ruzovyamodrysvet.sk

Tancovala až do rána. Uprostred akejsi nezmyselnej párty sa na ošúchanom parkete vlnilo jej telo. Hudba vtekala do uší, prechádzala krkom a rozochvievala všetky membrány v útrobách. Pociťovala nesmiernu rozkoš, keď zacítila v priehlbinke na chrbte horúci pot. Všetko sa hýbalo v rytme jungle. Prsia, boky, hlava aj ružové dlane vibrovali spolu v opojnom prúde divej hudby. Zabudla na čas. Zabudla, kým je, ako sa volá, a všetky myšlienky, ktoré jej prešli hlavou, sa rozbíjali o kusy svetla, ktoré trieštil stroboskop. Zabudla aj na rozmazané machule pod očami. Tváre okolo seba začala vnímať až o pol štvrtej ráno, keď vyhadzovač vypol hudbu a sála sa pomaly vyprázdnila.

Pri bare vypila pivo. Odkráčala domov. Hmla, ktorá sa vyliala do ulíc, jej zovrela telo ako studený igelit. Ticho si pískala a prvé vtáky jej nesmelo odpovedali. Nemala to ďaleko. Za tretím domom zabočila a vliezla do ošumelého paneláku. Nohy si precízne poutierala do fialovej rohože, odomkla a vošla do predsiene. Vo vzduchu bolo cítiť plienky a nevynesený kôš. Všetci spali. Ťapkavo prešla do kuchyne a postavila vodu na čaj. Na stene hlasno tikali hodiny farby karamelových cukríkov. Pohodlne sa usadila a vyložila nohy na stôl. Do očí jej udrela kopa neumytého riadu, mokré utierky v dreze a muchy lezúce po mastnom hrnci.

Ona a neumytý riad. Celý život ju prenasledujú zaschnuté hrnce , akoby sa rozmnožovali, čím viac ich umýva, tým viac sa špinia. Pokazilo jej to náladu, a tak sa otočila smerom k oknu. Slnko ešte úplne nevyšlo, ale už kreslilo po trávniku nesmelé čiary. Z izby vyšiel muž. Na sebe mal roztrhané tričko a fľakaté trenírky. Z diery v rozkroku mu trčal penis. Matilda po ňom unavene skĺzla očami. Voda začala vrieť.

Bola si dlho,“ povedal muž zlostne a sadol si oproti nej. Matilda bez slova zaliala vrecúško čaju a čajník položila na stôl. „Deti sa dvakrát zobudili a vieš, že nerád vstávam v noci k deťom,“ pokračoval.
Matilda ocukrila šálku a obzerala si muža v ostrom rannom svetle. Vyzerá ako vrátnik, pomyslela si a hlasno usrkla z čaju. Po celé tie roky rozmýšľala, koho jej vlastne pripomína, a ono ti to je vrátnik. Znechutene si vzdychla.

„Mala si prísť do dvanástej,“ nedal pokoj, „nabudúce ťa nikam nepustím. Smrdíš cigaretami ako kurva, bohvie s kým si bola a čo si s ním robila. Matka mojich detí sa nebude flákať po nociach. Rozumieš?“ Chvíľu sa na ňu uprene pozeral a Matilda čakala, že dostane facku. „Ty mi na to nič nepovieš?“ dodal a zvraštil obočie. Začala rozmýšľať, ale naozaj jej nič nenapadlo. Ticho pokrútila hlavou. Vrátnik mávol rukou a fľakaté trenky odkráčali do izby.

Bola unavená. Posedenie s mužom jej vzalo viac energie ako celá párty. Znovu pozrela na hromadu riadu a odrazu mala pocit, akoby sa dívala na svoj život. Tiež je špinavý, smradľavý a nekonečný. Necítila nič, iba hrozné prázdno, ktoré ju obklopovalo. Videla zaschnuté omrvinky chleba na koberci. Počula kvapkať vodu v záchode a na koži pichali vrátnikove zlostné oči. Ktosi zamrnčal zo sna. Naliala si ešte jednu šálku. Potom ešte jednu a keď si chcela naliať ďalšiu, zistila, že čajník je prázdny. Vstala a zatlačila ho do kopy riadu . Prstom pohladila oceľový okraj chladničky, postavila sa na stôl, otvorila okno a vykročila do osemposchodového prázdna.

Z knihy Neverné ženy neznášajú vajíčka