Jé, jé, jé
Čítanie knihy Kaat Vrancken pre všetky deti - malé, aj trochu väčšie
Kniha Jé, jé, jé holandskej autorky Kaat Vrancken nám predstavuje Janku. Janka chce vedieť, ako je to s ospevovanou láskou na veky vekov jé, jé, jé. Prečo sme niekedy šťastní, a inokedy nie. Čo sa deje pri bozkávaní. Prečo mamina trošilililinku klame. Aký je osud mŕtveho stromu. Prečo sa ten chlapec s dievčaťom toľko bozkávajú. Čo znamená fis vil bí. A ešte všeličo iné.
Knihu Jé, jé, jé z holandčiny preložili Jana Cviková a Dominika Formánková v jazykovej spolupráci s Adamom Bžochom.
Ukážka z knihy:
Mama zasa klepoce do klávesnice.
„A teraz chcem pokračovať v práci,“
povie vážne.
Zdá sa, akoby to teraz klepotalo hlasnejšie
než predtým. Mamine prsty sa
pohybujú rýchlo. Na obrazovke sa zjavujú
písmená. Celá kopa písmen. Janka kreslí
ďalej. Bunda Barbininej sestry bude žltá.
„Kúsok už viem – z tej pre teba.“
Mama klepoce ďalej. Rýchlejšie a rýchlejšie.
„Smiem ti to zarecitovať ?“
„Niééé, Janka, teraz nie. Pracujem.“
„Aj ja.“
„Janka!“
Vchodové dvere sa zavrú.
„Ocko!“ vykríkne Janka. Vybehne
z izby.
„Ocko, práve sa učíme básničku pre
teba a pre maminu. Môžem ti ju zarecitovať?“
„Samozrejme, zlato. Počúvam.“
„Najprv ten kúsok pre maminu.“
Janka stojí vzpriamená ako svieca, keď
začne. Ruky má skrížené za chrbtom.
Pre láskavú mamičku
mám tu malú básničku,
deň čo deň sa o mňa staráš,
riadiš, žehlíš a vyváraš.
Varíš, perieš, šiješ šaty,
mám ja mamu poklad zlatý.
„Haha hahaha!“ preruší ju ocko. „To nie
je pravda, Janka, to vôbec nie je pravda.
Hahaha. Táto básnička nie je o tvojej
mamine.“
Janka sa naňho spýtavo pozrie.
„Tvoja mamina nevarí deň čo deň,
a veru ani neperie. To nie je pravda.“
Ockovi od smiechu sčervenie celá tvár.
Janka sa nahnevá.
„Aj tak ju zarecitujem. Naša učiteľka
nás to takto naučila.“
Rozhnevane dupe nohami.
„Čo sa to tu deje?“ Do kuchyne vojde
mama. Ocko sa prestane smiať , Janka
prestane dupať.
„Nejaký problém?“
Ocko zavrtí hlavou.
„Ale kdeže. Janka mi zarecitovala
prekrásnu básničku.“ Ockove oči sa
zablysnú, žmurkne na Janku.
Mama si naleje pohár pomarančového
džúsu.
„Ešte chvíľu musím pracovať. Čo
budeme dnes jesť?“
„Vidíš,“ šepne ocko Janke do ucha. „Tá
básnička sa mýli.“
Knihu Jé, jé, jé z si môžete objednať na adrese administrativa (zavinac) aspekt (bodka) sk.