ruzovyamodrysvet.sk

Ako vznikajú knihy, ako sa rodia autorky a čo sa dostáva do čítaniek? Aj toto môže byť predmetom inej hodiny literatúry a dejepisu. Hodiny, na ktorej sa bude hovoriť o písaní dejín literatúry i o dejinách každodennej skúsenosti žien. Pavla Cebocli je autorkou jedinej vydanej knihy. Jej autobiografická kniha o živote „obyčajnej slúžky“ by nebola vznikla, keby pri jej zrode kedysi dávno nestáli najmenej tri ženy. Tou prvou bola autorkina mama, zjavná stopa po literárnej genialite, „žilka“, čo obživla v dcére Pavle. Tou druhou bola jej neter, známa folkloristka Viera Gašparíková, ktorá ju na sklonku života nahovorila, aby svoje spomienky upravila do podoby textu. Tou treťou bola redaktorka Mladých liet Lýdia Kyseľová, ktorá text neodmietla, ale urobila z neho knižku. Pre druhé vydanie knihy Pavly Cebocli sme sa rozhodli preto, aby sme prispeli k hľadaniu stratených autoriek a stratenej skúsenosti žien, ktoré nezvyknú byť predmetom „veľkých“ dejín – ani tých literárnych.

Pavla Cebocli nie je meno bežne známe z čítaniek. Je autorkou jedinej vydanej knihy, ktorá sa nikdy nestala predmetom špeciálneho skúmania a zaraďovania do literárneho kontextu. O autorke existujú dve identické slovníkové heslá z pera literárneho vedca Júliusa Nogeho. Dozvedáme sa z nich, že Pavla Cebocli sa narodila 24. 1. 1885 vo Vyšnom Kubíne a zomrela 16. 3. 1971 vo Svitavách. „Dcéra kamenárskeho majstra taliansko-slovinského pôvodu z Prímoria (Bergogna pri Gorici) a oravskej zemianky (Zuzany Ďurkovičovej, vydatej Gašparíkovej), nevlastná sestra martinského kníhkupca a známeho ľudového spisovateľa Jozefa Gašparíka-Leštinského. Tri triedy základnej školy vychodila vo Vyšnom Kubíne, dve triedy na Bystričke (pri Martine). Potom slúžila v panských domoch najprv v Dolnom Kubíne, od r. 1903 v Pešti a neskôr vo Viedni, kde sa vydala a odkiaľ sa po skončení prvej svetovej vojny a po smrti svojho muža vrátila k jeho rodine do Zastávky (pri Brne). R. 1945 sa presťahovala do Svitáv, kde prežila aj záver života.“ (Encyklopédia slovenských spisovateľov, Obzor 1984; Slovník slovenskej literatúry, prvý diel, Slovenský spisovateľ 1979)

No napriek tomu, že sa autorkine dielo zatiaľ nedostalo do bežného čitateľského povedomia, je Pavlin príbeh v slovenskom literárnom kontexte pozoruhodný – svojou formou i obsahom. Kniha je akoby rekonštrukciou denníkových záznamov, z ktorých sa vynárajú udalosti, postavy a mikropríbehy. Pavla Cebocli je autorkou textu, v ktorom je zapísaná ženská skúsenosť, ale aj ženské mlčanie – každodennosť ženského života orámcovaná autorkiným útlym detstvom a koncom prvej svetovej vojny, vznikom ČSR. Pavlin príbeh je preto nielen príbehom (takmer) stratenej autorky, ale aj príbehom každodenného života žien odohrávajúcom sa na pozadí udalostí na prelome dvoch historických dôb.

Na základe knihy  vzniklo v rámci projektu ruzovyamodrysvet.sk divadelné predstavenie Pavlin príbeh.

Ukážka z divadelného predstavenia Pavlin príbeh.

Jana Juráňová: Autorka bez koncovky - doslov ku knihe.