Eva Nová/Nová Eva (festival)

Eva Nová/Nová Eva (festival)Festival Nová Eva/Eva Nová okom videokamery.

Od 18. do 20. októbra 2007 hostila Banská Bystrica unikátne podujatie: jeho hlavnou hostkou bola Eva Nová, ktorá pod svojím menom priniesla do banskobystrickej Vily Dominika a ďalších priestorov prezentáciu projektu ruzovyamodrysvet.sk v podobe festivalu rodovo citlivého divadla, literatúry, umenia a pedagogiky Nová Eva/Eva Nová. Eva Nová prišla s pestrou mozaikou aktivít – prednáškami, diskusiami, tvorivými dielňami, divadelnými predstaveniami koncertom, výstavami. Aj vďaka tejto pestrosti sa na jej podujatiach zišlo množstvo ľudí rôznych vekových kategórií, od budúcich učiteliek a učiteľov po návštevníčky a návštevníkov v  seniorskom veku.

Eva Nová hovorila o vzdelávaní i vzdelávaní sa, o názoroch a skúsenostiach s rodovo citlivou pedagogikou, o divadle, literatúre, hudbe aj výtvarnom umení a všetkých ďalších veciach týkajúcich sa rodových vzťahov v spoločnosti, rodových stereotypov vo výchove a formálnom i neformálnom vzdelávaní a uplatňovania rodovej perspektívy v teórii aj praxi.

Rôznorodý program festivalu otvorila expertka na rodovo citlivú pedagogiku Jana Cviková, ktorá v prednáške Ruzovyamodrysvet.sk a deľba práce hovorila o tom, ako rodovo citlivá pedagogika súvisí s deľbou práce medzi ženami a mužmi v súkromnom i verejnom priestore. Tradičná rodová deľba práce, v ktorej ženy väčšinou vykonávajú neplatenú alebo nízko platenú prácu, je príčinou znevýhodneného ekonomického a sociálneho postavenia žien v našej spoločnosti. Vedie k chápaniu určitých typov povolaní ako typicky „mužských“ a „ženských“ - k rodovej segregácii povolaní, kde tzv. ženská práca má nižší spoločenský status a aj nižšie finančné ohodnotenie. Tak ako sa na jednej strane prostredníctvom školy rodové stereotypy utvrdzujú (napr. v učebniciach alebo v postojoch pedagógov a pedagogičiek), môže škola zohrať aj významnú rolu v ich narúšaní a odbúravaní. Rodovo nestereotypná výchova a vzdelávanie môžu zohrať významnú rolu pri príprave chlapov a dievčat na rodovo netradičné povolania, ako je napr. podpora dievčat v technických odboroch alebo podpora chlapcov v príprave na pedagogické povolanie.

Jana Cviková z Aspektu a Zuzana Bariaková a Zuzana Ištvánfyová z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici spoločne viedli tvorivú dielňu Rodovo citlivá pedagogika na hodinách slovenského jazyka a literatúry. Účastníčky a účastníci pracovali na metodických materiáloch pre vyučovanie literatúry na druhom stupni základnej školy. Zamerali sa na dievčenský román ako literárny žáner a prehodnotili výber diel, jednotlivých čítankových ukážok a konkrétnych úloh. Výsledkom dielne bolo niekoľko návrhov, ako pristupovať k výučbe kreatívne a rodovo nestereotypne a ako motivovať žiačky aj žiakov ku kritickej reflexii rodových stereotypov.

Ďalšia tvorivá dielňa bola venovaná ženským literárnym postavám z rodovej perspektívy. Pod vedením spisovateľky Jany Juráňovej sa účastníčky a účastníci pozreli na niektoré známe ženské postavy vytvorené autormi - mužmi z nového, nekonvenčného uhla. Výsledkom boli prerozprávané či dotvorené osudy známych ženských hrdiniek, napr. Anny Kareninovej, Ofélie, Zuny Františka Švantnera či Uršule Rudolfa Slobodu.

Spisovateľka, filozofka, publicistka, prekladateľka Etela Farkašová sa v prednáške Má umenie rod? zamerala na aspekty ženskej literárnej tvorby, myslenia a filozofie. Patriarchálna spoločnosť preferuje mužskú kreativitu a spochybňuje tvorivé schopnosti žien. Ženské myslenie a písanie je v znevýhodnenej pozícii, výsledky ženskej tvorby sú často marginalizované. Napriek tomu - a práve preto - treba ženskú tvorbu a ženskú filozofiu zviditeľňovať, lebo prinášajú inú skúsenosť, iné hodnoty a senzitivity, iné vyjadrenie identity, iné myšlienky a pohľady, tematizujú iné problémy. Bez ženskej skúsenosti a jej kritickej literárnej a filozofickej reflexie nie je možné dosiahnuť rodovú spravodlivosť, vytvárať rovnaký priestor pre kreatívnu a autentickú sebarealizáciu žien a pre ich rovnakú akceptáciu, ktorá by nebola obmedzovaná bariérami predsudkov a stereotypov.

Kľúčovou súčasťou festivalu boli divadelné predstavenia. Rodovo citlivé divadlo je integrálnou súčasťou projektu ruzovyamodrysvet.sk a jeho prostredníctvom sa otázky rodovej (ne)rovnosti dostávajú k publiku netradičnou formou divadelnej reflexie. Divadlo sa zároveň môže podieľať aj na kreatívnom búraní mýtov a kanonizovaných „právd“, ako to ukázalo predstavenie hry Jany Juráňovej Misky strieborné, nádoby výborné v podaní Rado(sť)dajného divadla z Kláštora pod Znievom. V ochotníckom podaní ožili štúrovské ženy - Adela Ostrolúcka, Anička Jurkovičová, Antónia Sládkovičová a Marína Pišlová, aby nahryzli mýty o národných hrdinoch a aby nás vyprovokovali k živému osvojeniu si tohto obdobia dejín slovenského národa.

Ťažiskovými divadelnými predstaveniami festivalu Nová Eva/Eva Nová boli inscenácie z produkcie Bábkového divadla na Rázcestí, ktoré vznikli v rámci projektu ruzovyamodrysvet.sk. Režisérka Iveta Škripková sa v spolupráci s herečkami divadla už dlhší čas venuje rodovo citlivému divadlu. Vzniklo tak niekoľko unikátnych predstavení, ktoré na divadelné javisko prinášajú tvorbu ženských autoriek a tematizujú ženskú skúsenosť. Na festivale sa BDNR predstavilo hneď niekoľkými predstaveniami zo svojej dielne: bábkovou hrou pre najmenších Anička Ružička a Tonko Modrinka, knihohrou na motívy diel Aglaje Veteranyi Prečo nie som anjel a hrou Citová výchova hadej ženy, ktorá je vyvrcholením doterajších snáh súboru o rodovo citlivé divadelné vyjadrenie.

Posledný deň festivalu sa niesol v duchu výmeny skúseností. Stretli sa účastníčky projektu ruzovyamodrysvet.sk (z trnavskej základnej školy na Gorkého ulici, organizácie Občan a demokracia, feministického projektu Aspekt, Bábkového divadla na Rázcestí a Univerzity Mateja Bela), aby informovali o svojej viac ako dvojročnej práci - o rodovej citlivosti v škole i v divadle.

Mozaiku festivalových podujatí dotvárali aj sprievodné výstavy výtvarných prác pedagogičiek Katedry výtvarnej tvorby UMB Kataríny Lucinkiewiczovej a Jany Kožuškovej a ich študentiek a študentov, ako aj punkrockový koncert skupín The 15 KC a Decadents, ktoré osobitou formou vyjadrili svoje názory na svet žien a mužov.

Vďaka Novej Eve/Eve Novej sa v Banskej Bystrici tri dni intenzívne hovorilo o otázkach rodovej rovnosti a výsledkoch projektu ruzovyamodrysvet.sk. Projekt od roku 2005 realizuje feministický ASPEKT v spolupráci s Bábkovým divadlom na Rázcestí z Banskej Bystrice, so združením Občan a demokracia z Bratislavy a s neinvestičným fondom Škola základ života pri ZŠ na Gorkého 21 v Trnave. Ruzovyamodrysvet.sk je realizovaný vďaka podpore Iniciatívy Spoločenstva EQUAL z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu.