ruzovyamodrysvet.sk

a ty bež
ako jež
a ja tiež

„Raz, dva, raz dva, tri, štyri, raz dva..."
„Nevládzem."
„Ale vládzeš, vládzeš. Len pobehni, tak, a ešte dvakrát okolo telocvične."
Fučanie, dychčanie a iné zúfalé zvuky.
„Seriem na neho."
„Ticho, Maťo, keď ťa začuje, dá ti desať klikov..."
„Čo si to povedal, Maťo? No, tak ešte kliky. Ty a ty a ty. Poďme. Raz, dva, raz dva, tri, štyri, raz dva..."
„..."
„A ešte: raz a dva, raz a dva, pekne klikaj. Ako keby bola pod tebou frajerka. Poďme."
„Čo to hovorí? Aká frajerka?"
„Šibe mu."
„Neznášam ho."
„Minule si pred nami prdol. Je to debil."
„No tak, chalani, bez rečí, poďme, poďme, klikáme, klikáme..."

***

„Čo bolo v škole?"
„Nič."
„Nič?"
„Všetko v norme."
„A na matike?"
„Okéj."
„Čo si taký spotený? Hrali ste futbal?"
„Nie. Je to debil. Museli sme behať okolo telocvične a potom ešte robiť kliky. Bolí ma brucho."
„Za trest?"
„Chalani sa mu smiali. Mal naopak oblečené tepláky. Naštval sa."

***

Dobroš ide domov. Sám sebe sa čuduje, prečo sa chcel stretnúť s týmto týpkom. Chodili spolu do školy, ale to ešte nič neznamená. Týpek zrejme chcel získať nejaké peniaze. Je to skrachovanec. Učiteľ telocviku na nejakej škole. Aha. Na tej, na ktorú chodí jeho synovec a aj syn jeho bývalej frajerky. A ešte aj dcéra jeho kolegyne. No, ako keby na svete bola len jedna škola.

Týpka si pred stretnutím vygooglil, aby vedel, čo od neho môže čakať, lebo týpek mu zavolal: „Čau, Dobroš, pamätáš si na mňa?" Dobroš si nepamätal. Veľmi veľa vecí už zabudol. Pamätá si len to, čo potrebuje. Týpek dobiedzal a Dobroš, pretože je rodený idiot, nechal sa zblbnúť, tak išiel s týpkom na pivo. Týpek sa volá Vojto. A keď si ho vygooglil, našiel aj jeho fotku, visela na stránkach tej školy. Bol tam v hokejistickom drese. Dobroš sa najprv zľakol. Mal by ho poznať? Čo ak je to nejaký prvoligový..., no potom vysvitlo, že to bol jeho kostým na školskom plese. Uf.

Ako sa na tom pive nechtiac dozvedel, Vojto trénuje nejaké športy, ale nie veľmi, len tak trochu. Má dve zamestnania - privyrába si. Niekedy ide ešte aj večer na brigádu. Chudák je to, skrachovanec, čo už. Opaľuje mladé učiteľky a opaľuje aj mladé baby, ktoré ani telocvik neučí. Dobrošovi sa hnusí, ale musel to vydržať, lebo mu to pivo do telefónu sľúbil. Aby nevyzeral ako namyslenec. Lebo Dobroš je úspešný. Robí v reklamke. Darí sa mu. Má prachy, krásny byt a v ňom bar s tridsiatimi fľašami kvalitného alkoholu. K tomu ešte drahé auto, chalupu, na ktorú nemá vôbec čas. Zato však chodieva pravidelne hrávať golf. No fakt, mohol tohto hokejistu radšej vziať na golf alebo mu mohol ukázať svoj bar. Ale čo ak by sa ten chudák na naňho prilepil?

A tak Dobrošovi ten hokejista celý večer rozprával, aký má malý plat, a že aj keď ženy normálne u nás zarábajú menej ako chlapi, tak v školstve to neplatí, chlapi zarábajú rovnako málo ako ženy. Úplná rovnoprávnosť, no fuj! Akurát že môže popoludní trochu trénovať za pár peňazí a nemusí opravovať zadarmo diktáty. Dobroša z toho rozbolela hlava. Mal ešte stihnúť nejaké slogany na prezentáciu novej kampane. Bolo mu to treba, opíjať sa s takým lúzerom? Veď každý si môže za svoje šťastie, nie? Týpek nemal ísť na telocvik, keď nebol až taký dobrý.

Dobroš je znechutený životom. Doma si dá ešte frťana zo svojho baru, hlava ho na chvíľu prestane bolieť, no potom ho rozbolí ešte viac. Mal by zájsť na biliard, aby mu z hlavy vyfučal ten neúspešný spolužiak, lebo zabúdať treba. Čo to hovoril? Že v školstve muži zarábajú rovnako málo ako ženy? Preboha, to je fakt strašná predstava. Toto naozaj netušil.

A tak si Dobroš kopne do hlavy ešte jednu whisky, nech prehluší túto nechutnú infošku. No aj tak sa bojí, že sa mu o tom bude snívať.

kto do nej vojde
hlava mu zojde
či je ona a či on
nepustím ho z brány von

In: diskriminacia.sk