ruzovyamodrysvet.sk

Najnovšia kniha Jany Bodnárovej prináša zasa čímsi iné, a predsa u tejto autorky dôverne známe prozaické gesto. Jeho originalita sa odvíja tak od témy, ako aj od jej poeticko-reflexívneho stvárnenia. Prostredníctvom svojskej umelkyne K. a jej fascinácie  expresionistickou maliarkou Paulou Modersohn-Becker preniká hlboko pod kožu ženskej tvorivosti, ktorá v období po Veľkej vojne pri hľadaní nového umeleckého výrazu i „novej ženy" namáhavo balansovala medzi súkromnou a verejnou sférou. Vizuálna umelkyňa Pavlína Fichta Čierna prepája tento prienik so súčasnou perspektívou. Jej sprievodné fotografie nie sú ilustráciami textu v pravom zmysle slova, ale vlastným performatívnym čítaním v obrazoch, ku ktorému ju prozaička pozvala. (Jana Cviková)

Na inej hodine literatúry na stredných školách môže kniha slúžiť ako podnet pre diskusiu o súčasnej slovenskej literatúre, o spojení medzi slovom a obrazom v spoločnosti i umení, o postavení žien v minulosti či o tvorivosti vôbec.

Kto je Jana Bodnárová?

Jana Bodnárová (nar. 1950 v Jakubovanoch, okr. Liptovský Mikuláš) žije v Košiciach. Vyštudovala vedu o výtvarnom umení. Publikovala 24 kníh pre dospelých a deti. Za svoju tvorbu získala viacero ocenení, napr. Cenu Ivana Kraska za Aféru rozumu (1990); 1. cenu za hru Kurz orientálneho tanca v súťaži Dráma 2004; Ženskú cenu Bibliotéky za detskú knihu Dita (2014), Cenu Literárnej akadémie za román Náhrdelník/Obojok (2016). Zbierka prozaických fragmentov NOCturná (2018) sa dostala do desiatky ceny Anasoft litera. Jej diela boli preložené do viacerých európskych jazykov a čínštiny, ukážky z tvorby do hindčiny a arabčiny. Venuje sa aj tvorbe video performancií, ktoré boli prezentované na Slovensku i v zahraničí. V Knižnej edícii ASPEKT vyšli doteraz dve autorkine knihy: roku 2005 Insomnia s textami Mandolína, Nočná samovrava a Popríbehy; roku 2008 Takmer neviditeľná, ktorá sa stala finalistkou ceny Anasoft litera. Obe knihy boli preložené do maďarčiny.

Kto je Pavlína Fichta Čierna?

Pavlína Fichta Čierna (nar. 1967 v Žiline) tvorí v oblasti mediálneho umenia a filmu. Zaoberá sa sociálnymi témami a jej diela sú charakteristické dokumentárnymi prvkami. Využíva pri tom nástroje nových médií a systematicky sa pohybuje na hraniciach iných disciplín. Získala niekoľko dôležitých ocenení, napr. v roku 2002 sa stala laureátkou Ceny Oskára Čepana, v roku 2005 ocenenia LOOP AWARD v Barcelone. Jej diela sú súčasťou domácich a zahraničných zbierok vo významných inštitúciách (MACBA v Barcelone, MOT v Tokiu, SNG v Bratislave). V súčasnosti pedagogicky pôsobí na Žilinskej univerzite. S ASPEKTOM spolupracovala na knihe Jany Juráňovej Lásky nebeské (2010). Monografiu o jej tvorbe nájdete TU.

Kto je K. a Paula Modersohn-Becker?

Jana Bodnárová v knihe Koža otvára viaceré témy. Píše o tom, s akými prekážkami sa stretávali umelkyne na začiatku 20. storočia, aké dôležité bolo pre jej K. nájsť si vlastné vyjadrenie v umení i živote. Rovnako ako jej slávna predchodkyňa Paula Modersohn-Becker aj K. maľuje najmä ženy a dievčatá, pričom uvažuje nad sociálnymi podmienkami podôb detstva. Podľa vzoru svojej ženskej autority si myšlienky zapisuje do listov i denníka:

Myslím, že sladučké, hrajúce sa deti boli téma pre maľbu devätnásteho storočia. V tomto storočí bude iný záujem: vystihnúť také... ani deti, ani ženy... Mňa nezaujíma v maľbe detská hra. Zaujíma ma fyzické hľadanie. Tie dievčatá sú fyzicky prítomné a zároveň neprítomné. Nepreniknem do ich myšlienok zárodočný ženy, ponárajú sa...

Okrem toho deti sedliackych žien sú iné. Vonkoncom nie chutnučké, chrumkavé bábiky. Zo zle prevareného mlieka majú vyduté bruchá a chrasty okolo úst. Ich matky sa na ne neusmievajú. Neobjímu ich. Tak maľujem deti, ako objímajú samy seba. Alebo im dávam do náručia mačky.

Priamo na srdce ako obranný štít. Paula im rada dávala do rúk i bociany, psov, králiky, dokonca som videla obraz s kozľatami...

(Jana Bodnárová: Koža. ASPEKT 2019. S. 67 - 68)

Paula Modersohn-Becker: Sitzendes blondes Mädchen mit Katze im Arm (Sediace blonďavé dievča s mačkou v náručí), okolo roku 1905.

Na inej hodine nemčiny a výtvarnej výchovy sa môžete zoznámiť s tvorbou a životom Pauly Modersohn-Becker napríklad TU.

Knihu Koža si môžete objednať TU.