ruzovyamodrysvet.sk

Poznáte polyhistora Járu Cimrmana? Určite však zatiaľ nepoznáte prvú slovenskú feministku a polyhistorku starú blaškovú. Pred časom nám osobne poskytla rozhovor. Prosím, zoznámte sa!

STARÁ BLAŠKOVÁ (2050-1701)

V roku 1995 udelil časopis Aspekt časopisu Aspekt Cenu Starej blaškovej. Myslíte si, že si ju tento časopis zaslúžil?
Celkom určite. Podľa toho, ako sa situácia vyvíjala aj po udelení tejto historickej ceny, je jasné, že si ju nikto nezaslúžil tak výrazne. Veď ide o cenu za „mimoriadne širokospektrálne, neutíchajúce, nepretržité, neprestávajúce a nikdy nekončiace hádzanie hrachu“ o stenu. Na Slovensku nikto takto pozoruhodne nehádzal hrach o stenu.

Od koho ste sa naučili hádzať hrach o stenu vy?
Keby ste si prečítali môj životopis, nemuseli ste sa ma na to teraz vypytovať. Keďže ste si ho však neprečítali, musím aj teraz hodiť za hrsť toho hrachu a znovu vám to celkom zbytočne zopakovať, veď aj tak to ani nepochopíte, ani si to nezapamätáte, ako to so mnou vlastne bolo. Keď som bola celkom malá, hrávala som sa s jedným hrachom. Triafala som ním do vydlabanej jamky a nikdy som netrafila. Potom, keď som už hrášok poriadne poobtĺkala o steny hlinenej chatrče, v ktorej som sa narodila a pomaly rástla, zasadila som ho do udupanej hlinenej podlahy a čakala som, až vzíde. Aby sa mu lepšie darilo, občas som tú hlinenú podlahu pozametala.

Vyrástol?
Nie. Ak by vyrástol, nemali by sme už na čo spomínať. Ako som tak čakala, náhle som zostarla. To ma veľmi potešilo. Veď mladosť - pochabosť. V mladosti som hrach sadila a čo nevzklíčilo, to som potom pozbierala a túto celú úrodu som príležitostne hodila pod nohy jednému švárnemu zbojníkovi.

Bol to ten, čo bohatým bral a chudobným dával?
Už sa nepamätám. Popri tom, čo som dosiahla neskôr, to bola len bezvýznamná epizóda v mojom inak bohatom a pestrom živote.

Prečo ste to urobili?
Chcela som hodiť hrach o stenu a aj som hodila, ale odrazil sa a rozsypal sa práve tomu junákovi pod podošvy.

Tým ste ho vraj úplne zničili.
No, hrach už bol nanič, to je pravda, a na hádzanie o stenu som si musela zaobstarať nový.

Prečo ste sa nevydali?
Janko Hraško ma odmietol. Nepáčilo sa mu, že chcem naraz len tri hrachy variť. Chcela som sa volať Hrašková a nie Blašková, ale keď mi zdupkal, rozhodla som sa pre vedeckú dráhu. Začala som sa venovať hádzaniu hrachu o stenu vedecky. Nikdy som to neoľutovala.

Čo konkrétne ste skúmali?
Ako by sa dal hrach o stenu hodiť tak, aby sa v stene ujal, vzišiel nový, vykvitol a nové hrachy priniesol.

Podarilo sa vám to?
Ako sa môžete takto pýtať? Dodnes to skúšam a teším sa na každý nový pokus. Hodím, potom pekne pozbieram, pred dotieravou hydinou zachránim, znovu hodím, skúšam a skúmam pritom všetky procesy. Takto žijem, žijem, až kým nepomriem.

Vaša snaha priniesla ľudstvu veľké výsledky. Mohli by ste povedať aké?
Všelijaké. Nebyť môjho hádzania hrachu o stenu, svet by sa uberal celkom iným smerom. Nemyslím si, že lepším. Mám už aj výsledky, ale zverejňovať ich, to by bol len ďalší hrach o stenu. Mne stačí ten môj. Môj pokus, ktorý sa vždy opakuje. Poznáte to. Pokus - omyl. Pokus - omyl. Som rada, že tie, čo udelili cenu, a tie, ktorým bola udelená cena, sa ani o centimeter neodchýlili od mojich výskumníckych tradícií. Skutočne v ničom nezaostávajú za výsledkami mojej práce. Aké väčšie zadosťučinenie by som mohla chcieť od života?

Aké?
Vidno, že aj tento rozhovor bol plodným hádzaním veľmi plodného semena hrachu obyčajného o poctivý múr.

Ďakujem za rozhovor.
Hrachu zdar.

Z Kalendárky 2002