ruzovyamodrysvet.sk

Seminár s expertkou na rodovú citlivú pedagogiku vo výtvarnej výchove Marií Fulkovu bol venovaný otázkam reprezentácie rodu a rodových stereotypov vo výtvarnom umení a súčasnej vizuálnej popkultúre (časopisy, reklama) a uplatňovaniu rodovej perspektívy vo výtvarnej výchove na všetkých typoch škôl, a to pre vekový stupeň od 14 rokov vyššie. Rodová perspektíva je jedným z uhlov pohľadu kritického čítania obrazov, ktoré k nám prichádzajú nielen prostredníctvom výstav v galériách, ale stretávame sa s nimi vlastne na každom kroku, prinášajú nám ich médiá, reklama a ďalšie komunikačné kanály.

V súčasnosti sa čoraz viac začína diskutovať o potrebe nového prístupu k výtvarnej výchove, ktorý by reagoval na meniace sa podmienky umeleckej tvorby a na intenzívny prienik a pôsobenie vizuálnej kultúry v našom každodennom živote. V Českej republike vznikol preto nový rámcový vzdelávací program, ktorý kladie dôraz na kritickú reflexiu súčasnej výtvarnej kultúry a vedie žiakov a žiačky k uvažovaniu o jej významových vrstvách a o tom, ako pôsobia vizuálne zobrazenia na naše vnímanie sveta, spoločenských vzťahov i samých seba.

Výtvarná výchova je predmetom, ktorý je tradične úzko spätý so svetom umenia, tvorivým sebavyjadrením a vzdelávaním v kultúrnej oblasti. Rozmachom fotografie a filmu v priebehu 20. storočia sa však zmenili nielen kultúrne spôsoby zaobchádzania s obrazom, ale aj nazeranie na umelecké vizuálne vyjadrenie. Fotografia a film sa stali doslova ľudovými médiami a dnes dominantným spôsobom ovplyvňujú spôsoby dorozumievania a sú zároveň najmocnejším prostriedkom na ovplyvnenie myslenia ľudí. Vizualita je dnes prevládajúcim spôsobom komunikácie. Súčasná vizuálna kultúra nemôže byť posudzovaná klasickými princípmi estetiky 19. storočia, nemožno ustavične zdôrazňovať iba formálne kvality zobrazenia, ako napríklad zvládnutie výtvarných techník, elementy kompozície, farebnosti a pod.

V každodennom živote sme obklopení a obklopené vizuálnymi zobrazeniami prostredníctvom televízie a reklamy a kultúru už nemožno rozdeľovať na vysokú a nízku, pretože obe sa prelínajú a vytvárajú spoločný priestor. Zároveň súčasná výtvarná kultúra intenzívne otvára otázky spojené s identitou a formovaním postojov a hodnôt, a to prostredníctvom obrazov, ktoré na nás denne pôsobia. Je preto dôležité reflektovať tieto otázky aj v pedagogickej práci so žiačkami a žiakmi a pomôcť im kriticky a samostatne sa orientovať sa v spleti obrazov a ich významových vrstiev.

Výtvarná výchova (na všetkých stupňoch škôl) je jediným predmetom, ktorý by mohol a mal poskytovať nový druh gramotnosti, tzv. vizuálnu gramotnosť. Aby sme sa vyrovnali s nárokmi takéhoto vyučovania, potrebujeme novú senzitivitu a iný spôsob myslenia. Kritická reflexia súčasnej vizuálnej kultúry ponúka množstvo príležitostí na uvažovanie a hľadanie odpovedí na otázky: čo je správne a pravdivé, čo je realita?

Súčasné umenie a rod v školskej praxi: výstava Reality Check v pražskej galérii Rudolfinum

V rámcoch nového prístupu k vyučovaniu výtvarnej výchovy sa už niekoľko rokov rozvíja vzdelávací program v pražskej galérii Rudolfinum. Jedným z konkrétnych príkladov prepojenia aktivít medzi školou a galériou je vzdelávací projekt, ktorý vypracovali Marie Fulková a Leonora Kitzbergrová k výstave súčasnej britskej fotografie a videa s názvom Reality Check – súčasná britská fotografia a video. Nosnú tému výstavy vyjadrila jej kurátorka Kate Bush: „Fotografia vytvára svoj vlastný duplikát sveta, skutočnosť druhého stupňa, orezanú, zarámovanú a zastavenú“.Reality Check bola inšpirovaná skutočnými vecami v skutočnom svete - udalosťami, ľuďmi, vzťahmi, miestami. Autorky a autori nepracovali s jednoduchou formou realistickej či dokumentárnej fotografie. Formou paródie, alegórie či anekdoty skúmali hranice medzi realitou a jej zobrazením a kládli otázky súvisiace s tým, ako nami rôzne spôsoby zobrazenia „reality“ manipulujú, ako formujú našu identitu a prežívanie.

Výstava už svojou podstatou predstavovala dobrý priestor pre prácu s otázkami rodu, rodovej identity a vplyvu súčasnej vizuálnej kultúry na rodovú identitu a vyjadrenie rodových rolí a očakávaní v každodennom živote. Výstavu a jej možnosti použitia pre vzdelávací program overovali jeho autorky na Gymnáziu Na Zatlance v Prahe 5 a svoje zistenia zohľadnili ako východiská vzdelávacieho programu. Pri úvodných rozhovoroch so študentkami a študentmi sa ukázalo, že prístup k vnímaniu obrazu u vekovej skupiny pätnásť a šestnásťročných výrazne ovplyvňuje televízia, film, časopisy a reklama. V rozhovoroch sa spontánne objavila téma rodovej identity a rodových stereotypov ako základná optika nášho nazerania na svet a naše miesto v ňom.

Hlavné témy výstavy by bolo možné formulovať nasledovne:

• Čo môžeme v dnešnej kultúre technických zobrazení považovať za realitu?
• Ako na nás obrazy pôsobia a aké sú skryté mechanizmy tohoto pôsobenia?
• Ako a do akej miery určujú obrazy naše chápanie samých seba?

Tieto otázky vytvárajú priestor pre prácu s rodovým uhlom pohľadu v pedagogickej praxi prostredníctvom výtvarnej výchovy.

Vzdelávací program Galérie Rudolfinum k výstave Reality Check sa týmito otázkami zaoberal na mnohých úrovniach. Jeho autorky vypracovali dva súvisiace bloky materiálov: Pracovný zošit pre študentov a študentky a tzv. Biele dosky pre vyučujúce a vyučujúcich.

Biele dosky:
Pri uvažovaní o identite použili autorky vzdelávacieho programu rôzne konceptuálne modely a interpretačné rámce z oblasti psychológie, filozofie a vizuálnej teórie. Tieto poskytli vyučujúcim v podobe spracovaných štúdií s ktorými vyučujúci môžu individuálne pracovať. Biele dosky obsahovali texty z týchto oblastí: humanistická psychológia (R. Maslow), teória fotografie (V. Flusser), sociológia/rodové štúdiá (M. Foucault, N. Luhman a J. Butler, Carol Duncan), filozofia (K.R. Popper), trendy pedagogického rekonštruktivizmu (R. Siegesmund), vizuálna teória (G. Didi-Huberman), reflexia vlastných prístupov - texty kurátoriek a autoriek programu.

Pracovný zošit:
Hlavným pracovným materiálom, ktorý má podnietiť k sústredenému vnímaniu vystavených diel a k vyváženému kritickému mysleniu i emotívnej percepcii, bol zošit Realita?Identita!, určený predovšetkým študentkám a študentom, ale rovnako aj vyučujúcim. Témy dávali možnosť ďalšieho spracovania v škole a možnosť dlhodobého projektového využitia. Tento interaktívny materiál vychádza z poznania, že pozeranie sa je aktívnou činnosťou. Obsah je štrukturovaný do konceptov, ktoré možno neskôr rozpracovať na širšie tematické celky. Z pedagogického hľadiska možno obsah celého pracovného zošitu chápať ako stimul k interdisciplinárnym prístupom vo vyučovaní a k možnostiam prepojenia rôznych vzdelávacích oblastí.

Pracovný zošit Realita? Identita! vychádzal z nosnej myšlienky výstavy: Identita je proste realita a realita je našou identitou a bol štruktúrovaný do niekoľkých tematických okruhov – pracovných listov, ktoré otvárali tému rodových atribútov, rodových stereotypov a diskurzívneho pôsobenia obrazu, ale aj tému „moci obrazov“, postavenia autora a autorky, prijímateľa a prijímateľky obrazu, ako napr:

• Byť ženou/Byť mužom;
• Kto som - ako sa vidím ja a ako ma vidia ostatní?
• Aká/aký chcem byť? Aká/aký nechcem byť?

Tieto okruhy vychádzali zo základného konceptu, že naše chápanie samých seba sa skladá z dvoch prvkov – z našej vnútornej predstavy o sebe a z toho, ako sa na nás dívajú iní. Naša identita a sebaprezentácia teda zároveň zohľadňuje aj to, ako chceme, aby sa na nás dívali iní.

Príklady aktivít z pracovného zošitu Realita? Identita!
K pracovnému listu Kto som - ako sa vidím ja a ako ma vidia ostatní.
Aktivity boli inšpirované fotografickým cyklom Falling od Davida Shrigleya a Lesley Shearer, ktorí spochybňovali základný konvenčný princíp portrétu - a to, že človek by mal na portréte vyzerať dobre.

Fotografie - „antiportréty“z cylu Falling, ktoré boli základom pre študentskú reflexiu:




Aktivita 1.
Študenti a študentky sa mali zamyslieť nad otázkami:

• Prispôsobujeme sa neviditeľným pohľadom?
• Kto viac – muži alebo ženy?
• Aké požiadavky kladie súčasná spoločnosť na ženy a aké na mužov?
• Ako módne časopisy a verejné médiá zobrazujú ženy a mužov?

Svoje názory a postrehy potom slovom aj obrazom zaznamenávali do pracovného listu.

Pracovný list


Študentské práce:
Ukážka 1


Ukážka 2

Aktivita 2.
Študentky a študenti mali možnosť pracovať na téme Môj portrét, ktorý si mohli vyniesť z galérie na samolepke („sticker art“) ako Tvoj šialený portrét..
Zadanie znelo:
„Bude to tvoja tvár, ako ju nikto nepozná. Poznáš ju ty? Večer skôr než zaspíš, si priprav fotoaparát, ráno ho vezmi a hneď ako sa dotrmácaš do kúpelne, vyfoť sa v zrkadle.“

Ďalšie príklady aktivít:
1. Aktivita zameraná na skúmanie identity v denných sociálnych situáciách - v prostredí rodiny, aj vo verejnom prostredí:
Hra na inú tvár, na Popolušku, na Popolvára
Zadanie:
Na jeden deň zmeň svoj obvyklý výzor čo najviac k horšiemu. Urob si nepekný účes, obleč si neobľúbené šaty, zvoľ si iné alebo žiadne líčenie, neupravuj sa. Ináč rob všetko, ako zvyčajne. Nikomu nič nevysvetľuj a sleduj reakcie svojho okolia aj tvoje vlastné.“
Aktivita zameraná na skúmanie „reality“ rodových stereotypov:

2. Pracovný list na tému Chlapci o dievčatách, dievčatá o chlapcoch:
Žiačky a žiaci vyjadrovali svoje názory na otázku:
Čo myslíte, je pravda, že: podľa chlapcov sa dievčatá vyznačujú zberateľstvom bezcenných vecí a starých krámov?
Čo myslíte, je pravda, že: podľa dievčat chlapcov zaujíma alkohol, politika, veda, odpočinok a pozorovanie sa v zrkadle?

Marie Fulková pôsobí na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe. Venuje sa aj rodovo citlivému prístupu k výtvarnej výchove. Je autorkou viacerých relevantných pedagogických materiálov a publikácií.

Z publikácií Marie Fulkovej:
Výtvarná výchova. Učebnica pre 6. a 7. ročník základnej školy a viacročné gymnáziá. (spolu s Marií Novotnou)
Výtvarná výchova. Učebnica pre 8. a 9. ročník základnej školy a viacročné gymnáziá. (spolu s Marií Novotnou)
Svým očím, milé děti, nevěřte.Literární noviny. 29.9.2006
Ďalšie publikácie autorky