ruzovyamodrysvet.sk

Pravdivá a objektívna informovanosť, detabuizácia a demýtizácia problému sexuálneho zneužívania detí je jednou z najefektívnejších stratégií jeho prevencie. Pre mnohé dievčatá a mnohých chlapcov patrí sexuálne zneužívanie ku každodenným zážitkom. Sexuálne zneužívanie sa vyskytuje tak často, že v každej triede škôlky, v každej triede základnej školy, v každom susedstve alebo príbuzenstve sa nachádzajú deti, ktoré sú zneužívané. Veľkú rolu v prevencii zohráva rodovo nestereotypná socializácia a výchova, ktorá povzbudzuje ich sebaúctu a osobnostnú integritu, rešpektuje individualitu detí, ich názory a pocity a právo povedať „nie“.

Knihy pre deti Pusinky nie sú na rozkaz a Dotyky nie sú na rozkaz z knižnej edície ASPEKT sú prvým a jedinečným príspevkom k prevencii sexuálneho zneužívania detí. Oslovujú priamo deti, ale predpokladajú spoluprácu rodičov či dôveryhodných dospelých, ktorí môžu deťom pomôcť získať vzácnu schopnosť: povedať NIE. Schopnosť povedať v istých situáciách NIE môže byť životne dôležitá.

Netradičná „encyklopédia pusiniek“ Pusinky nie sú na rozkaz dáva deťom odvahu hovoriť NIE, učí ich hovoriť NIE. Jasným a názorným spôsobom pomenúva isté situácie, o ktorých sa môžeme s dieťaťom rozprávať konkrétne, na úrovni primeranej jeho veku a skúsenosti. Kniha Pusinky nie sú na rozkaz podáva pomocnú ruku aj dospelým: Núti ich, aby sa zamysleli nad tým, kde sú hranice výchovy k poslušnosti a úcte voči autoritám, nad právom detí brániť svoje osobné hranice, ale aj nad rozdielnymi možnosťami dievčat a chlapcov uplatňovať toto právo. Vo viacerých krajinách patrí k najpoužívanejším knihám pri prevencii sexuálneho zneužívania detí.


Kniha Dotyky nie sú na rozkaz hovorí o dotykoch, ktoré môžu byť príjemné, ale aj podozrivé, alebo dokonca vyslovene odporné. Príjemné dotyky potešia, ale s ostatnými je to už horšie. Niekedy vlastne ani nevieme, čo si máme o takom dotyku myslieť alebo ako sa zachovať, ak sa pri ňom cítime nepríjemne.
Táto originálna „encyklopédia dotykov“ pomáha deťom dôverovať vlastným pocitom. Rešpektujme právo detí na vlastné telo a jeho hranice! Dajme im šancu povedať NIE!

Obe knižky vyšli aj ako vymaľovánky.

V publikáciách nájdete aj doslov určený dospelým – rodičom, ale aj všetkým, ktoré a ktorí pracujú s deťmi:
Milí rodičia!
Mnohí z nás sa obávajú, že niekto cudzí unesie a sexuálne zneužije naše dieťa. Správy o takýchto prípadoch v novinách vyvolávajú strach a pocit bezmocnosti. Neznámi páchatelia sú však skôr výnimkou. Preto nestačí, keď svoje dieťa varujeme pred neznámymi osobami. Vieme, že páchatelia sú často súčasťou najbližšieho okolia dieťaťa. Najmä v tomto nám rodičom padne preventívna výchova detí veľmi zaťažko, pretože si neželáme, aby naše deti boli voči známym a príbuzným nevľúdne, ani aby sa správali ustrašene a zakríknuto a už rozhodne nechceme zničiť ich dôveru k okoliu.

Matky a otcovia, a vôbec všetci dospelí môžu urobiť veľa pre ochranu dievčat a chlapcov pred sexuálnym zneužívaním:
Deti sú od nás dospelých závislé, a preto sme zodpovední za to, aby sme ich nepodriaďovali svojim potrebám a svojej vôli. Je dôležité, aby sme rešpektovali ich osobitosť, vôľu, hranice, právo na vlastný názor a dôveru vo vlastné pocity, skrátka, na svoj-hlavosť. Nezabúdajme, že sú to plnohodnotní ľudia, i keď ešte malí. Práve takýto postoj je základom každej preventívnej práce, ktorá je samozrejmou súčasťou výchovy od narodenia.
Dievčatá a chlapci majú svoje silné stránky a energiu, mnoho schopností, vyhranenú vôľu a cit pre to, čo je pre nich dobré. Niekedy padne nám dospelým veľmi zaťažko uznať a podporovať svojskú silu a svojhlavosť detí. Výchova sebavedomých, svojhlavých detí je namáhavá. Pýtajú sa a požadujú vysvetlenia, často sa nechcú bezvýhradne podriadiť našim požiadavkám. Rešpektovať svojhlavosť detí však neznamená bezbrehú voľnosť bez pravidiel hry. Dospelí musia vo výchove samozrejme stanoviť jasné hranice: Len potiaľto, a ďalej ani krok!
Právo na stanovenie vlastných hraníc však majú aj deti.

Ako môžeme podporiť silu, dôveru vo vlastné pocity a svojhlavosť svojho dieťaťa:

• Majme radosť z láskyplných nežností, dotykov so svojimi deťmi, dbajme však na to, či, ako a kedy si ich deti želajú. Rešpektujme aj najmenší signál nevôle zo strany dieťaťa.
• Podporujme svoje dieťa v tom, aby aj vo vzťahoch s inými ľuďmi odmietalo dotyky, ktoré si neželá alebo sú mu nepríjemné. Zastaňme sa vždy svojej dcéry alebo syna, aj keď tým možno vzbudíme nevôľu starých rodičov, príbuzných alebo známych. Bezpečnosť nášho dieťaťa má v každom prípade prednosť a ak príbuzným vysvetlíme svoje dôvody, iste nás pochopia. Pre deti je veľmi ťažké presadiť svoju vôľu proti vôli dospelých, potrebujú pri tom našu bezvýhradnú podporu.
• Umožnime svojim deťom, aby sa podieľali na rozhodovaní v rodine, najmä ak ide o veci, ktoré sa ich priamo týkajú. Berme vážne ich názory, akceptujme, ak to je len trocha možné, ich oprávnené NIE alebo NECHCEM.
• Využívajme spoločný pokojný rozhovor o zážitkoch, pocitoch, starostiach a radostiach dieťaťa. Dodajme mu odvahu, aby sa so svojimi problémami obrátilo na niekoho iného, komu dôveruje, ak nechce o istých veciach hovoriť s nami. Pozorne počúvajme, čo nám chce naše dieťa povedať, pokiaľ je niečo nejasné, pýtajme sa.
• Nechajme dieťa, aby mohlo samo vnímať a hodnotiť situácie a pocity. Podporujme ho v tom, aby si nedalo nahovoriť nič, čo je mu proti mysli.
• Pre nás dospelých je často ťažké hovoriť s deťmi o sexualite otvorene. Naše deti však potrebujú jazyk na pomenovanie sexuálnych aktivít a všetkých častí tela. Vstup do takejto témy nám môže uľahčiť práve primeraná obrázková knižka.
• Upozornime svoje deti na to, že existujú dobré a zlé tajomstvá: Dobré tajomstvá nám pôsobia radosť a sú napínavé, napr. keď sa tešíme na vianočný darček. Zlé tajomstvá však pôsobia starosti a tlačia na duši. Podporujme svoje deti v tom, aby takéto tajomstvá „prezradili“ aj vtedy, ak im to nejaký dospelý zakázal.
• Podporujme svoju dcéru a svojho syna, aby vyjadrovali vlastné pocity, bez ohľadu na to, či sú tieto pocity pre chlapca či dievča „vhodné“, alebo nie.
• Majme radosť z toho, keď je naša dcéra sebavedomá a svojhlavá, aj keď náš sused povie, že nie je milučké poslušné dievčatko, ale divoška. Podporujme svoj-voľnosť svojej dcéry.
• Dovoľme svojmu synovi, aby smel prejaviť aj také „nemužné“ pocity ako strach, slabosť a bezmocnosť a aby dokázal o nich hovoriť.

Istotne sa nám dospelým vždy nepodarí správať k dievčatám a chlapcom takto predpisovo, ale aj malé kroky sú dôležité. Významnou súčasťou prevencie sú rovnoprávne a partnerské vzťahy žien a mužov v rodine i mimo nej. Skúsme si v každodennom živote všímať situácie, ktoré oberajú naše dieťa o právo rozhodovať o sebe a svojom tele: Keď od dieťaťa žiadame bezvýhradnú poslušnosť voči dospelým, nenaučí sa presadiť svoju vôľu, povedať nie. Keď sa nášho dieťaťa dotýkajú úplne cudzí, ale aj známi a príbuzní, bez ohľadu na jeho odmietavé reakcie.

Dokonca na ulici či v obchode sa často stáva, že sa cudzí ľudia nadchýnajú „milotou“ nášho dieťaťa a dotýkajú sa ho. To sa však týka aj príbuzných, veď si len spomeňme, koľkokrát sme vydierali svoje dieťa, aby bolo „milé“ napríklad k starým rodičom, pretože budú smutní a budú si myslieť, že ich už nemá rado. Uvedomme si, že takéto zážitky učia našu dcéru a nášho syna, že nemá právo rozhodovať o svojom tele, pretože sa ho smie dotýkať hocikto, a že keď sa bráni, prináša to problémy. Nezabúdajme, že aj deti majú právo na svoje súkromie a že od nich nesmieme požadovať veci, ktoré sú nám samým nepríjemné. Veď by nám určite nebolo príjemné, keby sme na ulici stretli obra s velikánskymi rukami, štyrikrát väčšieho od nás, ktorý by nás chcel „len“ pohladkať!

Spomeňme si, koľkokrát sa v našej rodine odohral napríklad takýto rozhovor:
Dieťa: - To bolí!
Dospelý: - Ale, to nemôže bolieť!
Dieťa: - Bojím sa!
Dospelý: - Nemáš sa čoho báť! Nevymýšľaj!

Práve takto deti odúčame dôverovať vlastným pocitom a ničíme dôležitý varovný signál „nepríjemný/zlý pocit“. Veku primeraná sexuálna výchova vyzbrojí naše dieťa vedomosťami a nedovolí, aby páchateľ zneužil prirodzenú zvedavosť dieťaťa na „zakázané“ oblasti. Nezabúdajme na nežnosť voči svojim deťom, aby páchateľ nemohol využiť nenaplnenú túžbu dieťaťa po blízkosti. Uvedomme si, že deti sú dievčatá a chlapci a ako také sú v našej spoločnosti rozdielne vychovávané.

Máme zafixované veľmi presné predstavy, čo to znamená byť „správne“ dievča a „správny“ chlapec, a to napriek tomu, že sa v tejto oblasti za posledné roky mnohé zmenilo. Spravidla sa od muža očakáva, že bude aktívny, schopný sa presadiť, že ho bude ovládať rozum a vôľa, nie city. Má sa orientovať na výkon a úspech, dokonca má byť agresívny. Naproti tomu má byť žena, tak sa to traduje, skôr citlivá, mäkká, nežná a prispôsobivá, poddajná, ak taká nie je, hovoríme, že je neženská, mužatka, že má starodievocké maniere. Očakávame, že sa bude podriaďovať a starať o iných. A práve na tieto rodové stereotypy kladieme vedome či nevedome dôraz aj vo výchove svojich dcér a synov.

Takáto výchova smerujúca k striktnému vymedzeniu rolí pohlaví však poškodzuje dievčatá i chlapcov, aj keď rôznym spôsobom. Dievča, ktoré vedieme k tomu, aby bolo milé, poslušné, prítulné, sa oveľa ľahšie stane obeťou zneužívania než také dievčatá, ktoré povzbudzujeme v ich svojhlavosti, sebavedomí a schopnosti presadzovať svoju vôľu. Chlapec, ktorý sa stal obeťou zneužívania, je v takejto situácii bezmocný a vystrašený, neodváži sa o tom hovoriť, pretože si myslí, že sa mal ako „správny“ chlapec vedieť ubrániť. Nesmie ukázať strach, smútok a bolesť.

Sexuálne zneužívanie je výrazom nerovného rozdelenia moci medzi mužmi a ženami. Tradičná rodovo stereotypná výchova prispieva k upevňovaniu tohto rozdielu. Taký vzťah pohlaví, ktorý nie je založený na vzájomnom rešpekte, rovnocennosti a rovnoprávnosti, prispieva k zneužívaniu dievčat a chlapcov - aj dospelých žien. My dospelí máme moc rozhodovať o svojich deťoch, preto sme zodpovední za ich blaho.

Matky a otcovia nemusia a nemôžu byť vždy perfektní. Mnohé sa však môžeme naučiť spolu so svojimi deťmi, a tak pomôžeme im aj sebe.

Dospelým - rodičom aj vyučujúcim, je určená publikácia Proti sexuálnemu zneužívaniu dievčat a chlapcov. Na Slovensku je to prvá príručka pre rodičov, učiteľky a učiteľov i všetkých, ktorí pracujú a spolunažívajú s deťmi, o sexuálnom zneužívaní detí, jeho príčinách, prejavoch, ale najmä o možnostiach prevencie, ako aj o tom, čo robiť, keď sa niečo také stane dieťaťu v našom okolí.




Súvisiace články a štúdie:
Jana Cviková To najdrahšie, čo máme?
Eva Poliaková Pusinky nie sú na rozkaz (recenzia knihy)
Patricia D. McClendon Teória systému a incest/sexuálne zneužívanie detí. Rodina a väčšie spoločenstvá
Patricia D. McClendon Incest / sexuálne zneužívanie detí
O prevencii sexuálneho zneužívania dievčat a chlapcov. Rozhovor s Katrin Maurer