Ako sa stal Mr. Smith obeťou lúpežného prepadnutia
Level: For Dummies :) 7+
Znásilnenie je v mnohých západných krajinách kvalifikované ako trestný čin, pri vyšetrovaní konkrétnych prípadov sa však polícia i justičné orgány správajú k obeti takým znevažujúcim a ponižujúcim spôsobom, aký by bol za iných okolností nemysliteľný.
Ako by vyzerali tieto metódy pri vypočúvaní obete iného trestného činu, dokumentuje nasledujúca scénka, ktorú, hoci jej autor nie je známy, s obľubou používajú na odborných kurzoch pre pracovníkov sociálnych a charitatívnych organizácií a polície v USA.
"Mr. Smith, takže vás na rohu Šestnástej a Kvetnej ulice prepadli."
"Áno."
"Pokúšali ste sa útočníkovi klásť odpor?"
"Nie."
"Prečo nie?"
"Lebo mal zbraň."
"Takže vy ste sa radšej zmierili so situáciou a pristali na útočníkovu požiadavku, než aby ste sa bránili?"
"Áno."
"Kričali ste aspoň? Volali o pomoc?"
"Nie. Strašne som sa bál."
"Dali ste už niekedy niekomu peniaze len tak?"
"Áno, samozrejme, už..."
"A vtedy ste to urobili dobrovoľne?"
"Čo tým chcete povedať?"
"Nuž, Mr. Smith, zhrňme to takto: Vy ste už aj predtým dali niekomu dobrovoľne peniaze, takže sa o vás vlastne vedelo, že ste radodajný človek. Ako si teda môžeme byť istí, že ste si to celé nevymysleli, že vám tie peniaze vzali naozaj násilím?"
"Prosím vás, ak by som bol chcel, aby..."
"No nič. Kedy sa to vlastne stalo, Mr. Smith?"
"Večer okolo jedenástej."
"Vy ste boli večer okolo jedenástej ešte na ulici? Čo ste tam robili?"
"Chcel som sa trochu poprechádzať."
"Poprechádzať? Veľmi dobre viete, aké nebezpečné je flákať sa večer na ulici. Nenapadlo vám, že vás môžu prepadnúť?"
"Ani nie."
"Čo ste mali oblečené, Mr. Smith?"
"Počkajte... čo to len bolo... áno, mal som oblek."
"Drahý oblek?"
"Nuž... áno."
"Takže, inými slovami, Mr. Smith, vy ste sa neskoro v noci prechádzali na ulici v obleku, ktorý už zďaleka prezrádzal, že ste výborným terčom pre hocikoho, kto by chcel násilím a ľahko získať peniaze. Mne to vychádza tak, Mr. Smith, že hoci vám také čosi ani na um nezišlo, predsa len ste svojím spôsobom sami chceli, aby k tomu činu došlo."
"Prosím vás, nemohli by sme sa radšej venovať charakteru toho chlapíka, čo ma napadol?"
"Ľutujem, Mr. Smith, nemôžem. Myslím si, že po tom všetkom by porušenie jeho osobných práv nebolo namieste. Dúfam, že so mnou súhlasíte."
Postoj našich masmédií k tejto problematike výborne dokumentuje príklad prevzatý z liberálneho denníka, ktorý uvádzame s doplneným názvom:
Príbeh so šťastným koncom
V stredu podvečer, asi 500 metrov od železničnej stanice v Komárne, znásilnil neznámy páchateľ 32-ročnú ženu. Znásilnená neutrpela nijaké zranenie.
(SME/Smena, Bratislava 25. 5. 1996.)
Z feministickeho kultúrneho časopisu Aspekt 2/1996 Strachy a bariéry
Ako by vyzerali tieto metódy pri vypočúvaní obete iného trestného činu, dokumentuje nasledujúca scénka, ktorú, hoci jej autor nie je známy, s obľubou používajú na odborných kurzoch pre pracovníkov sociálnych a charitatívnych organizácií a polície v USA.
"Mr. Smith, takže vás na rohu Šestnástej a Kvetnej ulice prepadli."
"Áno."
"Pokúšali ste sa útočníkovi klásť odpor?"
"Nie."
"Prečo nie?"
"Lebo mal zbraň."
"Takže vy ste sa radšej zmierili so situáciou a pristali na útočníkovu požiadavku, než aby ste sa bránili?"
"Áno."
"Kričali ste aspoň? Volali o pomoc?"
"Nie. Strašne som sa bál."
"Dali ste už niekedy niekomu peniaze len tak?"
"Áno, samozrejme, už..."
"A vtedy ste to urobili dobrovoľne?"
"Čo tým chcete povedať?"
"Nuž, Mr. Smith, zhrňme to takto: Vy ste už aj predtým dali niekomu dobrovoľne peniaze, takže sa o vás vlastne vedelo, že ste radodajný človek. Ako si teda môžeme byť istí, že ste si to celé nevymysleli, že vám tie peniaze vzali naozaj násilím?"
"Prosím vás, ak by som bol chcel, aby..."
"No nič. Kedy sa to vlastne stalo, Mr. Smith?"
"Večer okolo jedenástej."
"Vy ste boli večer okolo jedenástej ešte na ulici? Čo ste tam robili?"
"Chcel som sa trochu poprechádzať."
"Poprechádzať? Veľmi dobre viete, aké nebezpečné je flákať sa večer na ulici. Nenapadlo vám, že vás môžu prepadnúť?"
"Ani nie."
"Čo ste mali oblečené, Mr. Smith?"
"Počkajte... čo to len bolo... áno, mal som oblek."
"Drahý oblek?"
"Nuž... áno."
"Takže, inými slovami, Mr. Smith, vy ste sa neskoro v noci prechádzali na ulici v obleku, ktorý už zďaleka prezrádzal, že ste výborným terčom pre hocikoho, kto by chcel násilím a ľahko získať peniaze. Mne to vychádza tak, Mr. Smith, že hoci vám také čosi ani na um nezišlo, predsa len ste svojím spôsobom sami chceli, aby k tomu činu došlo."
"Prosím vás, nemohli by sme sa radšej venovať charakteru toho chlapíka, čo ma napadol?"
"Ľutujem, Mr. Smith, nemôžem. Myslím si, že po tom všetkom by porušenie jeho osobných práv nebolo namieste. Dúfam, že so mnou súhlasíte."
Postoj našich masmédií k tejto problematike výborne dokumentuje príklad prevzatý z liberálneho denníka, ktorý uvádzame s doplneným názvom:
Príbeh so šťastným koncom
V stredu podvečer, asi 500 metrov od železničnej stanice v Komárne, znásilnil neznámy páchateľ 32-ročnú ženu. Znásilnená neutrpela nijaké zranenie.
(SME/Smena, Bratislava 25. 5. 1996.)
Z feministickeho kultúrneho časopisu Aspekt 2/1996 Strachy a bariéry