ruzovyamodrysvet.sk

Scenár a réžia: Iveta Škripková
Výtvarná spolupráca: Katarína Lucinkiewiczová
Hudba: výber, Les Reines Prochaines
Hrá: Mária Šamajová

Rozprávkový príbeh dvojičiek Aničky a Tonka vychádza zo situácií súvisiacich s prvým ohmatávaním sveta vzťahov, predmetov, vlastností, ktoré sú spravidla prísne rozdelené na dievčenské a chlapčenské.
Nie všetky dievčatá však musia byť princezné a nie všetci chlapci futbalisti. Deti rady rozohrávajú situácie, ktoré sú pre ne nové. Práve túto možnosť im ponúka divadelné predstavenie, ktorého námet sa odvíja od knihy "Ružový a modrý svet".

Predstavenie pokračuje tvorivou dielňou, v rámci ktorej deti pripravujú rodovo nestereotypné darčeky.

Ukážka z predstavenia

O predstavení:
Zatiaľ čo knižka a CD-ROM Ružový a modrý svet sú určené najmä dospelým, bábkové divadelné predstavenie Anička Ružička a Tonko Modrinka oslovuje deti v predškolskom a mladšom školskom veku. Nekonvenčná klauniáda jednej herečky oživuje deľbu hier a hračiek, ktorá sa vymyká ružovomodrému rozdeleniu sveta, a ponúka naň pestrejší pohľad.

Mamičku trápi, že odvážna Anička má rada futbal a myši a za nič na svete nechce nosiť šaty. Otec sa zasa hnevá, že bojazlivý Tonko namiesto futbalu, „ktorý hral každý chlapec v našej rodine, a keď nehral futbal, tak len preto, že hral hokej“, radšej kreslí a žije vo svete fantázie. No zo zázračnej krajiny Desmetiti príde víla, ktorá rodičom položí nemilosrdne presnú otázku „Prečo ste sa nahnevali na svoje deti?“ a nepočúva ich argumenty, že aj s nimi tak rodičia zaobchádzali, keď boli malí. Otvorí im oči zázračnou „rodovo citlivou“ vodičkou, ktorá rodičov zbaví ich stereotypnej drevenosti a rodičia precitnú: „Mali sme Aničku pochváliť, že je taká odvážna. Veď každé dievča sa myší bojí, iba naša Anička je odvážlivka! (...) víla má pravdu, mal som nechať pastelky Tonkovi, nemusí byť každý chalan futbalista. Ani každé dievčatko princeznička.“ A už si nevedia spomenúť, prečo chceli, aby bola Anička ako ružička a Tonko veľký silák. Naozaj len preto, lebo sa to patrí? „Patrí - nepatrí! Somariny! Kto to kedy videl nútiť hocikoho do toho, aký má byť a čo má robiť?! (...) Máme byť všetci na predpis?“
A napokon všetko dobre dopadlo:
„Anna a Anton boli na poriadku. Ako sa patrí.
Živí a zdraví.
Od únavy zaspali na najistejšom mieste na svete.
V rodičovskej posteli.
A na rodičov čakal list maľovaný.
S dúhovým domom pre všetkých.
Dúhový dom je dom pre všetky faganičky a babcov, pre všetkých ocinov a maminy, ktorí veria na farbiny. A čomu veríš ty?“

Ocenenie na bábkarskom festivale v poľskej Lodži:
V apríli 2007 sa Bábkové divadlo na Rázcestí predstavilo s inscenáciou Anička Ružička a Tonko Modrinka na Medzinárodnom festivale bábkarskych sólistiek a sólistov v poľskom meste Lodž. Usporiadatelia vybrali predstavenie do festivalového programu počas Medzinárodného festivalu Bábkarská Bystrica 2006.

Herečka Bábkového divadla na Rázcestí Banská Bystrica, Mária Šamajová, získala za herecký výkon v tejto inscenácii Cenu medzinárodného festivalu bábkarských sólistiek a sólistov. Je to prvé ocenenie herečky divadla na prestížnom medzinárodnom festivale.