Sľúbili sme si lásku . . .
Úryvok z knihy Ivice Ruttkayovej Marilyn miluje literatúru

Generácia: osemdesiate

zvuk – organová hudba


( Ž e n a ) : Farár sa pozerá na jej vyduté brucho s istým dešpektom. Svokra ju doslova uniesla z vlastného bytu a spolu s poslušným synom teraz kľačia pred neznámym mužom, čo funí latinské slovíčka a slovenské frázy. Mladomanželka má oblečenú svoju novú nočnú košieľku, je biela a čipkovaná, prepašovaná z Nemeckej spolkovej republiky, takže sa mohla vzdialene podobať na svadobné šaty pre nevestu v deviatom mesiaci. Dieťa sa nesmie narodiť v hriechu. Stačí, že matka je nepokrstená a z rodiny komunistu. Svokra dokázala zázrak. Tichú dohodu s Vatikánom. Dobrá vôľa, pár tisíc korún, zopár klobás a husí a čo Boh spojil, to človek nerozdelí. Latinské slovíčka a slovenské frázy. Niečo o tom, že poslaním ženy je byť matkou. Skutočné šťastie žena pocíti, až keď bude držať vlastné dieťa v náručí v mene Boha, Otca i Syna. Nočná košeľa a farár. Podpisy roztrasenou rukou v sakristii. A budúce dieťa je spasené.

zvuk – organová hudba

( M u ž ) : Manžel je spokojný, splnil prianie svojej matky. Stotožňoval sa s matkinými prianiami. Je to dobrý syn, matka sa mu odmeňuje sústredenou materskou láskou. Tak to v katolíckych rodinách chodí, cti otca a matku svoju. Isté riziko je len v tom, ako zareaguje svokor a budúci dedo z druhej strany. Zo strany budúcej matky. Ústredný výbor môže ľahko zistiť zápis v matrike nenápadného kostolíka. Mohli by byť ohrozené peniaze na vkladnej knižke a miesto v podniku, ktoré mu predseda ako čerstvému zaťovi sľúbil. Už to počul: Dcéra predsedu okresného výboru strany. Svadba v kostole. Škandál. Podnikový byt v hajzli! To má za to, že si zavesil na krk kravu z komunistickej rodiny, ani pekná už nie je. Pribrala ako krava.

zvuk - dychovka

( Ž e n a ) : Svadba pokračuje v byte svokrovcov, kde spoločne prebývajú. Mladí spia v detskej izbičke, tam si bývalý adolescent prisťahoval manželskú posteľ a postrhával plagáty Blondie. Miesto blondínky Blondie s úzkym driekom a sexi pohľadom z tapety objemná mladomanželka. Vyprážané rezne, hovädzia polievka s domácimi rezancami, nakladané uhorky a maslové zákusky. Neveľká domáca oslava. Svokor za chvíľu na mol. Zahmleným pohľadom sleduje hormónmi vybudené prsia nevesty, čerstvo oddanej v kostole. Atmosféra hustne, spasená manželka a budúca matka končí v nacvičenej polohe nad záchodom. Vracia. V záchode miznú vyprážané rezne, hovädzia polievka s rezancami a maslové domáce zákusky.

zvuk - dychovka

zvuk – zvoní telefón


( M u ž jachce do telefónu ) : Áno, otecko, nie, otecko, uvedomujem si, otecko, to nebol môj nápad, rozumieš, otecko, moja matka len chcela... dieťa narodené bez hriechu. Tmárstvo, ja rozumiem, že tmárstvo. Máš pravdu, máš pravdu, nemalo sa to stať. Mladá rodina potrebuje byt, ty si chcel miesta v poradovníku, rozumiem, ohrozený... to sa nemalo stať. Ohrozený byt... do riti... áno. Udavačské svine. Možno ťa nevyhodia zo strany, ale to asi nie, uvidíš, to sa ututle. Prosím ťa, nekrič. Áno, pôjdeme do riti...

zvuk – zložený telefón

( M u ž ) : Ja som ti hovoril, že nemáme liezť do toho kostola... Zavolaj oteckovi, že na budúcu nedeľu prídeme na obed! Nech sa už na nás toľko nehnevá, len mu zavolaj. Nebudeme predsa visieť večne mojim rodičom na krku. Nech sa postará, keď je ten predseda.

zvuk – hudba osemdesiatych rokov

( Ž e n a ) : Brucho sa zväčšuje. Nohy puchnú. Nemôže spávať. Vyzerá ako krava. O pár dní poslušne volá otcovi. Kvôli tomu nedeľnému rodinnému obedu. Zdvihne ustarostená matka, otec išiel na námestie. Na námestie? Je tam veľa ľudí. Radšej tam nechoď, ešte by ťa, tehotnú, ušliapali. Čo robí otec na námestí? Ničomu nerozumie. Len brucho je čoraz väčšie. Ty ničomu nerozumieš? Ty naozaj ničomu nerozumieš? Otec tam predsa štrngá kľúčmi. Ide ti predsa o byt, ty krava.

zvuk – hudba a revolúcia

( M u ž ) : Dieťa sa narodilo trochu predčasne, ale je to pekné trojkilové dievčatko. Podobá sa na moju mamu. Má také krásne čierne vlásky. Len tá žena je celá fľakatá v tej nemocnici. A stále vyvreskuje, že kde som bol celý týždeň. No, kde by som asi tak mal byť? Na námestí som bol, stretol som sa s kamarátmi, rečnili sme, štrngali sme kľúčmi, oslobodzovali sme našu krajinu od komunistických svíň. Vydobyli sme si slobodu a demokraciu. Budúcnosť pre naše deti. Dcéru budem vychovávať ako skutočnú katolíčku, nebudeme sa musieť skrývať a chodiť po dedinských kostoloch. Priniesol som jej slobodu z námestia. A tá krava, jej matka, len reve a reve. Asi popôrodná depresia.

zvuk – hudba osemdesiatych rokov

( Ž e n a ) : Dieťa sa narodilo trochu neskôr, ale je v poriadku. Malá je krásna. Celý otec. Len som sa bála, či to svokra nezbadá. Prezerala si to decko ako pod mikroskopom. Vyzliekla ho a študovala zo všetkých strán. Nepovedala nič. Uvidíme. Napíšem Ferovi, že máme krásnu dcérku. Pôrod bol strašný. Všetci lekári boli asi na námestí. Tri hodiny som bola na sále celkom sama. Aj som plakala od bolesti,
ale nikto ma nepočul. Aj teraz plačem, bojím sa o otecka. Možno ho vyhodia zo zamestnania, keď je tu tá demokracia.

zvuk – hudba osemdesiatych rokov

( M u ž ) : Stretol som svokra na námestí, štrngal kľúčikmi. Konečne som mu povedal do očí, čo si o ňom myslím — že je komunistická sviňa. Čo zla v našej krajine narobil. Že aj keď je dedom mojej dcéry, tak ho v rodine nechcem. Môžem sa na neho vykašľať, komunistu červeného. Teraz už bude aj tak pre každého bytov dosť, pre každého už bude bytov dosť.

zvuk – hudba osemdesiatych rokov

Z knihy Marilyn miluje literatúru