Analýza významu a možností používania rodovo vyváženého jazyka
Často sa v pracovnom aj súkromnom živote usilujeme spravodlivo konať, ako je to však s naším jazykom? Hovoríme tak, aby sme prispievali k spravodlivému okoliu, k spravodlivej spoločnosti? Čo to znamená používať rodovo vyvážený jazyk? A ako sa môžeme rodovo vyvážene vyjadrovať vo vzdelávacom procese?
Vybranými otázkami súvisiacimi s používaním rodovo spravodlivého jazyka sa zaoberá publikácia Analýza významu a možností používania rodovo vyváženého jazyka, ktorú pripravil autorský kolektív Jana Cviková (ed.), Jana Juráňová, Ľubica Kobová, Zuzana Maďarová, Alexandra Ostertágová, Lucia Satinská, Júlia Vrábľová a Maroš Terkanič. Ide o prvú publikáciu tohto druhu a rozsahu na Slovensku, nadväzuje však na viaceré mimovládne iniciatívy zamerané na odhaľovanie a prevenciu diskriminácie v jazyku (viac pozri v časti Význam a možnosti používania rodovo vyváženého jazyka). Publikácia vyšla v rámci národného projektu Inštitút rodovej rovnosti a vydalo ju Centrum vzdelávania Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Analýza sa zaoberá používaním rodovo vyváženého jazyka vo všeobecnosti, ako aj vo verejnej správe a možno ju chápať ako inšpiráciu pre rodovo vyvážené vyjadrovanie vo vzdelávaní. Praktické rady a podnety na používanie rodovo vyváženého jazyka vo verejnej sfére nájdete v stručnej príručke Ako používať rodovo vyvážený jazyk. Možnosti, otázky, príklady.
„Pre vedome rodovo nediskriminujúce a nevylučujúce používanie jazyka vo verejnej sfére sa počas už takmer polstoročia prebiehajúcich úvah, odborných a verejných diskusií i výskumov zaužívali v angličtine, francúzštine či nemčine viaceré pomenovania. Aj v slovenčine používame rôzne označenia, ktoré sa vyvíjali spolu s vytváraním rodovej terminológie, ako aj s jej postupným udomácňovaním sa v slovenských odborných, spoločensko-politických a mediálnych kontextoch od začiatku 90. rokov 20. storočia. Zaviedli sa najmä nasledujúce pomenovania takéhoto používania jazyka, resp. (ako sa zaužívalo v istej účelovej skratke) jednoducho jazyka: rodovo korektný, rodovo symetrický, rodovo spravodlivý, rodovo neutrálny, nesexistický, rodovo kompetentný či rodovo citlivý. Tento výpočet si nekladie nárok na úplnosť, chce len poukázať na variabilitu pomenovaní, ktorá o. i. naznačuje, na čo sa v konkrétnej konceptualizácii používania jazyka súvisiaceho s rodovou rovnosťou pravdepodobne kladie dôraz a aké rozmanité tieto konceptualizácie môžu byť." Jana Cviková a Jana Juráňová v publikácii Analýza významu a možností používania rodovo vyváženého jazyka, s. 7 - 8.
Z obsahu publikácie
Význam a možnosti používania rodovo vyváženého jazyka. Na úvod
Jana Cviková - Jana Juráňová
Právne aspekty používania rodovo vyváženého jazyka
Maroš Terkanič
Vybrané psychologické aspekty rodovo a/symetrického jazyka v sociolingvistickom kontexte
Alexandra Ostertágová
Analýza rozhovorov o používaní rodovo vyváženého jazyka vo verejnej správe
Zuzana Maďarová
Problematika rodovo citlivého vyjadrovania v maďarčine (v Maďarsku a na Slovensku)
Lucia Satinská
Analýza mediálnej odozvy na príručku o rodovo vyváženom vyjadrovaní v Českej republike
Zuzana Maďarová
K rodovo vyváženému vyjadrovaniu čítajte a pozerajte aj:
Rodová citlivosť v škole II.
Načo nám je vlastne rodovo citlivý jazyk? Účastníčka pilotného projektu rodovo citlivej pedagogiky Anna Habajová hovorí o tom, ako si hľadala vlastnú cestu k rodovej spravodlivosti v jazyku a o využití rodovo citlivého prístupu na hodinách slovenského jazyka.
Jazyk a rod
Expertný seminár s Janou Valdrovou
Kultura genderově vyváženého vyjadřování
Metodická príručka pre rodovo citlivé používanie češtiny, ktorú vydalo Ministerstvo školství, mládeže a tělovýchovy ČR
Jak mluvit genderově symetricky
Z materiálov Jany Valdrovej, směrnice pro nesexistické vyjadřování