Na slepačích krídlach
Irena Brežná

Na slepačích krídlach

Sprostredkovať históriu, minulé udalosti a s nimi spojenú ľudskú skúsenosť je často neľahká úloha, čo iste poznáte z vlastnej pedagogickej praxe. Nápomocné môže byť kvalitné a zrozumiteľné literárne dielo. Najnovší román vo Švajčiarsku žijúcej Slovenky Ireny Brežnej Na slepačích krídlach spája súkromné a oficiálne dejiny päťdesiatych rokov v slovenskom malomeste. Autorka zvolila formu románu s autobiografickými prvkami, ktorá môže osloviť a zaujať nielen dospelých, ale aj mládež, narodenú do iných politických a spoločenských pomerov.

Kniha tak môže poslúžiť ako netradičná hodina dejepisu, sprostredkovaná očami rozprávačky stojacej na hranici dospievania. Zároveň veľmi autenticky reflektuje práve otázky a problémy, ktoré riešia aj súčasné dievčatá – sebahodnotenie a vzťah k vlastnému telu a výzoru, ale aj vzťahy v rodine a škole.

Na slepačích krídlach ponúka osobitý pohľad na naše dejiny - a najmä na ich reflexiu - cez optiku každodennej skúsenosti. Je intímnym pohľadom autorky na obdobie jej detstva a oživuje spoločenskú atmosféru na Slovensku v päťdesiatych rokoch prostredníctvom detskej rozprávačky Jany, ktorej mama „zmizla" vo väzení. Irena Brežná v knihe filtruje spomienky na detstvo cez poučene naivistický pohľad, rafinovane zarámovaný kontextom životnej skúsenosti zrelej ženy, ktorej nechýba zmysel pre humor, ba až satiru.

Po nemecky píšuca Slovenka Irena Brežná, známa aj ako publicistka, sa narodila v roku 1950 v Bratislave a detstvo prežila v Trenčíne. Príchod dospelosti pre ňu znamenal vytrhnutie z materinskej reči v dôsledku emigrácie. Učila sa poznávať svet novým jazykom, a práve tento údiv z novoty, ktorá vzniká vďaka jazykovému stvárneniu skúsenosti, je jednou z najvýraznejších čŕt jej písania.

Román Na slepačích krídlach v spolupráci s autorkou z nemčiny preložila Jana Cviková. Je to v poradí už tretia kniha Ireny Brežnej, ktorá vyšla v slovenskom preklade (Psoriáza, moja láska, 1993; Tekutý fetiš, 2005). Slovenský preklad románu predstavila autorka v dňoch 27. marca až 17. apríla na čítačkovom turné pre verejnosť a študentky a študentov stredných škôl a univerzít v Trenčíne, Prešove, Košiciach, Banskej Bystrici, Nitre, Seredi a Bratislave.

V priebehu diskusií odznelo veľa zaujímavých otázok, pripomienok a názorov:


Z diskusie v Bratislave:

Čitateľka: Som rada, že existuje konečne dobrá kniha pre dievčatá.
I. Brežná: Nie je to len pre dievčatá, nielen pre mládež. Hovorili mi síce študentky, že hrdinka knihy žije v každej z nich, ale je pre všetkých.

Z e-mailu po čítačke v Nitre:

Vaša kniha Na slepačích krídlach tu v Nitre má peknú odozvu. Veľa mladých, čo si ju kúpili vtedy po čítačke, ale aj ďalší prichádzajú za mnou a hovoria mi, aká skvelá kniha to je. (Samozrejme počúvam to v slangových výrazoch, akože je namakaná a riadna zverina.:) ) No a z mojej strany je to tak isto. Prečítala som ju celú a veľmi sa mi páčila. Ako otvorene hovoríte o svojich najintímnejších problémoch dospievajúceho dievčaťa, presne som si pripomenula tie svoje problémy v určitom veku života...

Z diskusie v Košiciach:

Nie som síce Slovenka, ale príslušníčka bratského národa, ako vaša hrdinka nazýva český národ, ale úplne som sa tam našla. Napísali ste knihu o mne! Je to neuveriteľné.

Z diskusie na Obchodnej akadémii v Seredi:

16-ročný študent: Hrdinka knihy síce prevzala komunistickú ideológiu, ale robí to podľa svojho, je to veľmi dobre vystihnuté, ako si vyberá z nej to spravodlivé. Ona sa ideológii nepodrobuje, ale ju aktívne používa na svoj humánny postoj.

Na čítačkách sa hovorilo nielen o knižke, ale aj o autorkinom živote a širšom kontexte jej tvorby.


Z diskusie v Banskej Bystrici:

Čitateľka: Povedzte nám o vašej spolupráci s Aspektom. I. Brežná: Keď som v 68-om roku prišla do Švajčiarska, tak tam ženy nemali volebne pravo, dostali ho až v roku 1972. Okrem toho na univerzite bolo málo študentiek a ženy sa v prítomnosti mužov neodvažovali niečo povedať. Potom prišlo ženské hnutie, ktoré všetko obrátilo naruby. Vo mne zotrvával dojem, že v Československu bola emancipácia pokročilá, až kým som počas nežnej revolúcie nevytriezvela, keď som videla, ako ženy posluhovali nežným revolucionárom, a tí sa ich snažili vytlačiť zo všetkých dôležitých miest. Túžila som založiť ženský časopis, ktorý by tieto patriarchálne pomery reflektoval. A tu odrazu vznikol Aspekt! Bola to tá najväčšia revolúcia, splnil sa mi sen. Bolo iba samozrejmé, že som začala s Aspektom spolupracovať. Na Slovensku je slovo feminizmus ako strašiak do maku. Pritom je veľa feminizmov, je to veda o spoločnosti, ktorá pomáha pochopiť svet, v ktorom žijeme, oslobodzuje nás od dogiem. Feminizmus chápem ako humanizmus, ktorý humanizuje vzťahy medzi ženou a mužom, lebo prináša povedomie.

UKÁŽKA z knihy I
UKÁŽKA z knihy II

Skúsenosť s emigráciou na Západ a stretnutia s iným jazykom a kultúrou vnímané cez detskú optiku nachádzame aj v diele švajčiarskej autorky rumunsko-maďarsko-cigánskeho pôvodu Aglaje Veteranyi.

Súvisiace odkazy:

Prečítajte si, aké boli stretnutia so spisovateľkou Irenou Brežnou 2011

Stretnutia so spisovateľkou Irenou Brežnou

On Chicken Wings (Extract)

Ústav pro studium totalitních režimů odporúča román Ireny Brežnej

Ústav pamäti národa odporúča knihy ASPEKTU

Irena Brežná o detstve v totalite

Recenzie na román Na slepačích krídlach

Rozhovor: Am Tisch mit Irena Breznà, „Sprachmigrantin"