. 2004. Negatívny sociálny status verzus pohlavie žiakov integrovaných tried. In Tesař, M. (zost.). 40 rokov skúmania psychického vývinu detí a mládeže, súčasné problémy a perspektívy v zjednotenej Európe [CD-ROM]. Bratislava : VÚDPaP.

Učeň, I. 2004. Niektoré aspekty sociálneho statusu chlapcov a dievčat v integrovaných triedach základných škôl. In Psychológia a patopsychológia dieťaťa, roč. 39, č. 1, s. 57-68.

Učeň, I. 2004.  Pozitívny sociálny status – prijaté voľby verzus pohlavie žiakov integrovaných tried. In Tesař, M. (zost.). 40 rokov skúmania psychického vývinu detí a mládeže, súčasné problémy a perspektívy v zjednotenej Európe [CD-ROM]. Bratislava : VÚDPaP.