Láska je láska
Kapitola 13 Ako urobiť zo školy bezpečné miesto
Ellen Bass – Kate Kaufman
Láska je láska
Knižka pre lesbickú, gejskú a bisexuálnu mládež a jej spojencov
ASPEKT 2003
13. Ako urobiť školu bezpečným miestom pre študentov a študentky s inou sexuálnou orientáciou: pre učiteľov, učiteľky a vychovávateľov, vychovávateľky
Lesbická, gejská a bisexuálna mládež nemôže sama zmeniť školy, aby boli bezpečné. Partnerstvo medzi študentmi a pedagógmi je základná vec. Táto kapitola sa prihovára priamo pedagógom a pedagogičkám, ktoré chcú vytvoriť podporujúce a rešpektujúce prostredie pre gejov a lesby.
Keď budete ako mladí gejovia alebo lesby vedieť, čo môžu urobiť vaši učitelia, učiteľky a vedenie školy, aby zlepšili situáciu v škole, pomôže vám to s nimi pracovať na tom, aby ste si našli plnoprávne miesto. Možno im dáte prečítať túto kapitolu, ako aj ďalšie časti týkajúce sa školy.
V ideálnom prípade škola zaobchádza so všetkými študentmi a študentkami dôstojne a poskytuje im kvalitné vzdelanie, ktoré im pomôže naplniť ich potenciál a prispieť spoločnosti. Toto by rád poskytoval prakticky každý pedagóg či pedagogička. Ale keďže školy odrážajú problémy celej spoločnosti, nie je to vždy tak. Pedagógovia a pedagogičky sa často potýkajú s problémami rastúceho násilia, rasového napätia a nedostatku peňazí.
K týmto dobre známym problémom sa pridružuje fakt, že na každej škole je skupina gejských, lesbických a bisexuálnych študentov a študentiek, ktorých osobitné potreby a trápenia nie sú väčšinou známe a ktorých vzdelávanie je v dôsledku toho ohrozené.
Aby sa školy transformovali na bezpečné a príjemné prostredie na učenie, je nevyhnutné urobiť veľa zmien. Ale ako hovorí príslovie, aj cesta dlhá tisíc míľ sa začína jediným krokom. Už teraz je veľa vecí, ktoré môžete urobiť, aby ste začali alebo pokračovali v tejto dôležitej zmene.
Čo môžete urobiť vy osobne
Najlepší prístup, ako zvládnuť zložitú situáciu, je byť radšej aktívny ako pasívny. Existuje veľa vecí, ktoré môžete ako pedagóg či pedagogička urobiť, aby ste zabezpečili dôstojnosť pre všetkých a na vyučovacích hodinách napomohli lepšej informovanosti o gejoch a lesbách. Daphne spomína svoju učiteľku angličtiny, ktorá vylepila plagáty o známych gejoch a lesbách:
Bol z toho trochu rozruch, ale všetko zvládla veľmi dobre. Keď trieda robila poznámky, povedala im: „Nedala som to sem preto, aby ste to znevažovali. Chcela som vás len povzbudiť, keby niekto z vás potreboval podporu. Nerobte na mojich hodinách takéto poznámky, pretože vás vyhodím, a vy tento predmet potrebujete k maturite. Takže sa musíte rozhodnúť. Chcete zmaturovať, alebo tu chcete sedieť a robiť si srandu z týchto ľudí, ktorí majú viac odvahy a statočnosti, než koľko jej vy kedy budete mať?“ Povedala to zdvorilejšie, ale v podstate povedala toto.
Existuje množstvo spôsobov, ktorými môžete na svojich hodinách priniesť informácie o gejoch a lesbách. Na hodinách výtvarnej výchovy môžete vyzdvihnúť vynikajúcich umelcov, ako napríklad Leonarda da Vinci alebo Fridu Kahlo, ktorí mali homosexuálnu alebo bisexuálnu orientáciu. Na hodinách hudobnej výchovy môžete počúvať tvorbu gejských skladateľov, ako bol Čajkovskij alebo Cole Porter. Na hodinách literatúry môžete poznamenať, že mnoho autorov a autoriek, o ktorých sa učíte, sú gejovia, lesby, bisexuálky alebo bisexuáli – ako napríklad Herman Melville, Virginia Woolf, Marcel Proust a Willa Cather. Môžete do vyučovania zahrnúť knihy s gejskými a lesbickými postavami. Veľmi dobrý spôsob, ako viac zviditeľniť gejov a lesby, je vybrať knihy, kde sexuálna orientácia nie je problém.
Leonardo da Vinci (1452-1519) bol taliansky renesančný umelec a vedec, ktorý bol jednou z najtvorivejších osobností svojich čias. Jeho portrét Mony Lízy je možno najslávnejšou maľbou na svete.
Frida Kahlo (1907-1954) bola najvýznamnejšou mexickou umelkyňou, ktorej pôsobivé maľby, väčšinou autoportréty, vypovedajú o sociálnych a feministických témach.
Piotr Iľjič Čajkovskij (1840-1893), významný ruský skladateľ, je známy najmä vďaka baletom Labutie jazero, Spiaca krásavica a Luskáčik, operám Eugen Onegin a Piková dáma, ako aj symfonickým dielam.
Cole Porter (1892-1964) bol americký textár a skladateľ, ktorého piesne oplývajú vtipom, inteligenciou a technickou virtuozitou. Mnoho z nich sa stalo klasikou, ako napríklad Begin the Beguine, Night and Day a I Love Paris.
Herman Melville (1819-1891) je považovaný za jedného z najväčších amerických spisovateľov; jeho najznámejším dielom je Moby Dick (Biela veľryba).
Virginia Woolf (1882-1941) bola významná spisovateľka, autorka feministických esejí Vlastná izba a Tri guiney, inovatívnych románov ako napríklad K majáku a Orlando: Životopis, fantazijného románu, ktorý sleduje protagonistu/protagonistku počas troch storočí a jednu zmenu pohlavia.
Marcel Proust (1871-1922) bol francúzsky spisovateľ, autor výnimočného viaczväzkového diela Hľadanie strateného času. Patrí k románom, ktoré rozhodujúcim spôsobom ovplyvnili žáner.
Willa Cather (1873-1947) bola spisovateľka, ktorá získala Pulitzerovu cenu a ktorej práca, často situovaná na pioniersky americký západ, zahrňuje diela O Pioneers (Ó, pionieri), My Antonia (Moja Antónia) a The Song of the Lark (Škovránčia pieseň).
Alan Turing (1912-1954) bol britský matematik; rozlúštil nacistickú tajnú šifru, čo malo kľúčový význam pre víťazstvo spojencov v 2. svetovej vojne. Tiež bol jedným z tvorcov moderných počítačov.
Sokrates (469-399 pred n. l.) a jeho žiak Platón (428-347 pred n. l.), grécki filozofi, verili, že najvyššia forma lásky je spirituálna a vzniká videním do duše druhého, bez ohľadu na triviálne veci, ako sú postavenie, vzhľad alebo pohlavie.
Eleanor Roosevelt (1884-1962), manželka Franklina D. Roosevelta, prezidenta Spojených štátov amerických, mala veľký vplyv v širokom spektre sociálnych otázok ako napríklad zamestnávania mládeže alebo občianskych práv Afroameričanov a žien. Jej vzťah s Lorenou Hickock odhaľuje ich každodenná a často vášnivá korešpondencia.
Na hodine matematiky môžete zadať slovné úlohy, na ktorých budú študenti a študentky počítať rozpočet pre homosexuálnu a heterosexuálnu spojeneckú skupinu, alebo odhad ľudí na Pochode gejskej hrdosti Gay Pride. Môžete hovoriť aj o významných matematikoch, ako bol napríklad Alan Turing. Na hodinách filozofie sa bežne číta Sokrates a Platón. Október je Mesiac gejskej a lesbickej histórie, a to je príležitosť vyzdvihnúť historické osobnosti, ktoré boli gejovia, lesby, bisexuálky alebo bisexuáli, alebo zaoberať sa dôležitými historickými udalosťami v zápase za práva homosexuálov a bisexuálov.
Môžete zahrnúť pozitívne informácie o gejoch, bisexuáloch, bisexuálkach a lesbách takým spôsobom, pri ktorom nepotrebujete spoluprácu ani súhlas nikoho iného. Hoci zavedenie tejto tematiky formálne do osnov je zdĺhavejší a neľahký proces, pedagógovia a pedagogičky môžu čerpať študijný materiál z rôznych zdrojov.
Nielenže tieto pozitívne informácie podporia vašich gejských študentov a lesbické študentky, ale budú mať veľký význam aj pre ostatných študentov a študentky, ktorí majú gejských alebo lesbických rodičov, súrodencov, príbuzných alebo blízkych priateľov.
Mali by ste jasne vysvetliť dôvody, prečo nie sú prípustné útoky, nadávky a akémukoľvek znevažovanie. Ako vysvetľuje univerzitná učiteľka Sherri Paris, treba venovať určitý čas diskusii so študentmi a študentkami:
Študenti a študentky musia pochopiť, prečo je takýto druh jazyka deštruktívny. V opačnom prípade vnímajú jeho zákaz ako povinnosť – ako keď dospelí bazírujú na tom, že študenti nesmú žuť žuvačky alebo písať si lístočky. Za tie roky som sa naučila, že pri takých diskusiách sa študenti nevyhnutne dostanú k bodu, keď je už bezpečné dať im priestor na nejaký rituál, ako napríklad hlasovanie alebo zdvihnutie rúk, v ktorom dobrovoľne súhlasia, že budú ako skupina dodržiavať tieto pravidlá, aby boli hodiny lepšie.
Tiež som sa bolestne naučila, že prinajmenšom u starších študentov pravidlá proti akémukoľvek znevažovaniu bez týchto debát nefungujú a niektorí študenti ich neznášajú – jednak tí, ktorí majú rasistické postoje, ale aj tí, ktorí nemajú radi pravidlá.
Je pozoruhodné, koľko môže jediný učiteľ znamenať pre konkrétneho študenta alebo študentku. Anthony to objasňuje, a hovorí, že chce poďakovať menovite jednému učiteľovi:
Pán Soriente bol na celej škole jediný, kto ma podporil, a pritom nie je gej. Raz mi na hodine ostatní nadávali a hovorili o tom, že dajú buzerantovi nakladačku. A on povedal celej triede: „Všetci okrem Anthonyho majú dnes domácu úlohu navyše.“ Povedal, že mi musia preukázať rešpekt. A všetci sa mi museli ospravedlniť.
Inokedy som chýbal a keď som sa vrátil do školy, zistil som, že strávil celú hodinu tým, že im vysvetľoval, prečo musia rešpektovať homosexuálnych a bisexuálnych ľudí.
Učiť o základných princípoch tolerancie ku všetkým, bez ohľadu na rasu, vierovyznanie, kultúru, pohlavie, sexuálnu orientáciu, ekonomické postavenie alebo telesné postihnutie, stojí za vaše úsilie. Keďže sú princípy tolerancie k homosexuálnym a bisexuálnym ľuďom presne také isté ako k akejkoľvek inej skupine ľudí, môžete jednoducho zahrnúť lesby, gejov, bisexuálov a bisexuálky do každej diskusie o tolerancii vo všeobecnosti. Zručnosti, ktoré sú pritom potrebné, sú tie isté ako pri zvládaní rasistických incidentov alebo hocijakých iných predsudkov. Jediná práca navyše, ktorú musíte urobiť, je vzdelávať sa o špecifických témach súvisiacich s gejskou, lesbickou a bisexuálnou mládežou.
Boli ste už niekedy terčom diskriminácie?
Keď študenti a študentky robia poznámky, ktoré útočia na ľudí určitej rasy, kultúry, pohlavia alebo sexuálnej orientácie, poskytuje to výbornú príležitosť na diskusiu o tom, aké je dôležité rozšíriť základnú úctu na všetkých ľudí. Môžete študentky a študentov, vrátane tých, ktorí útočili, požiadať, aby porozprávali o prípadoch, keď boli sami diskriminovaní alebo obťažovaní. Položte otázky ako napríklad:
Boli ste niekedy terčom diskriminácie, predsudkov alebo obťažovania kvôli svojej rase, kultúre, spoločenskému postaveniu, vierovyznaniu, pohlaviu, sexuálnej orientácii, telesného vzhľadu alebo postihnutiu?
Ako ste sa pritom cítili?
Čo si podľa vás útočník o vás myslel?
Čo ste mu na to povedali?
Čo ste urobili?
Čo by ste chceli, aby ste vtedy povedali alebo urobili?
Stalo sa vám to aj predtým?
Stalo sa niečo také niekomu z vašej rodiny alebo z priateľov?
Prečo sa to podľa vás stáva?
Čo by sa podľa vás dalo robiť?
Čo môžete urobiť pre to, aby bola škola bezpečnejšia pre gejskú, lesbickú a bisexuálnu mládež
Pamätajte, že vo vašej triede sú mladí gejovia, bisexuáli, bisexuálky a lesby.
Preskúmajte svoje vlastné presvedčenia. Porozmýšľajte o svojich predpokladoch a zaviažte sa, že sa zbavíte predsudkov, ktoré ste si zvnútornili.
Dajte najavo, že ste ku gejom a lesbám ústretoví. Používajte slová gej, lesba a bisexuál. Nepoužívajte v reči heterosexuálnu predpojatosť. Noste odznak alebo vyveste plagát.
Rozprávajte sa s mladými gejmi, lesbami, bisexuálkami a bisexuálmi. Opýtajte sa ich, čo chcú a potrebujú. Počúvajte, čo vám odpovedia, a urobte niečo, aby ste im pomohli dosiahnuť ich ciele. Ak za vami niekto príde, nehovorte o tom nikomu inému bez dovolenia tej osoby.
Postavte sa proti homofóbnym poznámkam vždy a všade. Pripomínajte študentom, študentkám a všetkým ostatným, že homofóbne nadávky, poznámky alebo vtipy odrážajú predsudky a sú zraňujúce. Použite takéto incidenty ako príležitosti na vzdelávanie. Dajte jasne najavo, že takéto nadávanie vás uráža a nebudete ho tolerovať. Povedzte študentom a študentkám, aké to bude mať následky, ak budete počuť akékoľvek ďalšie útoky. V takom prípade ihneď dôsledky realizujte.
Objednajte do knižnice knihy s gejskou, lesbickou a bisexuálnou tematikou. Mnohí ľudia, keď chcú informácie, idú najprv do knižnice, ale nie sú pripravení o svojich problémoch hovoriť.
Poskytujte podporu a informácie o zdrojoch. Keďže dávate najavo, že ste priateľskí ku gejom a lesbám, študenti a študentky sa môžu na vás obrátiť osobne alebo písomne. Okrem toho, že im poskytnete emocionálnu podporu, zistite si, aké zdroje sú pre nich dostupné (napr. knihy alebo skupiny a organizácie).
Komplexný podporný program pre školy
Súčasne ako sa študentky a študenti učia rešpektovať všetky marginalizované skupiny, môžu sa učiť rešpektovať a oceňovať lesby, bisexuálky, bisexuálov a gejov. Výchova k tolerancii pripravuje študentov a študentky na úspešnejšiu interakciu vo svete a pomáha im vytvárať osvietenejšiu spoločnosť, v ktorej je rôznorodosť vítaná.
Pri uskutočňovaní takýchto zmien je dôležitá účasť tak študentov a študentiek, ako aj školy. Niekedy študenti inšpirujú učiteľky či učiteľov k tomu, aby svoje predsavzatie poskytovať rovnocennú možnosť vzdelávania pre všetkých naplnili. A učitelia a učiteľky môžu poskytnúť model, ako robiť pozitívne inštitucionálne zmeny, a motivovať ich, aby sa na nich zúčastňovali.
Aby bolo možné uskutočniť zmysluplnú a trvalú inštitucionálnu zmenu, je potrebný komplexný program, ktorý obsahuje tieto zložky:
Nemusia byť všetci na škole experti, ani nemusia byť všetci s týmito záležitosťami úplne vyrovnaní. Každý učiteľ alebo učiteľka nemusí napĺňať všetky potreby študentov. Zamestnanci školy by však mali byť citliví, ústretoví a mali by vedieť, kam poslať študentku či študenta, ak potrebuje pomoc alebo usmernenie.
Tréningové workshopy sú dôležité aj preto, že pomáhajú vybudovať základnú podporu, ktorá je nevyhnutná na uskutočnenie inštitucionálnych zmien. Je bežné, že pri diskusii o gejských študentoch a lesbických študentkách vzniká polemika. Preto čím viac ste schopní poučiť iných ľudí o tejto téme, tým je pravdepodobnejšie, že budete schopní prekonať ďalšie politické prekážky.
Ak v každej škole určíte aspoň tri kontaktné osoby, študenti a študentky sa budú mať s kým porozprávať, a tak sa navzájom podporovať.
Podporné skupiny môžu byť buď len pre lesby, bisexuálky, bisexuálov a gejov, alebo môžu byť otvorené aj pre heterosexuálnych sympatizantov. Oba spôsoby majú svoje výhody.
Gejská, lesbická a bisexuálna tematika v škole: niekoľko nápadov
Na základnej škole môžete
Na druhom stupni základnej školy môžete
Na strednej škole môžete
Na vysokej škole (a niektorých predmetoch na strednej škole) môžete
Coming out dospelých ako pozitívny príklad
Táto časť je adresovaná pedagógom a pedagogičkám, ale je rovnako dôležitá aj pre iných gejských, lesbických a bisexuálnych profesionálov, ktorí pracujú s mládežou, ako napríklad pastorov, sociálnych pracovníkov a pracovníčky a poradcov či poradkyne.
Najzmysluplnejší čin, ktorý môže urobiť profesionál alebo profesionálka s inou ako heterosexuálnou orientáciou, je coming out. Tvrdenie, že keď ste pozitívnym a viditeľným príkladom, môžete zachrániť životy a pomôcť zmeniť svet, nie je prehnané.
Gejská a lesbická mládež zúfalo potrebuje vzory. Patrick to vyjadruje takto:
V skutočnosti som nepoznal nikoho, kto by bol gej. To veci veľmi sťažovalo, hlavne na začiatku. O živote gejov som mal veľmi negatívnu predstavu založenú na pocitoch. Nemal som žiadne gejské vzory a myslím, že to je smutné.
Amy v tejto súvislosti spomína trpkú iróniu:
Najväčšou tragédiou pre mňa a myslím, že pre veľa ľudí, je, že som nespoznala žiadne vzory, kým som sa nedostala cez ten kritický bod, keď som ich najviac potrebovala. Nepoznala som žiadne vzory, kým som sa nedostala do homosexuálnej komunity.
S rešpektovanými vzormi sa môže veľa zmeniť. Luna hovorí o vplyve konkrétneho učiteľa zo strednej školy:
Mali sme takého veľmi chlapčenského, otvoreného učiteľa. Bolo to jasné, každý vedel, že je gej. Jeho spôsob učenia mal takú silu a štýl, že ho každý počúval, pretože to bolo veľmi zaujímavé a zábavné. Pozeral som sa naňho a myslel som si, že je boh, a staval som ho na piedestál, pretože si ho mladí veľmi vážili. A presne to som chcel. Neuťahovali si z neho, ale zo mňa si uťahovali. Nevolali ho buzerant ani nič podobné, tak som chcel byť presne ako on. Ľudia sa pri ňom cítili dobre, pretože bol so sebou vyrovnaný. A spôsobil, že aj ja som sa so sebou cítil viac v pohode. Naučil som sa byť väčšmi ako on a teraz pri komunikácii s novými ľuďmi nemám problémy.
Keď učitelia či učiteľky svoju orientáciu netaja, môže to mať zmysel pre všetkých študentov a študentky. Joe Salvemini, stredoškolský učiteľ v južnej Kalifornii, spomína incident, ktorý sa stal v deň, keď to svojej triede o sebe povedal:
Jeden študent v triede bol pôvodom Čerokéz. Zostal po škole a povedal: „Šokovali ste ma, keď ste povedali, že ste gej. Ale ja viem, aké to je, keď ste diskriminovaní.“ Obrátil som sa k nemu a povedal som: „Keď vieš, že som gej, mení sa tvoj názor na mňa? Alebo to mení tvoj pohľad na iných gejov a lesby?“ Odpovedal: „Nemení to môj názor na vás, ale mení to môj názor na iných gejov a lesby, pretože viem, aké to je, keď vás ľudia nejako vnímajú, a nie je to pravda.“ A tak som bol rád, že som im to povedal.
Školy, kde sú učitelia a učiteľky o svojej orientácii otvorení, sa vďaka tomu stávajú skutočne bezpečným prostredím pre gejskú a lesbickú mládež.
Báť sa je prirodzené. Ale čím viac ľuďom o svojej orientácii povieme, tým je to pre nás ľahšie. Čím viac pracujete na tom, aby ste vytvorili pozitívne prostredie pre gejov, lesby a bisexuálov, tým bude pre vás a pre nich coming out prirodzenejší.
Al Ferreira opisuje reakciu na svoj coming out, ktorý urobil na tréningu osobnostného rozvoja pre personál:
Na panelovej diskusii som hovoril o svojich skúsenostiach a ako ma niektorí kolegovia zranili svojimi dohadmi o mojej sexuálnej orientácii a tým, že používali veľmi zraňujúce slová. Chcel som, aby sa to skončilo. A hovoril som o tom, ako takéto postoje zraňujú mladých ľudí.
Bol som naozaj prekvapený, aká bola reakcia. Z väčšej časti bola veľmi láskavá a ústretová. Jeden učiteľ zišiel dole schodmi so slzami v očiach a ospravedlnil sa mi. Aby si uvedomil, že mi nerozvážne povedal niekoľko skutočne zraňujúcich vecí, vyžadovalo si to od neho silný charakter. Bol som naozaj dojatý.
Jediná negatívna vec, ktorá sa objavila, bola, že istá kolegyňa, ktorá bola predtým vcelku srdečná, so mnou odmietla nastúpiť do výťahu.
Joe Salvemini rozpráva, čo sa stalo, keď sa to rozhodol povedať svojim študentom a študentkám:
Naozaj ma ohromilo, že som nezažil toľko odmietnutia, ako som predpokladal. Jeden z mojich najhomofóbnejších študentov sa ma počas hodiny spýtal, či som gej, a ja som povedal, že som. A potom som sa spýtal, či sa tým niečo mení. A jedno dieťa sa otočilo a povedalo: „Stále ste dobrý učiteľ.“ Veľa ďalších detí povedalo, „Hej“ alebo „Presne tak“ alebo „To si píšte“ alebo niečo iné akceptujúce. Veľa to pre mňa znamenalo.
Vedenie môže zo začiatku zareagovať negatívne, ale ak učiteľku alebo učiteľa rešpektujú za ich prácu, ktorej sú oddaní, časom sa to zmení. Ron Schmidt učí angličtinu ôsmakov. Asi pred ôsmimi rokmi povedal o svojej orientácii riaditeľovi:
Keď sa riaditeľ spamätal, povedal, že ak bude verejne známe, že som gej, celé okolie bude v šoku, a zakázal mi o tejto téme v triede hovoriť. Ďalej som o tom hovoril, v kontexte ľudských práv, pretože som presvedčený, že mám na to nielen právo, ale je to aj moja povinnosť, a už príliš dlho som to ignoroval.
Ten istý riaditeľ teraz sedí na prednáške pre rodičov a uisťuje ich: „Pán Schmidt má také isté právo rozprávať o gejskej a lesbickej tematike ako o každej inej oblasti diskriminácie.“
Pre pedagóga alebo pedagogičku, ktorá zverejní svoju orientáciu, určite existujú isté riziká. Len vy sami môžete zhodnotiť svoju situáciu a iba vy sami môžete pre seba urobiť to správne rozhodnutie.
Učitelia a učiteľky prišli na to, že vo všeobecnosti je najlepšie najprv to povedať ústretovým kolegom či kolegyniam, potom vedeniu a ostatnému personálu, a nakoniec študentkám a študentom. U niektorých prebehne tento proces veľmi rýchlo. U iných má pomalší priebeh. Ako hovorí jedna stredoškolská učiteľka:
Som pred učiteľmi a učiteľkami otvorená. Bála som sa im to povedať, ale nemala som žiadnu zlú skúsenosť. Ak sa niečo zmenilo, tak len to, že si ma viac vážia. Ale pred deťmi otvorená ešte nie som. Práve teraz, v tejto chvíli, by som sa bála ten krok urobiť. Ale zajtra sa už možno nebudem. Vyvíja sa to. Som do takejto miery otvorená a budem pokračovať ďalej.
Učiteľky či učitelia niekedy využijú tému diskusie v triede na to, aby odhalili svoju sexuálnu orientáciu. Rodney Wilson, ktorý učí na strednej škole v Missouri, keď prednášal o holokauste, povedal: „Ak by som počas 2. svetovej vojny žil v Európe, pripli by mi ružový trojuholník a poslali by ma do koncentračného tábora, pretože som gej.“ Najprv nastalo ticho, potom jeden študent povedal, že to, čo som povedal, bolo veľmi odvážne. Ďalší študent vyjadril podobný pocit a o chvíľu začala celá trieda tlieskať. Aj keď nasledovali protesty niektorých rodičov, utíchli, a Rodney Wilson sa stal prvým otvoreným učiteľom gejom v Missouri.
Z času na čas niektorí študenti alebo študentky chcú vedieť niečo o vašom živote mimo školy. Môžu sa vás opýtať, či ste ženatý alebo vydatá, alebo kde ste boli na prázdninách. Tento druh otázok je príležitosťou úprimne odpovedať o svojom živote.
Samozrejme, vaše zmienky by mali byť stručné a vhodné. Je rozumné odpovedať takým spôsobom, akým by vaši heterosexuálni vrstovníci odpovedali na osobné otázky. Hovorte o tejto časti svojho života rovnako priamo ako o iných aspektoch toho, kto ste.
Aj heterosexuáli môžu zverejňovať svoj postoj
Je veľmi dôležité, ak sú aj ľudia, ktorí podporujú gejov, lesby a bisexuálov, viditeľní a predstavujú pozitívne vzory. Hovorte o svojich gejských a lesbických príbuzných alebo priateľoch. Dajte jasne najavo svoje presvedčenie, že si zaslúžia rovnaké práva ako každý iný. Keďže je menej pravdepodobné, že ako heterosexuálni pedagógovia a pedagogičky budete musieť čeliť nepríjemnostiam, máte špeciálnu príležitosť byť otvorení a zvyšovať mieru uvedomenia.
Nie je možné, aby ste si neustále uvedomovali nesmiernu moc, ktorú ako učitelia a učiteľky máte. Vplyv, ktorý máte na študentov a študentky, je však obrovský. Všetci si v živote spomíname na nejakého učiteľa alebo učiteľku. Pamätáme si, čo povedali, čo si mysleli, ako prežívali svoje hodnoty. Aj keď možno máte pocit, že je to ťažké, môžete mať obrovský pozitívny vplyv na svojich študentov a študentky, a nie je prehnané, keď povieme, že aj na celý svet.
Láska je láska
Knižka pre lesbickú, gejskú a bisexuálnu mládež a jej spojencov
ASPEKT 2003
13. Ako urobiť školu bezpečným miestom pre študentov a študentky s inou sexuálnou orientáciou: pre učiteľov, učiteľky a vychovávateľov, vychovávateľky
Pamätajte: malá skupina rozumných a zanietených občanov môže zmeniť svet; v skutočnosti je to tá jediná vec, ktorá ho mení.
Margaret Mead
Margaret Mead
Lesbická, gejská a bisexuálna mládež nemôže sama zmeniť školy, aby boli bezpečné. Partnerstvo medzi študentmi a pedagógmi je základná vec. Táto kapitola sa prihovára priamo pedagógom a pedagogičkám, ktoré chcú vytvoriť podporujúce a rešpektujúce prostredie pre gejov a lesby.
Keď budete ako mladí gejovia alebo lesby vedieť, čo môžu urobiť vaši učitelia, učiteľky a vedenie školy, aby zlepšili situáciu v škole, pomôže vám to s nimi pracovať na tom, aby ste si našli plnoprávne miesto. Možno im dáte prečítať túto kapitolu, ako aj ďalšie časti týkajúce sa školy.
V ideálnom prípade škola zaobchádza so všetkými študentmi a študentkami dôstojne a poskytuje im kvalitné vzdelanie, ktoré im pomôže naplniť ich potenciál a prispieť spoločnosti. Toto by rád poskytoval prakticky každý pedagóg či pedagogička. Ale keďže školy odrážajú problémy celej spoločnosti, nie je to vždy tak. Pedagógovia a pedagogičky sa často potýkajú s problémami rastúceho násilia, rasového napätia a nedostatku peňazí.
K týmto dobre známym problémom sa pridružuje fakt, že na každej škole je skupina gejských, lesbických a bisexuálnych študentov a študentiek, ktorých osobitné potreby a trápenia nie sú väčšinou známe a ktorých vzdelávanie je v dôsledku toho ohrozené.
Aby sa školy transformovali na bezpečné a príjemné prostredie na učenie, je nevyhnutné urobiť veľa zmien. Ale ako hovorí príslovie, aj cesta dlhá tisíc míľ sa začína jediným krokom. Už teraz je veľa vecí, ktoré môžete urobiť, aby ste začali alebo pokračovali v tejto dôležitej zmene.
Čo môžete urobiť vy osobne
Najlepší prístup, ako zvládnuť zložitú situáciu, je byť radšej aktívny ako pasívny. Existuje veľa vecí, ktoré môžete ako pedagóg či pedagogička urobiť, aby ste zabezpečili dôstojnosť pre všetkých a na vyučovacích hodinách napomohli lepšej informovanosti o gejoch a lesbách. Daphne spomína svoju učiteľku angličtiny, ktorá vylepila plagáty o známych gejoch a lesbách:
Bol z toho trochu rozruch, ale všetko zvládla veľmi dobre. Keď trieda robila poznámky, povedala im: „Nedala som to sem preto, aby ste to znevažovali. Chcela som vás len povzbudiť, keby niekto z vás potreboval podporu. Nerobte na mojich hodinách takéto poznámky, pretože vás vyhodím, a vy tento predmet potrebujete k maturite. Takže sa musíte rozhodnúť. Chcete zmaturovať, alebo tu chcete sedieť a robiť si srandu z týchto ľudí, ktorí majú viac odvahy a statočnosti, než koľko jej vy kedy budete mať?“ Povedala to zdvorilejšie, ale v podstate povedala toto.
Existuje množstvo spôsobov, ktorými môžete na svojich hodinách priniesť informácie o gejoch a lesbách. Na hodinách výtvarnej výchovy môžete vyzdvihnúť vynikajúcich umelcov, ako napríklad Leonarda da Vinci alebo Fridu Kahlo, ktorí mali homosexuálnu alebo bisexuálnu orientáciu. Na hodinách hudobnej výchovy môžete počúvať tvorbu gejských skladateľov, ako bol Čajkovskij alebo Cole Porter. Na hodinách literatúry môžete poznamenať, že mnoho autorov a autoriek, o ktorých sa učíte, sú gejovia, lesby, bisexuálky alebo bisexuáli – ako napríklad Herman Melville, Virginia Woolf, Marcel Proust a Willa Cather. Môžete do vyučovania zahrnúť knihy s gejskými a lesbickými postavami. Veľmi dobrý spôsob, ako viac zviditeľniť gejov a lesby, je vybrať knihy, kde sexuálna orientácia nie je problém.
Leonardo da Vinci (1452-1519) bol taliansky renesančný umelec a vedec, ktorý bol jednou z najtvorivejších osobností svojich čias. Jeho portrét Mony Lízy je možno najslávnejšou maľbou na svete.
Frida Kahlo (1907-1954) bola najvýznamnejšou mexickou umelkyňou, ktorej pôsobivé maľby, väčšinou autoportréty, vypovedajú o sociálnych a feministických témach.
Piotr Iľjič Čajkovskij (1840-1893), významný ruský skladateľ, je známy najmä vďaka baletom Labutie jazero, Spiaca krásavica a Luskáčik, operám Eugen Onegin a Piková dáma, ako aj symfonickým dielam.
Cole Porter (1892-1964) bol americký textár a skladateľ, ktorého piesne oplývajú vtipom, inteligenciou a technickou virtuozitou. Mnoho z nich sa stalo klasikou, ako napríklad Begin the Beguine, Night and Day a I Love Paris.
Herman Melville (1819-1891) je považovaný za jedného z najväčších amerických spisovateľov; jeho najznámejším dielom je Moby Dick (Biela veľryba).
Virginia Woolf (1882-1941) bola významná spisovateľka, autorka feministických esejí Vlastná izba a Tri guiney, inovatívnych románov ako napríklad K majáku a Orlando: Životopis, fantazijného románu, ktorý sleduje protagonistu/protagonistku počas troch storočí a jednu zmenu pohlavia.
Marcel Proust (1871-1922) bol francúzsky spisovateľ, autor výnimočného viaczväzkového diela Hľadanie strateného času. Patrí k románom, ktoré rozhodujúcim spôsobom ovplyvnili žáner.
Willa Cather (1873-1947) bola spisovateľka, ktorá získala Pulitzerovu cenu a ktorej práca, často situovaná na pioniersky americký západ, zahrňuje diela O Pioneers (Ó, pionieri), My Antonia (Moja Antónia) a The Song of the Lark (Škovránčia pieseň).
Alan Turing (1912-1954) bol britský matematik; rozlúštil nacistickú tajnú šifru, čo malo kľúčový význam pre víťazstvo spojencov v 2. svetovej vojne. Tiež bol jedným z tvorcov moderných počítačov.
Sokrates (469-399 pred n. l.) a jeho žiak Platón (428-347 pred n. l.), grécki filozofi, verili, že najvyššia forma lásky je spirituálna a vzniká videním do duše druhého, bez ohľadu na triviálne veci, ako sú postavenie, vzhľad alebo pohlavie.
Eleanor Roosevelt (1884-1962), manželka Franklina D. Roosevelta, prezidenta Spojených štátov amerických, mala veľký vplyv v širokom spektre sociálnych otázok ako napríklad zamestnávania mládeže alebo občianskych práv Afroameričanov a žien. Jej vzťah s Lorenou Hickock odhaľuje ich každodenná a často vášnivá korešpondencia.
Na hodine matematiky môžete zadať slovné úlohy, na ktorých budú študenti a študentky počítať rozpočet pre homosexuálnu a heterosexuálnu spojeneckú skupinu, alebo odhad ľudí na Pochode gejskej hrdosti Gay Pride. Môžete hovoriť aj o významných matematikoch, ako bol napríklad Alan Turing. Na hodinách filozofie sa bežne číta Sokrates a Platón. Október je Mesiac gejskej a lesbickej histórie, a to je príležitosť vyzdvihnúť historické osobnosti, ktoré boli gejovia, lesby, bisexuálky alebo bisexuáli, alebo zaoberať sa dôležitými historickými udalosťami v zápase za práva homosexuálov a bisexuálov.
Môžete zahrnúť pozitívne informácie o gejoch, bisexuáloch, bisexuálkach a lesbách takým spôsobom, pri ktorom nepotrebujete spoluprácu ani súhlas nikoho iného. Hoci zavedenie tejto tematiky formálne do osnov je zdĺhavejší a neľahký proces, pedagógovia a pedagogičky môžu čerpať študijný materiál z rôznych zdrojov.
Nielenže tieto pozitívne informácie podporia vašich gejských študentov a lesbické študentky, ale budú mať veľký význam aj pre ostatných študentov a študentky, ktorí majú gejských alebo lesbických rodičov, súrodencov, príbuzných alebo blízkych priateľov.
- Zakročte proti obťažovaniu
Mali by ste jasne vysvetliť dôvody, prečo nie sú prípustné útoky, nadávky a akémukoľvek znevažovanie. Ako vysvetľuje univerzitná učiteľka Sherri Paris, treba venovať určitý čas diskusii so študentmi a študentkami:
Študenti a študentky musia pochopiť, prečo je takýto druh jazyka deštruktívny. V opačnom prípade vnímajú jeho zákaz ako povinnosť – ako keď dospelí bazírujú na tom, že študenti nesmú žuť žuvačky alebo písať si lístočky. Za tie roky som sa naučila, že pri takých diskusiách sa študenti nevyhnutne dostanú k bodu, keď je už bezpečné dať im priestor na nejaký rituál, ako napríklad hlasovanie alebo zdvihnutie rúk, v ktorom dobrovoľne súhlasia, že budú ako skupina dodržiavať tieto pravidlá, aby boli hodiny lepšie.
Tiež som sa bolestne naučila, že prinajmenšom u starších študentov pravidlá proti akémukoľvek znevažovaniu bez týchto debát nefungujú a niektorí študenti ich neznášajú – jednak tí, ktorí majú rasistické postoje, ale aj tí, ktorí nemajú radi pravidlá.
Je pozoruhodné, koľko môže jediný učiteľ znamenať pre konkrétneho študenta alebo študentku. Anthony to objasňuje, a hovorí, že chce poďakovať menovite jednému učiteľovi:
Pán Soriente bol na celej škole jediný, kto ma podporil, a pritom nie je gej. Raz mi na hodine ostatní nadávali a hovorili o tom, že dajú buzerantovi nakladačku. A on povedal celej triede: „Všetci okrem Anthonyho majú dnes domácu úlohu navyše.“ Povedal, že mi musia preukázať rešpekt. A všetci sa mi museli ospravedlniť.
Inokedy som chýbal a keď som sa vrátil do školy, zistil som, že strávil celú hodinu tým, že im vysvetľoval, prečo musia rešpektovať homosexuálnych a bisexuálnych ľudí.
Učiť o základných princípoch tolerancie ku všetkým, bez ohľadu na rasu, vierovyznanie, kultúru, pohlavie, sexuálnu orientáciu, ekonomické postavenie alebo telesné postihnutie, stojí za vaše úsilie. Keďže sú princípy tolerancie k homosexuálnym a bisexuálnym ľuďom presne také isté ako k akejkoľvek inej skupine ľudí, môžete jednoducho zahrnúť lesby, gejov, bisexuálov a bisexuálky do každej diskusie o tolerancii vo všeobecnosti. Zručnosti, ktoré sú pritom potrebné, sú tie isté ako pri zvládaní rasistických incidentov alebo hocijakých iných predsudkov. Jediná práca navyše, ktorú musíte urobiť, je vzdelávať sa o špecifických témach súvisiacich s gejskou, lesbickou a bisexuálnou mládežou.
Boli ste už niekedy terčom diskriminácie?
Keď študenti a študentky robia poznámky, ktoré útočia na ľudí určitej rasy, kultúry, pohlavia alebo sexuálnej orientácie, poskytuje to výbornú príležitosť na diskusiu o tom, aké je dôležité rozšíriť základnú úctu na všetkých ľudí. Môžete študentky a študentov, vrátane tých, ktorí útočili, požiadať, aby porozprávali o prípadoch, keď boli sami diskriminovaní alebo obťažovaní. Položte otázky ako napríklad:
Boli ste niekedy terčom diskriminácie, predsudkov alebo obťažovania kvôli svojej rase, kultúre, spoločenskému postaveniu, vierovyznaniu, pohlaviu, sexuálnej orientácii, telesného vzhľadu alebo postihnutiu?
Ako ste sa pritom cítili?
Čo si podľa vás útočník o vás myslel?
Čo ste mu na to povedali?
Čo ste urobili?
Čo by ste chceli, aby ste vtedy povedali alebo urobili?
Stalo sa vám to aj predtým?
Stalo sa niečo také niekomu z vašej rodiny alebo z priateľov?
Prečo sa to podľa vás stáva?
Čo by sa podľa vás dalo robiť?
- Každodenné hrdinstvá
Čo môžete urobiť pre to, aby bola škola bezpečnejšia pre gejskú, lesbickú a bisexuálnu mládež
Pamätajte, že vo vašej triede sú mladí gejovia, bisexuáli, bisexuálky a lesby.
Preskúmajte svoje vlastné presvedčenia. Porozmýšľajte o svojich predpokladoch a zaviažte sa, že sa zbavíte predsudkov, ktoré ste si zvnútornili.
Dajte najavo, že ste ku gejom a lesbám ústretoví. Používajte slová gej, lesba a bisexuál. Nepoužívajte v reči heterosexuálnu predpojatosť. Noste odznak alebo vyveste plagát.
Rozprávajte sa s mladými gejmi, lesbami, bisexuálkami a bisexuálmi. Opýtajte sa ich, čo chcú a potrebujú. Počúvajte, čo vám odpovedia, a urobte niečo, aby ste im pomohli dosiahnuť ich ciele. Ak za vami niekto príde, nehovorte o tom nikomu inému bez dovolenia tej osoby.
Postavte sa proti homofóbnym poznámkam vždy a všade. Pripomínajte študentom, študentkám a všetkým ostatným, že homofóbne nadávky, poznámky alebo vtipy odrážajú predsudky a sú zraňujúce. Použite takéto incidenty ako príležitosti na vzdelávanie. Dajte jasne najavo, že takéto nadávanie vás uráža a nebudete ho tolerovať. Povedzte študentom a študentkám, aké to bude mať následky, ak budete počuť akékoľvek ďalšie útoky. V takom prípade ihneď dôsledky realizujte.
Objednajte do knižnice knihy s gejskou, lesbickou a bisexuálnou tematikou. Mnohí ľudia, keď chcú informácie, idú najprv do knižnice, ale nie sú pripravení o svojich problémoch hovoriť.
Poskytujte podporu a informácie o zdrojoch. Keďže dávate najavo, že ste priateľskí ku gejom a lesbám, študenti a študentky sa môžu na vás obrátiť osobne alebo písomne. Okrem toho, že im poskytnete emocionálnu podporu, zistite si, aké zdroje sú pre nich dostupné (napr. knihy alebo skupiny a organizácie).
Komplexný podporný program pre školy
Súčasne ako sa študentky a študenti učia rešpektovať všetky marginalizované skupiny, môžu sa učiť rešpektovať a oceňovať lesby, bisexuálky, bisexuálov a gejov. Výchova k tolerancii pripravuje študentov a študentky na úspešnejšiu interakciu vo svete a pomáha im vytvárať osvietenejšiu spoločnosť, v ktorej je rôznorodosť vítaná.
Pri uskutočňovaní takýchto zmien je dôležitá účasť tak študentov a študentiek, ako aj školy. Niekedy študenti inšpirujú učiteľky či učiteľov k tomu, aby svoje predsavzatie poskytovať rovnocennú možnosť vzdelávania pre všetkých naplnili. A učitelia a učiteľky môžu poskytnúť model, ako robiť pozitívne inštitucionálne zmeny, a motivovať ich, aby sa na nich zúčastňovali.
Aby bolo možné uskutočniť zmysluplnú a trvalú inštitucionálnu zmenu, je potrebný komplexný program, ktorý obsahuje tieto zložky:
- Tréning
Nemusia byť všetci na škole experti, ani nemusia byť všetci s týmito záležitosťami úplne vyrovnaní. Každý učiteľ alebo učiteľka nemusí napĺňať všetky potreby študentov. Zamestnanci školy by však mali byť citliví, ústretoví a mali by vedieť, kam poslať študentku či študenta, ak potrebuje pomoc alebo usmernenie.
Tréningové workshopy sú dôležité aj preto, že pomáhajú vybudovať základnú podporu, ktorá je nevyhnutná na uskutočnenie inštitucionálnych zmien. Je bežné, že pri diskusii o gejských študentoch a lesbických študentkách vzniká polemika. Preto čím viac ste schopní poučiť iných ľudí o tejto téme, tým je pravdepodobnejšie, že budete schopní prekonať ďalšie politické prekážky.
- Postoj školy
- Zamestnanci/zamestnankyne s ústretovým postojom voči gejom a lesbám
Ak v každej škole určíte aspoň tri kontaktné osoby, študenti a študentky sa budú mať s kým porozprávať, a tak sa navzájom podporovať.
- Podporné skupiny
Podporné skupiny môžu byť buď len pre lesby, bisexuálky, bisexuálov a gejov, alebo môžu byť otvorené aj pre heterosexuálnych sympatizantov. Oba spôsoby majú svoje výhody.
- Školské osnovy
Gejská, lesbická a bisexuálna tematika v škole: niekoľko nápadov
Na základnej škole môžete
- prizývať rodičov a príbuzných lesieb a gejov na diskusie o rodine;
- spochybňovať pri detských hrách rodové stereotypy;
- spochybňovať rodové stereotypy v diskusiách o povolaní a rolách v rodine;
- spomenúť gejov a lesby pri každej diskusii o diskriminácii a o zápase o ľudské práva;
- umožniť žiakom a žiačkam z lesbických a gejských rodín urobiť na deň otcov alebo deň matiek dva darčeky.
Na druhom stupni základnej školy môžete
- diskutovať o lesbickej, gejskej a bisexuálnej tematike pri rôznych príležitostiach;
- zahrnúť príklady s gejmi a lesbami do slovných úloh na matematike;
- zaradiť témy týkajúce sa lesieb a gejov do vzdelávania o rodine.
Na strednej škole môžete
- zaradiť čítanie s gejskou a lesbickou tematikou na hodinách literatúry. Môžete spomenúť, ak je autor gej alebo bisexuál, autorka bisexuálka alebo lesba;
- na hodine dejepisu hovorte o zápase za práva gejov a lesieb;
- zaradiť príklady o gejoch a lesbách do cvičení pri výučbe cudzích jazykov;
- zahrnúť do sexuálnej výchovy celú škálu sexuálnej orientácie.
Na vysokej škole (a niektorých predmetoch na strednej škole) môžete
- zaradiť na hodiny literatúry diskusiu o vplyve sexuálnej orientácie na diela bisexuálnych, lesbických a gejských autorov a autoriek;
- v rámci biológie alebo psychológie diskutovať o rôznych názoroch na to, čo „zapríčiňuje“ sexuálnu orientáciu;
- na sociológii použiť sociálno-konštruktivistickú analýzu na gejskú a lesbickú tematiku;
- na antropológii sa venovať postojom rôznych kultúr voči lesbám, gejom, bisexuálom a bisexuálkam;
- na histórii diskutovať aj o tom, ako prispeli do dejín lesbické, gejské a bisexuálne osobnosti.
- Poradenský servis
- Spoločenské udalosti a konferencie
- Informačné centrum a koordinátor, koordinátorka
Coming out dospelých ako pozitívny príklad
Táto časť je adresovaná pedagógom a pedagogičkám, ale je rovnako dôležitá aj pre iných gejských, lesbických a bisexuálnych profesionálov, ktorí pracujú s mládežou, ako napríklad pastorov, sociálnych pracovníkov a pracovníčky a poradcov či poradkyne.
Najzmysluplnejší čin, ktorý môže urobiť profesionál alebo profesionálka s inou ako heterosexuálnou orientáciou, je coming out. Tvrdenie, že keď ste pozitívnym a viditeľným príkladom, môžete zachrániť životy a pomôcť zmeniť svet, nie je prehnané.
Gejská a lesbická mládež zúfalo potrebuje vzory. Patrick to vyjadruje takto:
V skutočnosti som nepoznal nikoho, kto by bol gej. To veci veľmi sťažovalo, hlavne na začiatku. O živote gejov som mal veľmi negatívnu predstavu založenú na pocitoch. Nemal som žiadne gejské vzory a myslím, že to je smutné.
Amy v tejto súvislosti spomína trpkú iróniu:
Najväčšou tragédiou pre mňa a myslím, že pre veľa ľudí, je, že som nespoznala žiadne vzory, kým som sa nedostala cez ten kritický bod, keď som ich najviac potrebovala. Nepoznala som žiadne vzory, kým som sa nedostala do homosexuálnej komunity.
S rešpektovanými vzormi sa môže veľa zmeniť. Luna hovorí o vplyve konkrétneho učiteľa zo strednej školy:
Mali sme takého veľmi chlapčenského, otvoreného učiteľa. Bolo to jasné, každý vedel, že je gej. Jeho spôsob učenia mal takú silu a štýl, že ho každý počúval, pretože to bolo veľmi zaujímavé a zábavné. Pozeral som sa naňho a myslel som si, že je boh, a staval som ho na piedestál, pretože si ho mladí veľmi vážili. A presne to som chcel. Neuťahovali si z neho, ale zo mňa si uťahovali. Nevolali ho buzerant ani nič podobné, tak som chcel byť presne ako on. Ľudia sa pri ňom cítili dobre, pretože bol so sebou vyrovnaný. A spôsobil, že aj ja som sa so sebou cítil viac v pohode. Naučil som sa byť väčšmi ako on a teraz pri komunikácii s novými ľuďmi nemám problémy.
Keď učitelia či učiteľky svoju orientáciu netaja, môže to mať zmysel pre všetkých študentov a študentky. Joe Salvemini, stredoškolský učiteľ v južnej Kalifornii, spomína incident, ktorý sa stal v deň, keď to svojej triede o sebe povedal:
Jeden študent v triede bol pôvodom Čerokéz. Zostal po škole a povedal: „Šokovali ste ma, keď ste povedali, že ste gej. Ale ja viem, aké to je, keď ste diskriminovaní.“ Obrátil som sa k nemu a povedal som: „Keď vieš, že som gej, mení sa tvoj názor na mňa? Alebo to mení tvoj pohľad na iných gejov a lesby?“ Odpovedal: „Nemení to môj názor na vás, ale mení to môj názor na iných gejov a lesby, pretože viem, aké to je, keď vás ľudia nejako vnímajú, a nie je to pravda.“ A tak som bol rád, že som im to povedal.
Školy, kde sú učitelia a učiteľky o svojej orientácii otvorení, sa vďaka tomu stávajú skutočne bezpečným prostredím pre gejskú a lesbickú mládež.
- Čo by sa stalo?
Báť sa je prirodzené. Ale čím viac ľuďom o svojej orientácii povieme, tým je to pre nás ľahšie. Čím viac pracujete na tom, aby ste vytvorili pozitívne prostredie pre gejov, lesby a bisexuálov, tým bude pre vás a pre nich coming out prirodzenejší.
Al Ferreira opisuje reakciu na svoj coming out, ktorý urobil na tréningu osobnostného rozvoja pre personál:
Na panelovej diskusii som hovoril o svojich skúsenostiach a ako ma niektorí kolegovia zranili svojimi dohadmi o mojej sexuálnej orientácii a tým, že používali veľmi zraňujúce slová. Chcel som, aby sa to skončilo. A hovoril som o tom, ako takéto postoje zraňujú mladých ľudí.
Bol som naozaj prekvapený, aká bola reakcia. Z väčšej časti bola veľmi láskavá a ústretová. Jeden učiteľ zišiel dole schodmi so slzami v očiach a ospravedlnil sa mi. Aby si uvedomil, že mi nerozvážne povedal niekoľko skutočne zraňujúcich vecí, vyžadovalo si to od neho silný charakter. Bol som naozaj dojatý.
Jediná negatívna vec, ktorá sa objavila, bola, že istá kolegyňa, ktorá bola predtým vcelku srdečná, so mnou odmietla nastúpiť do výťahu.
Joe Salvemini rozpráva, čo sa stalo, keď sa to rozhodol povedať svojim študentom a študentkám:
Naozaj ma ohromilo, že som nezažil toľko odmietnutia, ako som predpokladal. Jeden z mojich najhomofóbnejších študentov sa ma počas hodiny spýtal, či som gej, a ja som povedal, že som. A potom som sa spýtal, či sa tým niečo mení. A jedno dieťa sa otočilo a povedalo: „Stále ste dobrý učiteľ.“ Veľa ďalších detí povedalo, „Hej“ alebo „Presne tak“ alebo „To si píšte“ alebo niečo iné akceptujúce. Veľa to pre mňa znamenalo.
Vedenie môže zo začiatku zareagovať negatívne, ale ak učiteľku alebo učiteľa rešpektujú za ich prácu, ktorej sú oddaní, časom sa to zmení. Ron Schmidt učí angličtinu ôsmakov. Asi pred ôsmimi rokmi povedal o svojej orientácii riaditeľovi:
Keď sa riaditeľ spamätal, povedal, že ak bude verejne známe, že som gej, celé okolie bude v šoku, a zakázal mi o tejto téme v triede hovoriť. Ďalej som o tom hovoril, v kontexte ľudských práv, pretože som presvedčený, že mám na to nielen právo, ale je to aj moja povinnosť, a už príliš dlho som to ignoroval.
Ten istý riaditeľ teraz sedí na prednáške pre rodičov a uisťuje ich: „Pán Schmidt má také isté právo rozprávať o gejskej a lesbickej tematike ako o každej inej oblasti diskriminácie.“
Pre pedagóga alebo pedagogičku, ktorá zverejní svoju orientáciu, určite existujú isté riziká. Len vy sami môžete zhodnotiť svoju situáciu a iba vy sami môžete pre seba urobiť to správne rozhodnutie.
- Existuje veľa spôsobov, ako to povedať
Učitelia a učiteľky prišli na to, že vo všeobecnosti je najlepšie najprv to povedať ústretovým kolegom či kolegyniam, potom vedeniu a ostatnému personálu, a nakoniec študentkám a študentom. U niektorých prebehne tento proces veľmi rýchlo. U iných má pomalší priebeh. Ako hovorí jedna stredoškolská učiteľka:
Som pred učiteľmi a učiteľkami otvorená. Bála som sa im to povedať, ale nemala som žiadnu zlú skúsenosť. Ak sa niečo zmenilo, tak len to, že si ma viac vážia. Ale pred deťmi otvorená ešte nie som. Práve teraz, v tejto chvíli, by som sa bála ten krok urobiť. Ale zajtra sa už možno nebudem. Vyvíja sa to. Som do takejto miery otvorená a budem pokračovať ďalej.
Učiteľky či učitelia niekedy využijú tému diskusie v triede na to, aby odhalili svoju sexuálnu orientáciu. Rodney Wilson, ktorý učí na strednej škole v Missouri, keď prednášal o holokauste, povedal: „Ak by som počas 2. svetovej vojny žil v Európe, pripli by mi ružový trojuholník a poslali by ma do koncentračného tábora, pretože som gej.“ Najprv nastalo ticho, potom jeden študent povedal, že to, čo som povedal, bolo veľmi odvážne. Ďalší študent vyjadril podobný pocit a o chvíľu začala celá trieda tlieskať. Aj keď nasledovali protesty niektorých rodičov, utíchli, a Rodney Wilson sa stal prvým otvoreným učiteľom gejom v Missouri.
Z času na čas niektorí študenti alebo študentky chcú vedieť niečo o vašom živote mimo školy. Môžu sa vás opýtať, či ste ženatý alebo vydatá, alebo kde ste boli na prázdninách. Tento druh otázok je príležitosťou úprimne odpovedať o svojom živote.
Samozrejme, vaše zmienky by mali byť stručné a vhodné. Je rozumné odpovedať takým spôsobom, akým by vaši heterosexuálni vrstovníci odpovedali na osobné otázky. Hovorte o tejto časti svojho života rovnako priamo ako o iných aspektoch toho, kto ste.
Aj heterosexuáli môžu zverejňovať svoj postoj
Je veľmi dôležité, ak sú aj ľudia, ktorí podporujú gejov, lesby a bisexuálov, viditeľní a predstavujú pozitívne vzory. Hovorte o svojich gejských a lesbických príbuzných alebo priateľoch. Dajte jasne najavo svoje presvedčenie, že si zaslúžia rovnaké práva ako každý iný. Keďže je menej pravdepodobné, že ako heterosexuálni pedagógovia a pedagogičky budete musieť čeliť nepríjemnostiam, máte špeciálnu príležitosť byť otvorení a zvyšovať mieru uvedomenia.
Nie je možné, aby ste si neustále uvedomovali nesmiernu moc, ktorú ako učitelia a učiteľky máte. Vplyv, ktorý máte na študentov a študentky, je však obrovský. Všetci si v živote spomíname na nejakého učiteľa alebo učiteľku. Pamätáme si, čo povedali, čo si mysleli, ako prežívali svoje hodnoty. Aj keď možno máte pocit, že je to ťažké, môžete mať obrovský pozitívny vplyv na svojich študentov a študentky, a nie je prehnané, keď povieme, že aj na celý svet.