Niekoľko fragmentárnych poznámok k profilu matky
Jana Cviková o pravidlách materstva a otcovstva

A NEBUDEŠ mať žena iných ako materinských túžob.

NEOPOVÁŽIŠ sa potupne zlyhať neschopnosťou, chorobou, pretože by si tým kruto zaťažila svoje dieťa.

NEROZHODNEŠ o živote embrya žijúceho z tvojho tela a ducha.

NEZAZÁVIDÍŠ ľuďom, ktorí svoj život stvárňujú aj podľa svojich predstáv, teda ani otcovi svojho dieťaťa. Narodenie dieťaťa navždy určí "jediný" zmysel, v lepšom prípade hierarchiu zmyslov tvojho života.
Ani prenositeľné úlohy spojené s výchovou dieťaťa v žiadnom prípade NEPRENESIEŠ slovkom či vzdychom proti týraniu svojho tela, duša je tak či tak vo víre hormónov bezmocná, a teda beztvaro nezaujímavá. Hormonálne víry zvládneš nebadane, neobťažujúc zbytočne mravčaním svoje okolie, najmä nie ťažko pracujúceho, v príp. tehotenských zdravotných problémov dokonca niekedy neúprosne sexuálne abstinujúceho živiteľa. (Majte pochopenie pre sexuálne potreby svojho manžela.)

NEOTRAVUJEŠ
SVOJOU PREBIOLOGIZOVANOU OSOBNOSŤOU, KTORÁ SA NA VEREJNOSŤ NEHODÍ, OKOLIE, SVOJ PÔVODNÝ PRACOVNO-SPOLOČENSKÝ KONTEXT. (Budúca matka sa s pribúdajúcimi mesiacmi tehotenstva RADA vzdá činností, ktoré ju tešili.)

NEODSÚDIŠ sploditeľovo "odskočenie", od záľubných pohľadov po ich fyzické naplnenie. Pochopíš, že ho tvoje deformované telo neukojí, že sexuálna abstinencia vynútená šestonedelím je preňho neznesiteľná, a láskavo prižmúriš oko.

Vzápätí po pôrode sa ZBAVÍŠ svojho neušľachtilého (aké čudné pri takom ušľachtilom poslaní) znetvorenia, znovunadobudneš neporušené dievčenské telo, a čo sa sexu týka, najlepšie i ducha.

NEZABIJEŠ neslúži na ochranu matiek, ako to o. i. potvrdzujú aj slová predstaviteľa hnutia hlásajúceho lásku k blížnemu o povinnosti ženy porodiť počaté dieťa aj vtedy, keď to ohrozí jej život (a to pri úplnom zavrhnutí účinnej antikoncepcie).

POCHOPÍŠ, že nejde o kvalitu, ale o kvantitu ľudských životov. (Ak si parafrázujúc múdrejších pripomeniem tých stratených lekárov, vedcov, učiteľov a iných reprezentantov slovenského národa.) Uvedomíš si, že zavrhnutiahodná banálnosť ženy, ktorá svojím primitívnym a bolesťou otupeným myslením vníma dieťa, ktoré porodí, ako človeka, a nie ako Slováka, je úplne mimo kontextu spoločenskej vhodnosti. Zmieriš sa teda s tým, že záujem vecí vyšších (našťastie) nikdy nepochopíš. (Predstava, že by porodenie môjho dieťaťa nemalo byť najjedinečnejšou udalosťou na svete, ale rozmnožením radov príslušníkov národa, ma uráža a vzbudzuje vo mne neodolateľnú túžbu po sterilizácii.)

Strach, úzkosť, či sa dieťa narodí zdravé, PREBERIEŠ výhradne na seba, zodpovednosť za jeho ďalší život taktiež. (O to strašnejšie je húfové chápanie toho, čo takto výsostne individuálne určí môj život, a to rovnako v prípade zdravotno-výchovných rád, ako i kultúrno-politických interpretácií rodenia.)

Či sa výnimočnou prácou svojho ducha alebo tela vyšvihneš alebo nevyšvihneš ponad priemer, napĺňaš skutkom len dve možnosti:
1. nevýnimočne sa ZMIETAŠ v pocitoch viny z vlastnej nedostatočnosti v úlohe matky,
2. ich miera je - paradoxne - porovnateľná len s naoktrojovanými pocitmi viny ženy, ktorá svoju reprodukčnú funkciu NENAPLNILA.

VŠETKO OSTATNÉ, ČO UČINÍŠ V ZÁUJME SVOJHO DIEŤAŤA, JE TVOJOU SVÄTOU POVINNOSŤOU, PRIRODZENÝM DÔSLEDKOM BIOLOGICKEJ PREDURČENOSTI.

NIEKOĽKO FRAGMENTÁRNYCH POZNÁMOK K PROFILU OTCA
Zasej semä.
Smiešne a nereálne malou sumou prispievaj na materiálne zaopatrenie dieťaťa.
VŠETKO OSTATNÉ, ČO V ZÁUJME DIEŤAŤA UČINÍŠ, JE TVOJOU NEHYNÚCOU ZÁSLUHOU, VÝSLEDKOM SLOBODNEJ VOĽBY.

Nech aj trpezlivú čitateľku naplní radosť prýštiaca z tohto citátu, s láskou nájdeného vo výchovnej literatúre pre nás, naše ženy a devy:
Zdravé dieťa v rodine
zdravá mládež v krajine
taký národ nezhynie.