ruzovyamodrysvet.sk

Učiteľské povolanie je náročné aj z hľadiska pracovnej záťaže. Už pred pandémiou učiteľky a učitelia na Slovensku nemali dostatok priestoru pre osobný život. Zápasia s administratívnou záťažou, chýbajúcou motiváciou žiačok a žiakov či meniacimi sa požiadavkami zriaďovateľa alebo ministerstva. Počas pandémie zaznamenali mnohé učiteľky a učitelia ďalšie zhoršenie pracovných podmienok, zvýšený stres aj vyššiu časovú záťaž.

Učiteľské povolanie môže predstavovať veľkú pracovnú záťaž a stres

Učiteľské povolanie je pomerne stresujúce a môže byť náročné aj z hľadiska pracovnej záťaže. Podľa vyjadrenia značnej časti učiteliek a učiteľov, ako aj študentiek a študentov učiteľstva robia túto profesiu zvlášť náročnou najmä nedostatok disciplíny a motivácie u niektorých žiakov a žiačok (42 %), príliš veľa stresu (41 %) a veľké pracovné zaťaženie, ktoré sa netýka priamo učenia (38 %).

Údaje spred pandémie ukazujú, že polovici učiteliek a učiteľov na Slovensku nenecháva ich zamestnanie dostatočný priestor pre osobný život. Viac ako 43 % vyučujúcich zažíva stres v práci často (čo je o čosi menej ako v iných krajinách).

Najčastejším zdrojom stresu je veľké množstvo administratívnej práce, znášanie zodpovednosti za výsledky žiakov a žiačok, udržiavanie disciplíny v triede a držanie kroku s meniacimi sa požiadavkami zriaďovateľa, VÚC alebo ministerstva školstva.

Pandémia COVID-19 ešte viac zasiahla do pracovných podmienok učiteliek a učiteľov

Pandémia COVID-19 výrazne zasiahla do pracovných podmienok učiteliek a učiteľov. Zo dňa na deň museli začať učiť na diaľku a priučiť sa takmer novému povolaniu. Nie vždy mali doma potrebné vybavenie, počítače či webkamery si často zaobstarali na vlastné náklady. Najmä zo začiatku pandémie mali výrazne obmedzené možnosti zistiť, aké pedagogické stratégie vlastne uplatňovať pri učení na diaľku.

Zhoršenie pracovnej pohody zaznamenala takmer polovica (46 %) vyučujúcich na druhom stupni základných škôl. Každú piatu (21 %) učiteľku po skúsenosti s výučbou počas pandémie učenie už príliš nebaví a takmer rovnaký podiel (18 %) zvažuje, že profesiu úplne opustí.

Učiteľkám a učiteľom sa zvýšil aj stres. Dve tretiny vyučujúcich z materských, základných, stredných a základných umeleckých škôl zapojených do prieskumu inštitútu Konvalinka sa v minulom školskom roku cítili pod väčším stresom ako v minulých školských rokoch.

Zhoršené pracovné podmienky pociťovali aj učiteľky a učitelia na vysokej škole. Výskum medzi zamestnankyňami a zamestnancami Univerzity Komenského v Bratislave ukázal, že sa im zvýšila nepohoda spojená s učením. Chýbal im kontakt s kolegami a kolegyňami, rovnováha medzi prácou a súkromím a mali problém s prácou mimo obvyklého pracovného času.

A ako situáciu zvládali napríklad české kolegyne a kolegovia? Viac ako tri štvrtiny (79 %) z nich uviedli, že zabezpečenie výučby na diaľku im zabralo viac času ako bežná výučba pred pandémiou. Takmer rovnaký podiel (72 %) z nich povedal, že výučba na diaľku bola stresujúcejšia.

To, že pandémia výrazne zmenila pracovné podmienky učiteliek a učiteľov, dokazujú aj medzinárodné údaje. V polovici krajín OECD sa upravoval vyučovací čas, ako aj obsah vzdelávania. Vo viacerých krajinách sa od učiteliek a učiteľov vyžadovalo, aby komunikovali so žiačkami a žiakmi alebo rodičmi aj mimo bežného pracovného času.