Spisovateľka Hana Gregorová u vás doma
Iná hodina dejepisu
Pripravte sa na Modrý salón a čítajte Hanu Gregorovú. Vybrali sme pre vás ukážku z čítanky Hana Gregorová - Slovenka pri knihe (ASPEKT 2007), v ktorej nájdete rôzne texty tejto spisovateľky, zástankyne práv žien, publicistky, osvetovej pracovníčky a ochotníckej herečky. Ako píšu editorky knižky Jana Cviková a Jana Juráňová: „Hana Gregorová komunikovala so svojimi súčasníčkami i so ženami z minulosti. Osudy a prácu výnimočných žien priblížila najmä v knihe Slovenka pri krbe a knihe a vôbec robila to, čo sa nezvykne robiť celkom samozrejme vyzdvihovala prácu autoriek i ´matiek´ s uznanlivým obdivom, i keď nie nekritickým." V prílohe si môžete prečítať úryvok z knižky Slovenka pri krbe i knihe z roku 1929, v ktorom sa Gregorová zamýšľa nad vzdelávaním žien a postojom rôznych osobností k tejto téme a k verejnému pôsobeniu žien.
Hana Gregorová: Slovenka pri krbe a knihe
***
Vzdelaniu ženy stavali sa veľké prekážky, a tu znova musím opakovať, že nás nepotláčal len nepriateľ, potláčali sme sa i sami z malicherných, úzkoprsých príčin. Aká bola možnosť duševného vývoja ženy, možno súdiť z prípadu Šoltésovej: dcéra vzdelaného, povzneseného, šľachetného otca - spisovateľa, márne prosila, aby ju dali študovať, márne orodovala za ňu učiteľka Nemka, nadchnutá schopnosťami svojej žiačky, márne prosila aspoň o možnosti sebavzdelávania sa, keď do školy ísť odopreli - nedostávalo sa jej ani k tomu času. V jej vlastnom životopise čítame: „... v zime predsa niečo viac mohla som čítavať než za dlhých, robotou vyplnených letných dní, lebo večer, keď na noc odobrala som sa z obývacej do apovej izbičky, v ktorej som spávala a v ktorej, keďže bola na druhom kraji fary, cítila som sa bezpečnejšia pred dozorcom, potom ešte čítavala som pri svieci - učupená v kútiku medzi apovou starootcovskou zásuvkovou skriňou a železnou pieckou. Čítala som ukrčená, lebo svoju skrýšu odvrchu zastrela som si apovým županom alebo nejakým kobercom, aby ma svetlo neprezradilo, že som ešte vždy hore, kým som zimou neskrehla. Maminka nebodaj i pobadala niečo, ale hádam trochu i ustávala v boji so mnou. V lete za dlhých dní čítanie bývalo mi najhoršie... ale čítať som musela, bez toho žiť som nemohla. Keď nešlo s povolením, muselo ísť potajme. Čítavala som i pri riadení izieb a pri inej robote, ak maminky tam nebolo." Muky zabraňovaného sebavzdelávania dnešné dievčatá v školách nikdy nepochopia. Akáže to bola možnosť koncentrovania sa, prežívania knihy, keď hlavná pozornosť musela byť venovaná tomu, aby čitateľka nebola prichytená pri knihe a potom vyhrešená! A predsa, aké hlboké dojmy zanechávala prečítaná kniha, akú udalosť znamenala pre vývoj tých niekoľkých žien, ktoré vymykali sa zo všednosti! Aby Šoltésová mohla čítať, všila si do sukne veľké vrecko, v ktorom skrývala knihu a vo vhodnej chvíli ju vytiahla. Dialo sa to i pri mútení masla jednou rukou, pričom druhou držala pred očami knižku. Takéto boje mala dcéra vzdelaného, veľmi nežného otca - spisovateľa. Môžeme si domyslieť, čo skúsili ešte biednejšie. (S. 233 - 237)