Morituri
Elena Eleková
Súčasná tvorba je dôležitou súčasťou literatúry a hoci sa do učebníc ešte nedostala, možno o nej na hodinách diskutovať. Ako podnet na debatu o súčasnej literatúre na Slovensku predstavujeme knižku Eleny Elekovej (1978) s názvom Morituri, ktorá len nedávno dorazila z tlačiarne...
Ako uvádza editorka Knižnej edície ASPEKT Jana Cviková: Rozprávačka v poradí druhej knižne vydanej prózy Eleny Elekovej vidí svet cez farby všedných existenciálnych situácií - dúhové odtiene krvi, fialový sneh, nezávislú a nekompromisnú bielu nemocnice, v ktorej pracuje. Jej zápachu čelí vôňou začiatku i konca ľudského života: „Ale detstvo i staroba majú naozaj jedinečnú, sebe vlastnú vôňu. A netýka sa plienok. Ibaže v nemocnici ju prekrývajú práve tie výlučky; jedna z vecí, na ktoré som si ťažko zvykala. Ešte i teraz mám so svojím citlivým nosom občas problém, preto si tuho škrobím uniformu levanduľovým škrobom. Levanduľa vraj upokojuje." Vlastným i cudzím očakávaniam voči svojmu životu zasa vzdoruje pokojným úsmevom: „Žijem si ako stará dievka a niekedy, občas, chvíľkami aj ako slobodná."
Prečítajte si ukážku z knihy Morituri.