ruzovyamodrysvet.sk

Réžia: Iveta Škripková
Výprava, scéna a kostýmy: Soňa Mrázová a.h.
Hudba: výber, Juraj Haško a.h.
Pohybová spolupráca: Tatiana Jánošová a.h.
Hrajú: Mária Šamajová, Marianna Mackurová, Alena Sušilová/Anna Kršiaková a.h., Ivana Kováčová a.h. (poslucháčka FDU AU v B. Bystrici), Stanislava Pázmányová a.h. (poslucháčka FDU AU v Banskej Bystrici) a Slavomíra Fulínová a.h. (poslucháčka FDU AU v B. Bystrici)

Aktuálne:
Inscenácia sa dňa 10.5. predstavila v Bratislave v hlavnej súťaži festivalu Nová dráma/New Drama 2007.
Recenziu inscenácie uverejnil 17.3. denník SME.

O premiére:
Publikum prijalo takmer dvojhodinovú ženskú šou s nadšením a ocenilo ju dlhotrvajúcim potleskom. Okrem herečiek divadla Márie Šamajovej a Marianny Mackurovej sa predstavili Stanka Pázmányová, Ivana Kováčová a Slávka Fulinová (študentky Akadémie umení v Banskej Bystrici) a ako hosťka Anna Kršiaková (herečka, vedúca katedry hereckej tvorby na Akadémií umení).

Režisérka o predstavení:
V rámci spolupráce s feministickým publikačným a vzdelávacím projektom Aspekt sa dlhší čas spolu s našimi herečkami venujeme čítaniu a hraniu textov ženskej literatúry. Zámerne hľadáme herecké podoby ženskej divadelnej reči. A myslíme si, že je iná ako tie, ktoré sa ponúkajú v bežných divadelných hrách. Preto, i keď zdanlivo náhodne, ale pre mňa prirodzene, sa naše rozhovory na skúškach začali venovať. našim mamám. Na začiatku roku 2006 sme sa s herečkami Máriou Šamajovou, Alenou Sušilovou, Mariannou Mackurovou, Evou Dočolomanskou, na pár stretnutiach bola aj Tímea Jamrichová, asi dva mesiace stretávali a hovorili o tom, aké boli naše mamy. Čo väčšinou robili. O čom snívali. Čo nás učili a pred čím varovali... Až kým sme si nepriznali, že veľa o nich nevieme a mnohokrát robíme to isté, čo sme na nich nemali rady.

Zistili sme: naše mamy nepotrebovali nič dostávať, len dávať. Najdôležitejšie bolo zvládnuť domáce práce, dobre sa učiť., pekne sa obliecť, držať sa slušne, nájsť si dobrého muža, najlepšie doktora... A vydať sa. Najlepšie z lásky.
Dohodli sme sa, že sprítomníme naše pocity a zážitky do hry. Do hry, ktorá si bude všímať mamy, dcéry a vzťahy medzi sestrami. Tou hrou je Citová výchova hadej ženy. Do tímu sme pozvali nové herečky Annu Kršiakovú, Ivanu Kováeovú, Stanku Pázmányovú a Slávku Fulínovú (posledné tri sú poslucháčky Akadémie umení v Banskej Bystrici).

Pokračujeme v našich ženských štúdiách. V hľadaní ženskej divadelnej reči. V rodovej téme o zidealizovaných vzoroch správania žien, o úlohách a očakávaniach, ktoré sa kladú na ženy, dcéry a matky. Pretože: matka je osoba obvešaná najexpresívnejšími prívlastkami. Pocitmi. Symbolmi. Pretože: ako matka nič nesmieš, už nejde o teba, musíš všetko pretrpieť a prijímať (J. Cviková). A čo dcéra?

(Iveta Škripková, režisérka, z programového bulletinu k hre Júlií Meinholmových Citová výchova hadej ženy)