Monológ proti volebnému právu žien
Z publikácie Hlasy žien

Marie Jenney Howe (1871-1934)

Nemyslite si prosím, že som staromódna. Pýšim sa tým, že som moderná, pokroková žena. Verím vo všemožné druhy liberálnosti, no neverím vo volebné právo žien, pretože by popieralo moje pohlavie. (...)
Volebné právo žien je reformou proti prírode. Len sa pozrite na tie panie sediace na pódiu. Všimnite si ich fyzickú neschopnosť, ich mentálnu nespôsobilosť, duševnú labilitu a všeobecnú debilitu! Boli by schopné prísť k volebnej urne, označiť volebný lístok a vhodiť ho? Samozrejme, že nie. Predpokladajme, len kvôli argumentácii, že by boli schopné označiť volebný lístok. Ale boli by schopné ho vhodiť? Kdeže! Celá príroda je proti tomu. Zákony ľudstva sú proti tomu. Hlas Boží je proti tomu - a ja tiež.

Mojím prvým argumentom proti volebnému právu žien je, že ženy by ho nevyužívali, aj keby ho mali. Nedokázali by ste ich nasmerovať do volebnej miestnosti. Mojím druhým dôvodom je, že ak by sa ženám priznalo volebné právo, zanedbávali by svoje domovy, opustili svoje rodiny a trávili všetok svoj čas vo volebných miestnostiach. Možno mi poviete, že volebné miestnosti sú otvorené len raz do roka. Ale poznám ženy. Sú to stvorenia, ktoré si ľahko navyknú. Ak ich pustíte do volebnej miestnosti raz do roka, budú sa okolo nej motať už stále.

Tieto argumenty som zoradila do kupletov. Sú spojené takým spôsobom, že ak sa vám nepáči jeden, môžete si vybrať ten druhý. Toto je môj druhý kuplet proti volebnému právu žien. Ak by ženy mali volebné právo, volili by presne tak ako ich manželia a len by zdvojnásobili už existujúci počet hlasov. Páči sa vám tento argument? Ak nie, vyberte si tento. Ak by ženy mali volebné právo, volili by proti svojim manželom, a tak by spôsobili nešváry, rodinné hádky a rozvody.(...)

Štvrtý kuplet proti volebnému právu žien: Ženy politike nerozumejú. Nemá význam dávať ženám politickú moc, pretože by nevedeli, čo s ňou robiť. Na druhej strane, ak by sa ženám priznalo volebné právo, závratnou rýchlosťou by získali moc, zabrali by všetkým mužom všetky úrady a čoskoro by sme mali vo všetkých našich štátoch guvernérky a tucty žien pôsobiacich na poste prezidentky Spojených štátov.

Piaty kuplet proti volebnému právu žien: Ženy nie sú schopné zjednotiť sa. Nie sú schopné organizovať sa. Dve ženy ani nedokážu byť priateľkami. Ženy sú ako mačky. No ak by sa ženám priznalo volebné právo, na jednej strane by sme mali zjednotené všetky ženy a na druhej strane zasa zjednotených všetkých mužov a potom by nasledovala vojna pohlaví, ktorá by sa mohla skončiť krvavou revolúciou. (...)

Nechcem, aby ste zle pochopili moju zmienku o neschopnosti ženy voliť. Samozrejme, že by žena bola schopná dotrepať sa do volebnej miestnosti a zdvihnúť kúsok papiera. O tom nepochybujem. Mám však na mysli účinok tejto mentálnej námahy na jej citlivú nervovú sústavu a vysoko vnímavú citlivú podstatu. Už ste si niekedy predstavili volebný deň s voliacimi ženami? Viete si predstaviť, ako ženy, podstúpiac toto strašné utrpenie, s narušenou rovnováhou nervovej sústavy vyjdú z volebnej kabínky a policajti ich budú musieť odviesť a naložiť do sanitiek, zatiaľ čo ony budú omdlievať a nariekať, smiať sa a plakať, a dostávať záchvaty na verejnosti? Nemyslíte si, že ak už žena má mať záchvat, je pre ňu omnoho lepšie, aby ho mala v súkromí svojho domova?

A ako vám mám vykresliť hrôzy povolebného dňa? Rozvod a smrť budú neskrotne besnieť, kriminalita a nákazlivé choroby budú nehatene kráčať krajinou. Ach, priatelia, moje city v tejto veci sú také silné, že jednoducho ani nemôžem rozmýšľať!

Satirická esej americkej sufražetky (aktivistky za volebné právo žien) Marie Jenney Howe vyšla v sloenskom preklade vo feministickom kultúrnom časopise  Aspekt 2/1997 Ženské telo I.


Volebné právo žien v jednotlivých krajinách

Nový Zéland - 1893; Austrália - 1902; Fínsko - 1906; Nórsko - 1913; Dánsko - 1915; Holandsko, ZSSR - 1917; Kanada, Luxembursko - 1918; Rakúsko, ČSR (Česká republika, Slovensko), Nemecko, Poľsko, Švédsko - 1919; Belgicko (čiastočne 1919, celkom 1948); Ekvádor - 1929; Južná Afrika - 1930; Brazília, Uruguaj - 1932; Turecko, Kuba - 1934; Francúzsko - 1944; Taliansko, Japonsko - 1946; Čína, Argentína - 1947; Južná Kórea, Izrael - 1948; Chile, India, Indonézia - 1949; Švajčiarsko - 1971.
V súčasnosti majú ženy volebné právo všade na svete s výnimkou niektorých moslimských štátov.

Z publikácie Hlasy žien