ruzovyamodrysvet.sk

Analýzy z ostatných rokov ukazujú, že v Slovenskej republike existujú medzi mužmi a ženami viaceré sociálne rozdiely. Súčasťou sociálnych nerovností medzi ženami a mužmi je okrem iného aj výrazná príjmová nerovnosť. Podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR publikovaných 31. mája 2007 sa rozdiely vo výške platov mužov a žien na Slovensku za posledných desať rokov opäť zväčšili. V roku 1997 zarábali ženy o 21,5 percenta menej ako muži, vlani tento rozdiel predstavoval už 26,9 percenta, a to hlavne preto, že mzdy mužov v tomto období rástli rýchlejšie ako mzdy žien.

Táto rodová priepasť v odmeňovaní je odrazom znevýhodneného postavenia žien v spoločnosti a poukazuje na mieru porušovania ich ekonomických a ľudských práv. Zároveň má závažné ekonomické a sociálne dôsledky pre život jednotlivých žien i celej spoločnosti - je jednou z hlavných príčin feminizácie chudoby na Slovensku a sociálneho vylúčenia žien.
Príčinou znevýhodneného ekonomického a sociálneho postavenia žien v našej spoločnosti je rodová segregácia povolaní, založená na rodovej deľbe práce a stereotypnom chápaní určitých typov povolaní ako typicky „mužských“ a „ženských“. Tzv. ženská práca má nižší spoločenský status a aj nižšie finančné ohodnotenie.

Príčiny, mieru a dôsledky rodovej segregácie povolaní analyzuje štúdia ex-ante s názvom Znižovanie sociálnych rozdielov medzi mužmi a ženami a podporovanie pracovnej desegregácie, ktorá vznikla na objednávku Národného úradu práce v Bratislave. V roku 2003 ju vypracoval tím expertiek pod vedením Aspektu. Názov vychádza zo zadania objednávky, štúdia bola totiž vypracovaná pre potreby Iniciatívy Spoločenstva EQUAL v Slovenskej republike na programové obdobie 2005 – 2008, konkrétne išlo o opatrenie, ktoré sa neskôr definovalo ako opatrenie 4.1. - Rodový výskum, rodový audit a rodová senzibilizácia ako prostriedky dosiahnutia rovnosti žien a mužov na trhu práce.

Štúdia opisuje daný stav a identifikuje nástroje, ktoré v budúcnosti môžu napomôcť riešenie výraznej horizontálnej (koncentrácia mužov a žien v rôznych povolaniach) i vertikálnej profesnej rodovej segregácie (v koncentrácii mužov a žien na určitých pozíciách v rámci jednej kategórie povolaní). Projekty v rámci IS EQUAL sú nastavené tak, aby pomáhali hľadať nové perspektívne riešenia daných problémov. Preto aj táto štúdia ex-ante nehľadá krátkodyché riešenia, ale dlhodobejšie možnosti, ktoré majú spoločného menovateľa: zmenu rodového vedomia spoločnosti. Autorky štúdie sa zamerali na tie oblasti, v ktorých je možné začať zmysluplne hľadať krátkodobé, strednodobé riešenia, ako aj východiská dlhodobých riešení.
Projekt ruzovyamodrysvet.sk (Rodová senzibilizácia vo vzdelávacom procese na základných a stredných školách ako príprava budúcej desegregácie povolaní) je jedným z projektov opatrenia 4.1.

Z výsledkov analýzy štúdie:

• Práca vykonávaná ženami v každej oblasti sa v našej spoločnosti považuje zväčša za menej hodnotnú: práca žien vo verejnej sfére je v zásade podhodnocovaná, práca v súkromnej sfére zostáva nielen neplatenou, ale aj nepovšimnutou.
• Z tradičného rozdelenia práce na tzv. mužskú a tzv. ženskú vyplýva, že ženy aj na verejnosti plnia vo všeobecnosti najmä servisné úlohy, ktoré súvisia s ich prácou v domácnosti. V dôsledku tejto skutočnosti je rodová segregácia na trhu práce na Slovensku veľmi výrazná. Celé oblasti sú do veľkej miery feminizované, ako napríklad školstvo, zdravotníctvo, služby, z čoho potom vyplýva, že práve v týchto oblastiach je práca hodnotená horšie a má aj nižší spoločenský status.
• Ženy majú vysoký podiel na trhu práce, ale ich zastúpenie v riadení je menšinové.
• Problémom na Slovensku je najmä skrytá diskriminácia žien, ktorú spoločnosť často nevidí. Ešte stále sa však stretávame aj s priamou diskrimináciou žien, ktorá sa zasa obvykle chápe ako čosi prirodzené. Všetky tieto problémy veľmi úzko súvisia s rodovými stereotypmi, ktoré sú vo vedomí spoločnosti na Slovensku hlboko zakorenené.
• Rodové stereotypy sa často vyskytujú v jazyku a v zobrazovaní, teda v ideologickej rovine. A práve tu sú prítomné v oveľa väčšej miere ako v každodennej praxi (napr. reklamy, bulvárne médiá, ale aj učebnice). Stereotypný obraz muža a ženy sa s realitou prekrýva v minimálnej miere, ale významne reprodukuje a potvrdzuje rodové stereotypy a ovplyvňuje najmä mladých ľudí.
• Jednou z najzávažnejších bariér riešenia týchto problémov je nízka citlivosť spoločnosti na rodové stereotypy. Preto treba klásť dôraz na zmenu vedomia spoločnosti, najmä prostredníctvom vzdelávacích, výchovných a osvetových programov, pôsobením masmédií, no i prostredníctvom legislatívnych zmien.

Z odporúčaní, ku ktorým štúdia dospela:
Návrh tém
Východiskom rodovej desegregácie trhu práce a znižovania sociálnych rozdielov medzi mužmi a ženami v SR sú v súčasnosti tieto témy:

• kultivácia, resp. senzibilizácia rodového vedomia.
• rodovo špecifický prístup: prednostne na všetkých úrovniach a vo všetkých úlohách a funkciách verejnej správy, na všetkých typoch škôl a v celom systéme ďalšieho vzdelávania, vo výskume (najmä v humanitných odboroch), ako aj v oblasti monitoringu, merania, hodnotenia a kontroly rovnosti príležitostí mužov a žien.
• narúšanie rodových stereotypov vo všetkých oblastiach života spoločnosti, najmä však vo vzdelávaní, verejnoprávnych médiách, verejnej správe, výskume, ako aj v oblasti monitoringu, merania, hodnotenia a kontroly rovnosti príležitostí mužov a žien.
• odbúravanie predsudkov o rodovej deľbe práce v súkromnej a verejnej sfére.

Návrh opatrení

• Uplatňovanie rodového hľadiska - gender mainstreaming

Stratégia gender mainstreamingu spočíva v reorganizácii, zlepšení, rozpracovaní a vyhodnocovaní rozhodovacích procesov vo všetkých oblastiach politiky a práce danej organizácie. Cieľom uplatňovania rodového hľadiska je zapojenie rodovo špecifickej perspektívy do všetkých rozhodovacích procesov a využívanie každého rozhodovacieho procesu v prospech dosiahnutia rodovej rovnosti.

• Vzdelávanie

Narúšanie rodových stereotypov a kultivovanie rodovej citlivosti na všetkých typoch škôl, v ďalšom vzdelávaní so špeciálnym dôrazom na podporu dievčat a chlapcov pri profesnej príprave na rodovo netradičné povolania - napr. podpora dievčat v technických odboroch, podpora chlapcov v príprave na pedagogické povolanie. Kultivovanie rodového vedomia je neoddeliteľnou súčasťou výchovy a vzdelávania k ľudským právam a aktívnemu občianstvu a je nepostrádateľné aj z hľadiska rodovej desegregácie na trhu práce.

• Koordinujúci orgán

Na presadzovanie rovnosti príležitostí žien a mužov na trhu práce, ktorej súčasťou je aj horizontálna a vertikálna profesná desegregácia, je potrebný koordinujúci orgán s rozsiahlymi kompetenciami (mimoriadny význam má najmä kontrolná funkcia), ako aj s adekvátnym personálnym a finančným zázemím, napríklad ministerstvo pre záležitosti žien alebo úrad podpredsedníčky vlády pre problematiku žien a podobne.

• Rodový audit (monitoring, meranie, hodnotenie a kontrola), rodovo špecifický výskum

Rodový audit je jedným zo základných nástrojov na realizáciu gender mainstreamingu. Jeho výsledky pomôžu identifikovať rodovo špecifické riziká. V prvom rade ho treba začať uplatňovať v štátnej správe a samospráve, a to tak v jej štruktúre, ako aj v jej činnosti. Premietanie rodového hľadiska do výskumu, analýz, štatistík atď. je nevyhnutné na získanie rodovo diferencovanejších poznatkov o situácii v oblasti rovnosti žien a mužov v SR, čo umožní vytváranie adresnejších programov a opatrení.

OBSAH
I. Analýza súčasného stavu v SR
II. Analýza doterajších programov a opatrení pri presadzovaní rovnosti príležitostí na trhu práce
III. Závery analýzy
IV. Návrh prioritných opatrení iniciatívy EQUAL
Literatúra