ruzovyamodrysvet.sk

Gisela Fleischmann (1892* Bratislava - 18. 10. 1944 Osvienčim), vedúca predstaviteľka ženskej sionistickej organizácie na Slovensku, ústredná postava Pracovnej skupiny - ilegálnej odnože Ústredne Židov. Pod jej vedením sa podarilo zachrániť tisíce ľudí pred istou smrťou.

Aká bola doba?

Už na konci prvej svetovej vojny sa v Československu objavovali útoky namierené proti židovskej komunite. Politická propaganda a hospodárska kríza živili antisemitské nálady spojené s rabovaním židovského majetku, ktoré ďalej silneli po nástupe Hitlera k moci v roku 1933.

Ako píše historička Katarína Hradská: „V medzivojnovom období bola židovská komunita Bratislavy rôznorodá. Tvorili ju rodiny chudobné, tiesniace sa v malých bytíkoch, ktoré boli studené a neútulné, ale aj bohaté rodiny, ktoré vlastnili veľké domy a nemalé majetky. Ich majitelia zväčša patrili aj k vplyvným občanom mesta. Boli prevažne obchodníkmi, ktorí nemali núdzu o zákazníkov." (2012, s. 26) Zároveň pracovali v oblasti práva, medicíny, v bankovníctve či priemysle. V období vysokej nezamestnanosti, ako aj zlej hospodárskej a sociálnej situácie väčšinové obyvateľstvo nachádzalo nepriateľa, ktorému pripisovalo vinu za svoju biedu, práve v tejto komunite.

Pôsobenie Gisi Fleischmann vo verejnom živote

Gisi Fleischmann vstúpila do verejného života krátko po vzniku Československej republiky. Jej pôsobenie bolo ovplyvnené sionizmom, teda moderným židovským nacionalizmom založeným na predstave vzniku samostatného židovského štátu. Hoci židovská komunita na Slovensku bola predovšetkým konzervatívna a sionizmus odmietala, Fleischmann tieto myšlienky nadchli. Stala sa členkou ženskej sionistickej organizácie WIZO (Women´s Zionist Organization) a stála pri zrode Organizácie židovských žien a dievčat pre Slovensko. Krátko nato sa stala členkou Slovenského utečeneckého výboru, ktorý spolupracoval s americkou záchrannou organizáciou JOINT. V rokoch 1938 a 1939 sústredila všetku svoju energiu na hľadanie možností, ako organizovať vysťahovanie Židov do zahraničia. V tom čase už cez Bratislavu do Viedne prechádzalo množstvo utečeniek a utečencov z Poľska a Ukrajiny v snahe dostať sa do Palestíny. Fleischmann navštevovala rôzne úrady, pomáhala im predlžovať víza alebo zháňala cestovné doklady.

Rok 1939 a vznik fašistickej Slovenskej republiky znamenal zásadné zhoršenie situácie židovskej komunity. Tragédia sa nevyhla ani rodine Fleischmannovcov - Gisinho brata Gustáva v centre Bratislavy zavraždili. Počet Židoviek a Židov, ktorí sa rozhodli emigrovať, rapídne narastal. Nádej na vysťahovanie predstavovali predovšetkým dve organizácie: JOINT a HICEM. Na čele oboch v tom čase stála Gisi Fleischmann.

Video o divadelnej hre Anny Gruskovej Rabínka

Ako predísť deportáciám?

Najznámejšia činnosť Fleischmann je spojená s organizáciou Ústredňa Židov, ktorú založili v roku 1941. O rok neskôr, ako reakcia na začiatok židovských transportov zo Slovenska, vznikla v rámci Ústredne Židov ilegálna Pracovná skupina. Gisi Fleischmann tu zastávala funkciu pokladníčky. Usilovala sa robiť všetko pre záchranu židovského obyvateľstva pred deportáciou do koncentračných táborov, preto sa spojila s nemeckým poradcom pre židovské otázky na Slovensku Dieterom Wislicenym, ktorý bol ochotný prijať úplatok a prisľúbil, že bude vyjednávať o zastavení transportov. Fleischmann peniaze na úplatok zohnala a v roku 1942 boli transporty skutočne pozastavené. Do jari 1943 nemal odísť z územia Slovenska ani jeden prevoz. Keď videli, že podplácanie nemeckých predstaviteľov zabralo, Pracovná skupina pripravila na základe úplatkov projekt záchrany európskych Židoviek a Židov pod názvom Plán Európa. Gisi Fleischmann vynaložila obrovskú energiu na zháňanie finančných prostriedkov od medzinárodných židovských organizácií, ale tento plán nakoniec stroskotal.

Na jeseň 1943 sa Gisi Fleischmann dostala pod drobnohľad štátnej bezpečnosti, opakovane ju zatýkali a vypočúvali. V roku 1944 jej priateľ v liste ponúkal úkryt, no znova odmietla emigrovať. Ako píše historička Katarína Hradská (2012, s. 168), odpísala mu tými istými slovami ako pred rokmi, keď nechcela zostať v Londýne: „Nikam nejdem, zostanem s vami, spolu sme bojovali a spolu budeme znášať náš osud." Krátko nato po ňu prišlo gestapo a deportovali ju do Serede. ückehr unerwünscht, teda návrat nežiaduci. Gisi Fleischmann zahynula v koncentračnom tábore Osvienčim v októbri 1944.

Zdroje:
Fatran, Gila: GISI FLEISCHMANN (1892 - 1944). Dostupné online: http://jwa.org/encyclopedia/article/fleischmann-gisi
Grusková, Anna: Rabínka (životopisný film, 2012)

Hradská, Katarína: Gizi Fleischmannová. Návrat nežiaduci. Bratislava: Marenčin PT, 2012.

Hradská, Katarína: Činnosť Ústredne židov počas deportácií židov zo Slovenska. Dostupné online: http://www.saske.sk/cas/archiv/3-2004/22Hradska.html

Krištofová, Lenka: Herstória. Gisi Fleischmann. Recenzia na divadelnú hru Anny Gruskovej Rabínka. Dostupné online: http://www.theatre.sk/isrecenzie/759/97/Herstoria-Gisi-Fleischmann/?cntnt01origid=97/

Profil pripravili: Eva Gatialová a apekťáčky