Patricia Mainardi: Politika domácich prác
Level: For Dummies :) 7+
Vyzeralo to fantasticky racionálne. Obaja máme svoje zamestnanie, obaja musíme pracovať niekoľko dní v týždni, aby sme si zarobili na živobytie, tak prečo by sme si nemohli podeliť domáce práce?
A tak som to navrhla svojmu partnerovi a on súhlasil - väčšina mužov
súhlasí okamžite, keď chcú mať od vás pokoj. "Máš pravdu," povedal.
"Tak to má byť."
A potom sa stala zaujímavá vec. Môžem to vysvetliť len tak, že my ženy máme mozog vygumovaný v oveľa väčšej miere, než si dokážeme priznať. Asi to bude tým, že sa príliš mnoho rokov pozeráme na ženy v TV, ako sú v extáze nad svojou dlážkou vyblýskanou "dočista do čista", alebo ako ich dokáže rozhádzať skutočnosť, že goliere na košeliach ich manželov sú špinavé. Na mužov nič podobné neúčinkuje. Odhadnú onen základný fakt domácich prác hneď na samom začiatku: totiž, že tieto práce sú špinavé. Čím dlhšie sa môj manžel zaoberal bežnými každodennými prácami, tým zanovitejšie ich odmietal, a tak sa postupne menil z normálneho ohľaduplného Dr. Jekylla na prefíkaného Mr. Hyda, ktorý, keď sa chce vyhnúť hororu domácich prác, nezastaví sa pred ničím. Okamžite, keď pocítil, že je zahnaný do kúta, založeného špinavým riadom, metlami, handrami a zápachom kuchynských odpadkov, zuby sa mu zväčšili a zaostrili, nechty nabrúsili a pohľad mu celkom zdivel.
A nasledoval rozhovor, ktorý pokračuje už niekoľko rokov. Tu je zopár z jeho vrcholných bodov:
Všeobecná demokracia sa začína doma. Ak sa chystáte uskutočňovať svoju politiku, musíte mať na pamäti určité veci. Muž to pocíti na vlastnej koži viac než vy. Pretože on stráca istú časť svojho pohodlia, kým vy istú časť získavate. Mierou vášho útlaku bude vaša rezistencia.
Pre človeka, ktorý o sebe vždy zmýšľal ako o niekom, kto je proti všetkým druhom vykorisťovania, je traumatizujúcou skutočnosť, že vo svojom každodennom živote akceptuje a realizuje vykorisťovanie kohosi iného, a dokonca z neho aj profituje; že jeho ospravedlňovanie utláčania sa len veľmi málo odlišuje od rasistov, ktorí hovoria: Černosi necítia bolesť (ženám neprekáža, keď robia špinavú prácu); a že najstaršiu formu vykorisťovania uskutočňuje jedna polovica ľudstva na tej druhej polovici.
Väčšina mužov má za sebou bohatý a úspešný mládenecký život, počas ktorého ani netrpeli hladom, ani neobrástli špinou, ani nezostali pochovaní pod odpadkami. Existuje tabu, podľa ktorého sa ženy nesmú namáhať v prítomnosti mužov: Môžeme vliecť stokilový nákup, ak treba, ale nie je nám dovolené otvoriť si dvere alebo obliecť si kabát, ak je nablízku niekto, kto to môže urobiť za nás. Opakom tej istej mince je, že o mužoch sa predpokladá, že nie sú schopní postarať sa o seba bez ženy. Obe strany tej istej mince sú len výhovorkou, dobrou na to, aby muži zdôvodnili skutočnosť, že domáce práce môžu robiť len ženy.
Keď som písala tento článok, prišiel do izby môj manžel a spýtal sa ma, čo robím. Odpovedala som, že píšem o domácich prácach. "Och, bože môj, ako môžeš písať o takých triviálnostiach!" povedal mi.
Článok je jednou z klasických esejí feministického hnutia Redstockings. V slovenskom preklade vyšiel vo feministickom kultúrnom časopise Aspekt 1/1993 Mýtus krásy.
A potom sa stala zaujímavá vec. Môžem to vysvetliť len tak, že my ženy máme mozog vygumovaný v oveľa väčšej miere, než si dokážeme priznať. Asi to bude tým, že sa príliš mnoho rokov pozeráme na ženy v TV, ako sú v extáze nad svojou dlážkou vyblýskanou "dočista do čista", alebo ako ich dokáže rozhádzať skutočnosť, že goliere na košeliach ich manželov sú špinavé. Na mužov nič podobné neúčinkuje. Odhadnú onen základný fakt domácich prác hneď na samom začiatku: totiž, že tieto práce sú špinavé. Čím dlhšie sa môj manžel zaoberal bežnými každodennými prácami, tým zanovitejšie ich odmietal, a tak sa postupne menil z normálneho ohľaduplného Dr. Jekylla na prefíkaného Mr. Hyda, ktorý, keď sa chce vyhnúť hororu domácich prác, nezastaví sa pred ničím. Okamžite, keď pocítil, že je zahnaný do kúta, založeného špinavým riadom, metlami, handrami a zápachom kuchynských odpadkov, zuby sa mu zväčšili a zaostrili, nechty nabrúsili a pohľad mu celkom zdivel.
A nasledoval rozhovor, ktorý pokračuje už niekoľko rokov. Tu je zopár z jeho vrcholných bodov:
- "Nemám nič proti tomu, aby som pomáhal v domácnosti, ale nie som na tieto práce príliš zručný. Človek by mal robiť len to, čo vie robiť dokonale."
- "Nemám nič proti tomu, aby som to robil, ale budeš mi musieť ukázať, ako to mám robiť."
- "Voľakedy sme boli takí šťastní." (Povie vždy, keď je na rade on, aby niečo urobil.)
- "Máme rozličné životné štandardy, tak prečo by som ja mal dodržiavať tvoju normu? To nie je fér."
- "Nemám nič proti tomu, aby som vykonával časť domácich prác, ale nenúť ma, aby som ich robil podľa tvojho rozvrhu."
- "Nenávidím domáce práce viac ako ty. Tebe to tak neprekáža."
- "Domáce práce sú príliš triviálnou záležitosťou, netreba o nich ani hovoriť."
- "Toto nie je mužsko-ženský problém! V akomkoľvek vzťahu
dvoch ľudí je jeden z nich silnejšou osobnosťou a má významnejšie
postavenie."
- "V ríši zvierat, napríklad u vlkov, je vodcom svorky
zvyčajne samec, a to nemusí byť vždy len vďaka jeho sile, ale aj pre
jeho obratnosť. Nie je to zaujímavé?"
- "Ženské oslobodzovacie hnutie nie je politickým hnutím."
Všeobecná demokracia sa začína doma. Ak sa chystáte uskutočňovať svoju politiku, musíte mať na pamäti určité veci. Muž to pocíti na vlastnej koži viac než vy. Pretože on stráca istú časť svojho pohodlia, kým vy istú časť získavate. Mierou vášho útlaku bude vaša rezistencia.
Pre človeka, ktorý o sebe vždy zmýšľal ako o niekom, kto je proti všetkým druhom vykorisťovania, je traumatizujúcou skutočnosť, že vo svojom každodennom živote akceptuje a realizuje vykorisťovanie kohosi iného, a dokonca z neho aj profituje; že jeho ospravedlňovanie utláčania sa len veľmi málo odlišuje od rasistov, ktorí hovoria: Černosi necítia bolesť (ženám neprekáža, keď robia špinavú prácu); a že najstaršiu formu vykorisťovania uskutočňuje jedna polovica ľudstva na tej druhej polovici.
Väčšina mužov má za sebou bohatý a úspešný mládenecký život, počas ktorého ani netrpeli hladom, ani neobrástli špinou, ani nezostali pochovaní pod odpadkami. Existuje tabu, podľa ktorého sa ženy nesmú namáhať v prítomnosti mužov: Môžeme vliecť stokilový nákup, ak treba, ale nie je nám dovolené otvoriť si dvere alebo obliecť si kabát, ak je nablízku niekto, kto to môže urobiť za nás. Opakom tej istej mince je, že o mužoch sa predpokladá, že nie sú schopní postarať sa o seba bez ženy. Obe strany tej istej mince sú len výhovorkou, dobrou na to, aby muži zdôvodnili skutočnosť, že domáce práce môžu robiť len ženy.
Keď som písala tento článok, prišiel do izby môj manžel a spýtal sa ma, čo robím. Odpovedala som, že píšem o domácich prácach. "Och, bože môj, ako môžeš písať o takých triviálnostiach!" povedal mi.
Článok je jednou z klasických esejí feministického hnutia Redstockings. V slovenskom preklade vyšiel vo feministickom kultúrnom časopise Aspekt 1/1993 Mýtus krásy.