Ružový a modrý svet – čítanie pre kvalifikáciu z rodovej problematiky
Z odbornej recenzie Zuzany Kiczkovej

Každodenný život všetkých generácií na Slovensku je priam zaplavený rodovými stereotypmi, ktoré sa predmetom kritickej tematizácie doteraz stali len veľmi zriedkavo. Publikácia Ružový a modrý svet je prvou svojho druhu, ktorá vystupuje z „rodovej slepoty“, keď sa pokúša pomenovať bežné problémy nášho života z rodového hľadiska. Jej prínos je nielen v tom, že autorky identifikujú rodové stereotypy v rôznych oblastiach, ale aj v tom, že odkrývajú mechanizmus ich reprodukcie a naznačujú ťažké, no predsa len možné spôsoby ich odstraňovania.

Potreba a aktuálnosť knihy súvisí aj so širším spoločenským kontextom, v ktorom sa musí stať samozrejmým a nespochybniteľným, že demokracia v spoločnosti nemôže existovať bez rodovej demokracie a rodovej rovnosti. Jedným z prvých krokov na ceste k nej je oslabovanie a odstraňovanie rodových stereotypov všetkými možnými prostriedkami, a to už v skorom, detskom veku. Publikácia je jedinečná v tom, že toto poznanie konkretizuje svojím primárnym zameraním na „cieľovú skupinu“ - dievčatá a chlapcov, čím chce ešte viac zdôrazniť, aké dôležité je začať s rozkývaním a spochybňovaním rodovej stereotypizácie a jej negatívnych dôsledkov už v prvých fázach socializácie. Môže tým osloviť všetky tie a tých, ktorí s deťmi žijú, a pritom jedného dňa zistili, že im chýba ešte jedna kvalifikácia - kvalifikácia z rodovej problematiky.

Obsah publikácie je tematicky široký. Je výberom toho najlepšieho, čo bolo „po ruke“ z už preložených a publikovaných kníh a článkov v Aspekte, doplneným vyžiadanými štúdiami na zvolenú tému od viacerých autoriek. Publikácia napriek svojej obsahovej, štýlovej, žánrovej a inej heterogénnosti veľmi presvedčivo ukazuje prítomnosť rodových stereotypov v rozmanitých oblastiach života detí a dospelých a zároveň jasne demonštruje, že ide o problém, ktorý ide naprieč všetkými témami. Podstatným posolstvom knihy je tvrdenie, že rodové normy a stereotypy sú spoločenskej povahy.

Prednosťou štruktúry tejto knihy je možnosť výberu tej časti alebo témy, o ktorú má čitateľ/čitateľka najväčší záujem bez potrebného oboznámenia sa s predchádzajúcimi časťami. Tento „voľný vstup“ do knihy je umocnený obrázkami slúžiacimi ako „dôkazový materiál“ textovej časti, čo je ďalší dôvod, prečo sa publikácia dá v pedagogickej praxi použiť účelne a efektívne. Oceňujem, že snaha o interaktívnosť (testy, kvízy) neviedla k rezignovaniu na teoretické rámcovanie; predovšetkým v úvodnej štúdii Nerodíme sa ako ženy a muži, ako aj v argumentačne náročnejších pasážach v jednotlivých statiach. Zaradením Metodík získava publikácia ďalší okruh používateliek a používateľov v pedagogických radoch. Literárno-umelecké texty dodávajú publikácii "esenciu" zážitkovosti a osobného zvýznamnenia.

Láska, materstvo, rodičovstvo, sexualita, násilie, krása, hračky a nové technológie sú témy, o ktorých tu autorky a autori hovoria inak, ako sme boli doteraz zvyknuté a zvyknutí. Inakosť ich hlasov nás môže inšpirovať, aby sme aj my začali premýšľať o rodových stereotypoch, ktoré nás ochudobňujú. Slovami Carol Gilliganovej: „Mať hlas znamená byť človekom. Mať čo povedať znamená byť konkrétnou osobou. Ale hovorenie závisí od počúvania a od toho, že nás je počuť; je to naozaj otázka vzťahu.“

Doc. PhDr. Zuzana Kiczková, PhD. je riaditeľkou Centra rodových štúdií pri Katedre filozofie a dejín filozofie FiF UK v Bratislave.