ruzovyamodrysvet.sk

Rodovo citlivá výchova rešpektuje jedinečnosť dieťaťa a umožňuje naplno rozvíjať jeho alebo jej individuálne vlastnosti. Zamedzuje tak rozširovaniu rodových stereotypov, ktoré delia vlastnosti či hračky na "dievčenské" a "chlapčenské". Neobmedzuje pri výbere povolania, dáva možnosť rozhodnúť sa na základne vlastných záujmov. O rodovo citlivej výchove a jej uplatňovaní hovoril psychológ Boris Sopko v rozhovore pre denník SME.

Ako je na tom Slovensko v rodovej citlivosti pri výchove detí?

Myslím si, že sme veľmi, veľmi na začiatku. Je to dlhodobá záležitosť, ale rozhodne je to správne smerovanie, pretože vedie k väčšej heterogénnosti, rôznorodosti. K návratu od predstáv, aký by svet mal byť, k uznaniu reality, aká je. Teda, že všetci sme tak trochu rovnakí a všetci sme pritom úplne iní. Je to smerovanie, ktoré nás učí rozlišovať, kedy druhého človeka naozaj vnímame, a kedy namiesto toho vnímame len akúsi svoju zvnútornenú normu.

Aké najčastejšie chyby robia rodičia?

Niektoré veci robíme pri výchove automaticky bez toho, aby sme nad nimi rozmýšľali, a to aj vtedy, keď sa nedeje nič urgentné. Namiesto toho, aby sme s dieťaťom hľadali odpovede na jeho nekonečné prečo, sa snažíme rozhovor ukončiť a presadiť si svoj názor. Namiesto toho, aby sme mohli spolu hľadať odpovede, rozhovor ukončíme s tým, že „na to si ešte malá“, „o tom s tebou nebudem diskutovať“. Prečo nie?

Rodičia najmä chlapcom často hovoria neplač, to chlapi a chlapci nerobia.

Čo je to za somarinu, že chlapci a chlapi neplačú? Veď sme predsa z mäsa a kostí a sme živé bytosti, ktoré cítia. Podobné nezmysly počas svojho života používame ako na bežiacom páse a posúvame ich ďalej.

Akú úlohu v rodovo citlivej výchove majú hračky detí?

Hry a hračky sú v detskom veku základným spôsobom vyjadrovania, formovania, rozvíjania dieťaťa. Hračkami a naším postojom voči nim teda posilňujeme a rozvíjame určité vlastnosti, postoje, kým iné pasívne nechávame vyhasnúť, alebo sa ich snažíme aktívne v dieťati potlačiť.

Takže aj chlapcovi by sme mali kupovať bábiky a dievčatku autíčka?

Čo je zlé, nebezpečné na tom, keď sa dievča hrá s autíčkami? Kedysi bolo nepredstaviteľné, aby ženy šoférovali, hrali sa s autami. Dnes sa to našťastie mení. Čo je zlé na tom, keď malý chlapec tlačí kočík? Je niečo zlé, nebezpečné na tom, keď otec tlačí kočík, v ktorom spí jeho dieťa? Nie je naopak divné, nebezpečné, zvrátené, keď otec ani raz nevyjde so svojím dieťaťom v kočíku na prechádzku? Ak chce malý chlapec kočíkovať bábiku, tak je úžasné, že sa už tak skoro začína zoznamovať s tým, aké to je byť otcom.

Majú rodičia pri výchove brať ohľad na pohlavie dieťaťa?

Rodičia by mali brať ohľad najmä na jedinečnosť dieťaťa. Mali by vnímať dieťa, ktoré sa pred nimi hrá a mali by rozvíjať to, čo sa v ňom začína ukazovať, čo sa začína prejavovať. Mali by sme vnímať a rozvíjať jeho individualitu, a nie vopchať dieťa do nejakej škatule zafarbenej na ružovo alebo do modra.

Existuje ideálna výchova?

Ale áno. Ideálna výchova je taká, v ktorej rodičia naozaj vnímajú jedinečnosť svojho dieťaťa. Keď sa im podarí naštartovať jeho rozvoj tak, aby sa neskôr už ako dospelý človek dokázal ďalej rozvíjať.

Príkladom rodových stereotypov môže byť rozdeľovanie vlastností ľudí na typicky mužské a ženské. Ovplyvňuje to výber budúceho povolania?

Iste, kombinácia schopností, vlastností a záujmov určuje, o aké profesie sa zaujímame. Tým, ktoré sa v nás viac podporujú, akosi viac veríme. Tým, ktoré nie sú vítané, podporené v okolí, ani my akosi neveríme. Automaticky teda niektoré profesie vylúčime namiesto toho, aby sme za seba zabojovali.

In: SME 26. 9. 2008