ruzovyamodrysvet.sk

Pred pár rokmi sa mi podarilo do prednášok, limitovaných dĺžkou semestra, presadiť jednu, zameranú na súvislosti medzi rodom a poradenskou psychológiou. Pre študentky a študentov je momentálne poradenská psychológia špecializáciou, ktorá je jednou z najzaujímavejších - hlavne vo vyšších ročníkoch, keď sa venujeme aj praktických veciam. Téma rodu je obvykle pre poslucháčov a poslucháčky dosť ťažká. Ako mi sami hovoria, niektorí či niektoré sa boja o nej hovoriť - kvôli sebe, lebo je pre nich citlivá, alebo kvôli ostatným vo svojom okolí, u ktorých nemajú istotu, ako ich osobné vyjadrenia a názory prijmú. Iní či iné by boli radi, keby sa o tom vôbec nehovorilo, keby veci ostali také, aké sú, a ani sa neotvárali. Niečo podobné som obvykle pociťovala pri tejto jedinej prednáške a zdalo sa mi, že medzi študentmi, študentkami a mnou ostáva mnoho nepovedaného, dosť odporu voči téme (možno aj voči mne), lebo jednoducho nie je čas na vypočutie pochybností, námietok, skúseností. Aj preto som sa rozhodla pripraviť nový predmet, a to taký, kde by sme obe strany toto všetko mohli nájsť - čas na rozprávanie, diskutovanie, počúvanie. Predmet som ponúkla ako celofakultný, pretože som sa chcela stretnúť aj so študentkami a študentmi iných odborov ako psychológie, ktorých učím najčastejšie, a bola som zvedavá na súvislosti a poznatky aj z iných odborov. Mali sme - podľa mňa - výborný začiatok: jeden zo študentov na otázku, prečo prišiel práve na tento kurz, povedal, že počul, že je dobrý. A to bola prvá hodina prvého „ročníka“ tohto predmetu - zdá sa, že jeho povesť predbehla samotné spustenie.

Zatiaľ máme za sebou 2 roky - každý bol iný. Prvý bol komornejší vzhľadom na počet zúčastnených, ale so zastúpením viacerých študijných odborov - boli tu študentky a študenti z vedy o výtvarnom umení, slovenčiny, filozofie, etnológie, psychológie, andragogiky; práve rozdielnosť odborov prinášala nové témy, pohľady, hoci ich zdieľanie nebolo jednoduché. Vyslovovanie vlastných názorov je v tomto predmete veľmi dôležitou možnosťou, ale ako sa dalo vidieť, nie pre všetkých študentov a študentky je bežné. Voľný výber témy (spojený so vzájomnou dohodou), jej spracovanie a prezentácia, nehodnotiaca atmosféra a iný spôsob sedenia (v kruhu, nie v laviciach) nám prinášali do veľkej miery slobodnejší pocit a potenciál na vytvorenie si názoru alebo jeho zmenu (aj keď sa, samozrejme, objavila aj nepokojnosť, že témy neboli vopred „dané“). Študentka z tohto roku hovorí: „Na veľmi málo prednáškach som sa stretla s tým, že by boli študenti podnecovaní k tomu, aby sa učili nielen od profesora, ale aj od seba navzájom.“ A iná: „Pozitívne hodnotím spätnú väzbu v písomnej forme na tento predmet. Je málo profesorov, ktorí prejavujú záujem o priebeh jeho kurzu zo strany študentov...“, alebo „Najmä to bol konečne predmet, na ktorom ľudia medzi sebou komunikujú, čo som veľmi rád, pretože na našej katedre to zvykom nie je“ (študent 1). „Priznávam, že som o rodovej problematike pred kurzom počul iba tak z rýchlika a nikdy som jej nevenoval pozornosť, rôzne feministické články na túto tému som bral s istou rezervou a myslel si svoje... Vďaka ´rodom´ sa mi dostalo osvietenia (nemyslím to ironicky), a tak som začal vnímať, že rodová problematika je fakt (najmä na Slovensku) problém“ (študent 2).

Minulý semester sa začal pre mňa sklamaním - prišlo priveľa psychologičiek a psychológov, hoci moja ideálna predstava bola, aby to boli ľudia z rozdielnych vedných odborov. Sklamanie rýchlo zmizlo, keď sme sa začali stretávať - tentoraz vo veľkej skupine. Veľkosť skupiny bola trochu nevýhodou, pretože bolo menej času zájsť do jednotlivých tém hlbšie, zato bývalo naozaj živo práve pre možnosť rozsiahlejších variácií a stretov pohľadov. (Jedna zo študentiek hovorí: „Škoda, že nás tam bolo tak veľa, ale myslím, že každý jeden z nás by v tejto skupine chýbal.“) Chýbalo aj proporcionálnejšie zastúpenie chlapcov/mužov, ktorí „by zastupovali druhé pohlavie a podávali pohľad z opačnej strany J“ (študentka 1), alebo „Čo sa samotných tém týka, mám pocit, že boli dosť nevyvážené, čo bolo spôsobené najmä nevyváženosťou skupiny z hľadiska pohlavia...“ (študent 3).

Chcem vedieť, aký je tento predmet pre jeho účastníčky a účastníkov, a preto sa na to zvyknem pýtať. Podľa nich najjasnejšou odpoveďou, aké to bolo, je prezenčná listina a na nej minimum absencií. Viacerí dokonca napísali, že by mal byť dvojsemestrálnym predmetom, pretože „čo bolo možno trochu nedostačujúce, bolo to, že sme mali málo času“ (študentka 2).

Podľa záverečných hodnotení, ktoré som dostala, kurz pôsobil vo viacerých smeroch: „Čo sa týka samotného vplyvu kurzu na mňa ... všimla som si, že isté ´bežné veci (stereotypy)´ začínam vnímať aj z iného uhlu pohľadu...“ (študentka 3); „Myslím, že toto bolo a malo by byť jedným z cieľov kurzu. Odbúravať predsudky a stereotypy. Vstúpiť si do seba, zamyslieť sa nad sebou a nad svojím správaním. Myslím, že mi tento kurz pomáhal v spoznávaní sa“ (študentka 4). „Môžem povedať, že niektoré z hodín mi umožnili nový pohľad na niektoré vzniknuté situácie. Je pravda, že na niektoré veci mám názor, ktorý si striktne držím, ale tieto hodiny mi ukázali aj druhú stranu a tam som začala premýšľať nad tým a trošku som začala meniť niektoré názory na určité veci. Som si uvedomila, že niekedy je dobré pozrieť sa aj na druhú stranu danej problematiky“ (študentka 5). „Na tomto kurze som sa naučila pozerať sa na niektoré veci nielen čiernobielo. Všetko má viacero tvárí. Naučila som sa byť troška otvorenejšia novým myšlienkam a pozerať sa na veci nielen mojím pohľadom“ (študentka 6).

Podľa slov zúčastnených to najdôležitejšie nebolo získanie nových poznatkov, hoci aj tie ocenili (jedna zo študentiek by si chcela všetky prezentácie archivovať); prevažuje spoznávanie sa, zvyšovanie tolerancie, otvorenosti a akceptácie iných názorov, ktoré môžu existovať vedľa seba. Zdalo sa mi, že „vedľajším efektom“ je aj väčšia blízkosť ľudí prítomných na tomto predmete, pretože ich diskusie niekedy pokračovali aj po hodine, na internáte alebo, ako napísal jeden zo študentov: „Veľmi zaujímavou skúsenosťou pre mňa bola možnosť pozrieť sa na spolužiakov (či už ich poznám viac alebo menej) z celkom inej perspektívy, než som zvyknutý.“ Myslím, že sme spoluvytvárali atmosféru, ktorú viacerí nazvali nestresujúcou, spontánnou alebo uvoľnenou. Atmosféru, ktorá mohla viesť k tomu, na jedna zo študentiek zhrnula takto: „Z môjho subjektívneho pohľadu došlo v priebehu kurzu k niečomu, čo nedokážem síce pomenovať, ale, skrátka, jeho náplň, alebo formálna stránka, alebo oboje, sa stali veľmi atraktívne... akoby nejako nevedomo. Napriek nepohodlnosti stoličiek mi nikdy nebolo dlho, napriek nevýraznému prejavu som bola vždy zaujatá diskusiou, napriek neschopnosti obsedieť som bola mysľou vždy sústredená.“ A ďalšia študentka: „Mám dojem, že okrem toho, že to bola neuveriteľná zábava, som sa naozaj aj niečo naučila...“

Rod v poradenstve, psychoterapii a iných pomáhajúcich situáciách je celofakultným kurzom na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a trvá jeden semester.