ruzovyamodrysvet.sk

Každý potrebuje priateľov. Nemusia vás zvoliť za najpopulárnejších v triede alebo za predsedu. Ale každý potrebuje jedného, dvoch, alebo, ak máte šťastie, niekoľko dobrých kamarátov či kamarátky.
Kamarátsky vzťah je založený na niečom pevnom

. Môžu to byť rovnaké postoje alebo názory; čestná komunikácia; záujem o aktivitu, ktorá je pre oboch dôležitá, ako napríklad šport alebo počítače; spôsob, ktorým sa navzájom inšpirujú alebo povzbudzujú; alebo môžu byť jednoducho radi spolu.

V hlbokom priateľstve zažívate uspokojenie z toho, že spoznávate druhého človeka a on spoznáva vás. Okrem týchto blízkych priateľov môžete mať širší okruh známych. S týmito príležitostnými priateľmi môžete robiť rôzne veci alebo tráviť čas na rovnakých miestach, ale nemusíte im nevyhnutne odhaľovať svoje najhlbšie ja.
Hoci nie je nezvyklé, že gejovia a lesby sú do istej miery terčom obťažovania zo strany širšieho okruhu známych, mnoho z nich má priateľov, ktorí oceňujú ich odvahu a skutočne ich podporujú. (...)

Coming out kamarátom a kamarátkam
Predstava, že o svojej orientácii poviete kamarátovi či kamarátke, môže naháňať strach. Znamená to, že musíte prejaviť svoje najintímnejšie pocity, a niekedy hrozí odmietnutie. Veľkosť tohto rizika závisí do veľkej miery od vašej situácie. Ak ste zapadali do očakávaní našej kultúry, ako má dievča a chlapec vyzerať a ako sa má správať, a vždy ste mali veľa priateľov či priateliek, coming out vás môže ľakať. Môžete mať pocit, že sa vzdávate pohodlia a samozrejmosti prijímania, ktoré ste poznali – aspoň na povrchu. Dan a jeho priateľ Steven sa rozhodli, že nie sú pripravení na to, že by sa mohli vystaviť prípadnému obťažovaniu:

Nešli sme na verejnosť s tým, že sme sa stali partnermi. Neboli sme na to pripravení. Na verejnosti sme vystupovali ako naozaj dobrí priatelia a myslím, že niektorí ľudia si to domysleli. Ale my sme boli dvaja perspektívni chlapci, chodili sme do prestížnej školy a ľudia v skutočnosti nevenovali pozornosť ničomu mimo svojej skupiny.

No ak ste izolovaní a osamelí, to, že o svojej orientácii poviete ostatným, sa môže pre vás stať prvým zážitkom skutočného zblíženia sa s nimi. Stacey opisuje svoju radosť, keď si konečne v osemnástich rokoch našla priateľov:

Po všetkých tých rokoch absolútnej osamelosti a samoty som našla priateľov. Chodila som po Cambridgei so všetkými tými pankáčmi a polka tých decák boli gejovia a lesby. Zrazu som bola s ľuďmi, ktorí cítili rovnako ako ja. Mohla som sedieť vedľa nich a všetko bolo v pohode. Rozumeli tomu, ako chodím, ako sa obliekam, čo cítim, o čom snívam. Nemyslím, že som od toho dňa v niečom klamala.

Jednou z odmien za coming out boli pre Christophera zmysluplnejšie a čestnejšie vzťahy:
Najťažšie na coming oute je, že hovoríte o niečom, čo je tak hlboko vo vašom srdci, a pritom viete, že v istom momente môžu povedať, že ste nemorálni alebo zlí, a otočiť sa a odísť. A to je najstrašnejšia vec, akú by som mohol zažiť.
Ale úžasné na tom je, že konečne neklamete. Ste úplne čestní a oni sa radujú s vami. Potom, ako vám srdce bilo až v krku, je to fantastické.

Riziko pri coming oute priateľom je málokedy také hrozné, ako keď to hovoríte svojej rodine. Priatelia vás nemôžu vyhodiť z domu ani vám odoprieť finančnú podporu. Aj keď vám na priateľovi môže veľmi záležať, ľahšie si nájdete nových priateľov ako nových rodičov. Aj keď sú priatelia veľmi dôležití, ak jeden priateľ nebude tolerantný, ostatní môžu byť. A čo je najzákladnejšie, priateľ, ktorý vás neakceptuje, nie je skutočný priateľ.
V každom prípade coming out nie je za každých okolností najlepšie riešenie. Ako hovorí Jonathan:
Vrátil som sa do Arkansasu a chcel som to všetkým povedať. Chcel som povedať: „Pozrite, som gej a vy sa s tým musíte zmieriť.“ Ale musel som sa držať na uzde, pretože to bolo také homofóbne miesto.

Hoci je fajn, keď môžete o sebe povedať všetko, o tom, kedy a pred kým ste pripravení to urobiť, musíte rozhodnúť vy.

• Komu to povedať

Svojich priateľov poznáte. Zrejme máte dosť dobrú predstavu o tom, kto vás podporí a kto nie. Ľudia nás občas prekvapia, ale môže byť užitočné spomenúť si na to, čo už viete.

Dobré je tiež predtým, ako urobíte rozhodný krok, trochu otestovať situáciu. Richard odporúča: „Buďte veľmi opatrní, komu sa rozhodnete zveriť, ale urobte to. Môžete si to otestovať.“
Matt povedal o svojej orientácii niektorým spolupracovníkom v Agentúre na prevenciu AIDS, kde pracuje ako dobrovoľník, ale nepovedal o tom žiadnemu priateľovi zo strednej školy. Neobáva sa len reakcie svojich priateľov, ale aj toho, či by boli schopní udržať tajomstvo.

Väčšina ľudí nevie udržať tajomstvo. Ak nie ste pripravení na to, že by sa vaše pocity k rovnakému pohlaviu mohli stať verejnou informáciou, je rozumné najprv odhadnúť schopnosť vášho priateľa alebo priateľky udržať v tajnosti to, čo ste im zverili. V skutočnosti si nemôžete byť úplne istí, či im niečo neujde. Aj priatelia či priateľky s najlepšími úmyslami sa môžu pošmyknúť. Ak si vôbec nemôžete dovoliť, aby to ostatní o vás zistili, mali by ste trochu počkať, alebo sa zveriť kamarátke či kamarátovi z inej školy alebo z druhého mesta, kde sa o tom ostatní nemôžu náhodou dozvedieť.

• Iné prístupy ku coming outu

Ľudia majú ku coming outu rozličné prístupy. Niektorí sa neponáhľajú a veľmi si premyslia, komu to povedia. Iní, hlavne ak sú na internáte alebo v práci, neskrývajú svoju sexualitu, ale nemusia hľadať príležitosti, aby o tom hovorili. Ako to vysvetľuje Christopher: „Rozhodol som sa, že to nebudem vyhlasovať, ale keď sa ma ľudia spýtajú, nepoviem, že nie.“
(...)

Postupne sa proces coming outu zmení na stav otvorenosti, jednoducho budete sami sebou v každej situácii. Sara to opisuje takto:
Rozprávame sa a oni sa spýtajú, či s niekým chodím. A ja odpoviem, že hej, chodím s jednou úžasnou ženou. Oni zažmurkajú a ja poviem, že chodím s mužmi aj so ženami. Ja to nikdy nerobím tak, že si s niekým sadnem a poviem to. Závisí to od toho, ako ich spoznám. Ak sa s nimi zoznámim, keď sa bozkávam so ženou, tak ma takto spoznajú. Ale ak sa zoznámime na inom mieste, tak im to poviem jednoducho hneď, ako na to príde reč.
(...)

Spôsob coming outu je individuálny. Čo je správne pre jedného človeka, nebude správne pre iného. Prijateľný prístup sa pre väčšinu mladých ľudí pohybuje niekde medzi extrémom, keď si človek v prvý školský deň pripne ružový odznak s nápisom lesba, a totálnou izoláciou, ktorá nie je nevyhnutná.

S malou priateľskou pomocou sa cez to dostanem
Pamätám si, keď som to v poslednom ročníku počas Vianoc povedala Janelle. Kráčali sme dole ulicou, bol večer a ja som povedala, že jej chcem niečo povedať. Ona sa spýtala, čo. A ja som povedala: „Bojím sa, že ma už nebudeš mať rada, pretože... no... som lesba.“ Ona odpovedala, že pre ňu veľa znamenám. A spýtala sa, ako si môžem myslieť, že by mohla len tak odísť z môjho života. Plakala som naprostred ulice a ona ma držala a plakala tiež.
-Hyde

Niekto v plaveckom tíme robil nejaké narážky na mňa a môjho priateľa, že sme „buzeranti“. No a Mark, jeden chalan z tímu, povedal: „No a čo ak sú? Stále ťa môžu v bazéne poraziť.“ Môj priateľ bol naozaj dobrý hráč vodného póla. Dostal štipendium, aby hral za vysokú školu. A ja som reprezentant v plávaní. Takže sa ten chalan stiahol. Ale bolo to také účinné preto, že to prišlo zo strany Marka, ktorého heterosexualita bola nespochybniteľná.
-Dan

Moja najlepšia kamarátka bola na mňa tri mesiace nahnevaná, pretože som jej to nepovedala a ona nevedela, čo sa deje, vedela len, že niečo nie je v poriadku. Všetko, čo som urobila, bolo zle. Kričala na mňa. Chcela ma zabiť. Nakoniec som si povedala, že horšie to už nemôže byť, tak jej to môžem rovno povedať teraz, keď ma nenávidí. Povedala som jej to a ona sa na mňa pozrela a povedala, že vedela, že som jej niečo nepovedala. Bola z toho celá v tranze a tešila sa a hneď chcela spoznať moje priateľky.
-Stone

Nikdy som nebol v gejskom bare a chcel som ísť, ale som nemal s kým. A v devätnástich nebolo možné, aby som o desiatej večer išiel v Minneapolise do centra sám, ani som si nemohol o tej hodine požičať auto, navyše, čo by som povedal rodičom? Tak som všetkých priateľov nahovoril, aby išli so mnou. Myslím, že boli vlastne len zvedaví, čo som zač, a myslím, že sa dobre bavili. Čím ďalej tým viac to oceňujem, keď sa na to spätne pozerám.
-Christopher

Niekedy tento rok som bola s mojimi piatimi najbližšími priateľmi z deviateho ročníka v parku a povedala som: „OK, sadnite si. Viem, že to pre niektorých z vás môže byť nepríjemné, ale som bi.“ A môj priateľ Patrick na to: „Fakt? To je bohovské, to je prvý raz, čo mi to niekto povedal!“
-Margaret

Jazdili sme v aute len tak bez cieľa a ja som povedala: „Josh, fakt s tebou musím o niečom hovoriť. Myslím, že som bisexuálna.“ Nebola som si istá, čo naozaj cítim, a myslela som si, že takto by som mohla zostať niekde v strede. A on zastal na kraji cesty, otočil sa ku mne a povedal: „Som tak rád, že si o tom začala hovoriť, pretože ja viem, že som gej.“ Bola som šokovaná, že sme si to naraz jeden druhému povedali. Bolo to super. Silno sme sa objali, pretože sme vedeli, že sme tam jeden pre druhého. A ešte viac sme sa potom zblížili.
-Gillian

Z knihy Láska je láska